Judášska mentalita alebo ako si voľbami neskorumpovať svedomie

„Slovom Judáš sa v prenesenom význame označuje zradca, podvodník, nedôveryhodný človek. Spojenie judášsky groš sa spája s nekalou činnosťou, korupciou, úplatnosťou či zradou“ – takto definuje pomenovanie „Judáš“ wikipédia. Judáš bol však jedným z dvanástich učeníkov, ktorého si tiež vyvolil Ježiš Kristus, napriek tomu, že musel vedieť, že ho zradí. Čo nám tým chcel Ježiš povedať a čo to má spoločné s kresťanskou politikou a voľbami?

Viac o tom možno napovie pozícia Judáša pred jeho legendárnou zradou. Judáš bol niečo ako ekonóm. Ekonóm apoštolov, ktorý sa staral o ich financie, ako sa to nepriamo dozvedáme napríklad z Jánovho evanjelia, z pasáže, keď vyčítal Lazarovej sestre Márii, že plytvá drahým nardovým olejom, keď ním natierala Ježišovi nohy: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“(Jn, 12, 5-8) Nad cenu peňazí, dokonca nad charitatívny účel ich použitia, tak Ježiš kladie obrad, oslavujúci Božiu prítomnosť v živote človeka. Už v týchto pasážach vnímame konflikt medzi Ježišovým prístupom a niečím, čo by sme mohli nazvať aj Judášskou mentalitou.

Judášska mentalita nedokáže vidieť dve roviny jednej skutočnosti, kde duchovná rovina dáva hodnotu tej materiálnej, ale snaží sa nás presvedčiť, že najskôr musíme riešiť ekonomické, sociálne, hospodárske či materiálne veci v živote a hodnoty, nábožnosť, či kultúrno-etické záležitosti, to je niečo, čo máme, alebo dokonca v záujme pokoja v spoločnosti, musíme odložiť na vedľajšiu koľaj. Presne to počujeme v predvolebných vyjadreniach mnohých politikov, ktorí sa hlásia ku kresťanskej viere či hodnotám.

Judášska mentalita v situácii, keď chcú Ježiša nachytať zákonníci s daňami pre cisára a on prozreteľne odpovie: „Čo je cisárovi, dajte cisárovi a čo je Božie, Bohu“ (Mk, 12, 17), nás dokáže presviedčať, že tu sám Ježiš oddeľuje správu vecí verejných od Božích vecí, ktoré si máme nechať na prežívanie v súkromí. Týmto napríklad argumentuje sekularizmus, ktorý sa nábožnosť a náboženské prežívanie snaží za každú cenu odstrániť z verejného života a chce vytvoriť nábožensky neutrálny štát. Je to však klamstvo, nakoľko sekularizmus je novým progresívnym náboženstvom, ktoré sa snaží verejný priestor naplniť zvrátenou antimorálkou, ako som o tom písal tu. Aj tu je rad mnohých tzv. „progresívnych“ kresťanských kandidátov, ktorí sú pripravení žiť a obhajovať dvojtvárny život, ten verejný a ten súkromný a pritom pokojne zapierať Krista.

Ježiš však za „cisárovi cisárove“ kladie spojku „a“ a po nej nás vyzýva dať Bohu Božie. A čo je to Božie, čo mu máme dať? Predsa všetko to, čo od neho pochádza. Všetko.

Na prvom mieste život, ako Boží dar, ktorý od neho dostávame. To implikuje jeho nedotknuteľnosť žiadnym cisárom, teda svetskou mocou, a to od počatia po prirodzenú smrť. V rovine nábožnosti mu máme dať to, čo nám zvestujú prikázania, kde hneď na prvom mieste stojí, že On je náš Boh a nebude v našom živote iných bohov, ktorým by sme sa klaňali. Lebo nemôžeme naraz slúžiť dvom pánom, aj jemu aj mamone, ako inde nazýva peniaze. Boží a prirodzený zákon tak dávajú základ hodnotovému smerovaniu spoločnosti, kde je život kľúčovou hodnotou, (ako som to filozoficky zdôvodňoval tu), okolo ktorej sa tvorí jej kultúra. Od života, ako hodnotového základu spoločnosti, sa odvíjajú aj ostatné kultúrne hodnoty, na ktorých bola postavená európska civilizácia, ako sloboda, solidarita, ľudská dôstojnosť, subsidiarita, spravodlivosť, pravda, krása, dobro a i. Mnohých kresťanských politikov však počujete frflať na tým, keď niekto opätovne otvorí tému ochrany života od počatia po prirodzenú smrť, prípade sprísnenia potratovej politiky, ktorá je u nás jedna z najliberálnejších a na úkor toho sú schopní skôr hľadať kompromisy s tými na opačnej hodnotovej (či skôr antihodnotovej) strane.

Judášska mentalita chce najskôr vypočítavať sociálne a hospodárske politiky a až kdesi za nimi zaraďuje kultúrnu politiku a kultúrne hodnoty. To je však veľký omyl, nakoľko kultúrna hodnota ako vertikála, pretína každú jednu politiku a jej konkrétne opatrenia a riešenia. Zoberme si napríklad takú dôstojnosť. Pojem, ktorý používajú progresívni aj kresťanskí politici. V prípade progresívcov však význam dôstojnosti zahŕňa aj „eutanáziu“ ako dôstojné umieranie (pričom ide o asistovanú samovraždu) či potrat ako ľudské právo ženy, ktorá si podľa nich môže robiť so svojim telom, čo chce. (Už Rimania však vnímali zabitie tehotnej ženy ako dvojnásobnú vraždu.) Kresťanskí politici však pod dôstojnosťou vnímajú zabezpečenie kvality života človeka od počatia až po prirodzenú smrť, vrátane paliatívnej starostlivosti, a to je obrovský a zásadný rozdiel. Význam jedného a toho istého pojmu sa teda líši od toho, akou kultúrnou hodnotou ho vykladáme. Kultúru a kultúrnu politiku tak nemôžeme oddeliť od ostatných politík, lebo tvoria nerozlučnú jednotu. A je to práve kultúrna hodnota, ktorá nám odpovedá na to, akú kvalitu tieto politiky majú. A je rozdiel, či kultúru života necháme nahradiť kultúrou smrti, morálku vytlačiť antimorálkou, prirodzený zákon progresívnou špekuláciou, a tak dopustíme kultúrny prevrat, ako o tom píšem tu. Aj pred týmto si mnohí kresťanskí politici dokážu zakrývať zrak.  

Je to Judášska mentalita, ktorá sa neštíti ekonomicky profitovať aj na Ježišovi a zhodnotiť ho vo svoj prospech. A je jedno, či ide o 30 strieborných alebo moc či priazeň, ktorú sa tak snaží Judášska mentalita aj za cenu jeho zrady, alebo zrady svojich kresťanských spolubratov, získať. Napríklad v politickej kampani. A tak vidíme mnohých kresťanských lídrov, či dokonca kňazov, ktorí sa nechajú zneužiť niektorými kresťanskými politikmi a objavujú sa spolu s nimi v sponzorovaných politických kampaniach, dokonca s odporúčaniami a referenciami na nich, napriek tomu, že biskupi, teda tí, ktorí od Ježiša dostali moc rozväzovať a zväzovať veci aj na Zemi, v predvolebnej výzve zdôrazňujú, aby sa do politických kampaní nijako nezapájali. Sme dokonca svedkami osočovaní kresťanských kandidátov inými kresťanskými kandidátmi za účelom ich diskreditácie s jediným cieľom, a to pritiahnuť na svoju stranu čo najviac cudzích potenciálnych voličov.

Judášska mentalita kladie osobný prospech nad spoločné dobro. A ak nás Ježiš učí milovať hriešnika a nenávidieť hriech a chce nás vyslobodiť z otroctva hriechu, Judášska mentalita nenávidí hriešnika a miluje hriech a prehlbuje v človeku otroctvo hriechu. V ňom nielenže je človek schopný korumpovať a nechať sa korumpovať mocou a peniazmi, ale je schopný nechať si korumpovať dokonca vlastné svedomie a presviedčať ostatných o svojej pravde a citovať pri tom dokonca aj state z evanjelia, nepatričným spôsobom vytrhnuté z kontextu.

A ak sa Ježiš modlil k Otcovi za všetkých (aj za kresťanských politikov) aby boli Jedno, ako je On jedno so svojim Otcom, je nemysliteľné, aby kresťanskí politici zneužívali aj Jeho na vlastný prospech a namiesto Jednoty prehlbovali rozdelenie kresťanov na základe politickej príslušnosti k tej či onej strane. Judášska mentalita nedosahuje svoje zavŕšenie v zrade, lebo zradil aj svätý Peter, ktorý sa stal napokon skalou, na ktorej vyrástla Ježišova cirkev. Judášska mentalita končí zatvrdnutým srdcom, neschopným priznať si omyl, oľutovať a požiadať o odpustenie, absolútnym potlačením Božej identity a života v nás.

Preto v mene Jednoty, o ktorú nás žiada Ježiš, odmietam rozdeľovať kresťanských bratov a sestry na základe príslušnosti alebo preferovania k tej či onej politickej strane či hnutiu a modlím sa a žehnám každému, kto sa snaží a bude snažiť hodnoty Evanjelia žiť a presadzovať aj vo verejnom živote, ako občan či ako politik, pred voľbami, po voľbách, lebo som presvedčený, že sú to univerzálne hodnoty, na základe ktorých Boh sformoval svedomie každého človeka, veriaceho i neveriaceho. A úprimne ľutujem a prosím o odpustenie, ak som sa osobne zámerne či nedopatrením dopustil niečoho z toho, čo charakterizuje judášsku mentalitu. Pretože judášska mentalita hrozí každému z nás.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.