NOVÁ BAŇA – V novobanskom Pohronskom múzeu majú niekoľko česákov v pôvodnom stave, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia. Vzácnym exponátom hrozilo vážne poškodenie, preto ich museli odborne vyčistiť. Jeden z česákov si môžu návštevníci múzea pozrieť aj na vlastné oči. s
Česáky na ľan a konope sa používali na odstránenie zvyškov nečistôt z vlákien, a tiež na ich upravenie a oddelenie. Najstaršie nálezy česákov na našom území pochádzajú z východu Slovenska a sú datované až do 14. storočia. Česáky možno poznať aj pod názvom šteť, hachla, pačieska, štietka, vochlica alebo zeleznica. Česák sa skladá z masívnej drevenej podlhovastej podložky, uprostred ktorej je vsadená okrúhla doštička nabitá klincami. Ich hustota a veľkosť závisia od druhu vlákien, na česanie ktorých boli určené.
„V zbierkach Pohronského múzea sa nachádza hneď niekoľko česákov v pôvodnom nálezovom stave, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia. Pri odbornej revízii depozitára sa na nich zistili stopy po drevokaznom hmyze, ktorý mohol byť stále aktívny. Preto boli odborne ošetrené v konzervátorskej dielni. Okrem toho boli česáky do veľkej miery znečistené prachovým depozitom, nečistotami či mastnotou,“ informovalo Pohronské múzeum v Novej Bani.
Predmety boli očistené ručným vysávačom od hrubých nečistôt. Priestor medzi hrotmi klincov v strednej časti bol dočistený pomocou štetcov s hrubým vláknom. Drevené časti boli očistené roztokom detergentu a vody pomocou hubky. Následne boli voľne sušené a lokálne ošetrené proti drevokaznému hmyzu. Kovové časti boli odmastené a bol na ne nanesený ochranný konzervátorský vosk. Drevo bolo ošetrené vrstvou ľanového oleja. „Dva česáky boli uložené do depozitára, no tretí si našiel miesto v stálej expozícií venovanej etnografii v časti výroby a spracovania textilu,“ doplnilo múzeum.