V Pohronskom múzeu v Novej Bani odborne ošetrili vzácne česáky

Česáky na ľan a konope sa používali na odstránenie zvyškov nečistôt z vlákien, a tiež na ich upravenie a oddelenie. Najstaršie nálezy česákov na našom území pochádzajú z východu Slovenska a sú datované až do 14. storočia. Česáky možno poznať aj pod názvom šteť, hachla, pačieska, štietka, vochlica alebo zeleznica.  Česák sa skladá z masívnej drevenej podlhovastej podložky, uprostred ktorej je vsadená okrúhla doštička nabitá klincami. Ich hustota a veľkosť závisia od druhu vlákien, na česanie ktorých boli určené.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaVolebná debata Markízy: Všetkých si vás platí Haščák, povedal Matovič. Ukrajinu v NATO chce väčšina strán

„V zbierkach Pohronského múzea sa nachádza hneď niekoľko česákov v pôvodnom nálezovom stave, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia. Pri odbornej revízii depozitára sa na nich zistili stopy po drevokaznom hmyze, ktorý mohol byť stále aktívny. Preto boli odborne ošetrené v konzervátorskej dielni. Okrem toho boli česáky do veľkej miery znečistené prachovým depozitom, nečistotami či mastnotou,“ informovalo Pohronské múzeum v Novej Bani.

Mohlo by vás zaujímať

ŠportKajakárka Eliška Mintálová: „Snívalo sa mi, že budem druhá a vypálilo to parádne.“

Predmety boli očistené ručným vysávačom od hrubých nečistôt. Priestor medzi hrotmi klincov v strednej časti bol dočistený pomocou štetcov s hrubým vláknom. Drevené časti boli očistené roztokom detergentu a vody pomocou hubky. Následne boli voľne sušené a lokálne ošetrené proti drevokaznému hmyzu. Kovové časti boli odmastené a bol na ne nanesený ochranný konzervátorský vosk. Drevo bolo ošetrené vrstvou ľanového oleja. „Dva česáky boli uložené do depozitára, no tretí si našiel miesto v stálej expozícií venovanej etnografii v časti výroby a spracovania textilu,“ doplnilo múzeum.