Preskočiť na obsah
  |  

Bratislava nebude riešiť spočiatku všetky porušenia chodníkovej novely pokutami

BRATISLAVA - Po spustení takzvanej chodníkovej novely, ktorá začala platiť 1. októbra, bude mestská polícia v Bratislave počas najbližších týždňov riešiť neoprávnené parkovanie prednostne napomenutím. Hlavné mesto chce, aby si obyvatelia na zmenu návykov zvykli. Avšak všetky vážnejšie situácie budú aj naďalej riešené pokutami. Týka sa to napríklad parkovania pri priechodoch pre chodcov či prípadov, keď na chodníkoch nebude zachovaný dostatočný priestor pre chodcov.

Pri nedodržiavaní pravidiel bude mestská polícia využívať najmä inštitút objektívnej zodpovednosti, keď príde pokuta majiteľovi vozidla na adresu trvalého bydliska. V tomto prípade je výška sankcie pevne stanovená na 78 eur. Ak ju uhradí do 15 dní od jej doručenia, znižuje sa na dve tretiny sumy, teda na 52 eur.

V prípade riešenia priestupku priamo na mieste sa pokuta v blokovom konaní môže vyšplhať do výšky 50 eur. V prípade závažného dopravného priestupku hrozí bloková pokuta do 150 eur.

„Očakávame, že prípadov, ktorými sa budeme musieť zaoberať v prvé mesiace, bude tak veľa, že budeme musieť priorizovať tie, pri ktorých dochádza priamo k ohrozeniu života a zdravia ľudí," poznamenala hovorkyňa mestskej polície Barbora Krajčovičová. Týkať sa to bude napríklad nebezpečného parkovania na a pri priechodoch pre chodcov, jazdy po chodníkoch alebo cyklochodníkoch či parkovanie v križovatkách.

Zákaz parkovania na chodníkoch platí celoplošne. Výnimkou sú len úseky, na ktorých to umožní príslušné dopravné značenie alebo dopravné zariadenie. Parkovať na chodníkoch môžu aj naďalej bicykle, kolobežky (aj s pomocným motorčekom) a motocykle, pri ktorých ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 metra.

(tasr)

  |  

Turecká armáda podnikla letecké údery proti základniam kurdov na severe Iraku

Lietadlá tureckej armády v nedeľu podnikli údery proti kurdským militantom na severe Iraku v reakcii na samovražedný útok pri vládnej bude v Ankare. Oznámilo to turecké ministerstvo obrany. Približne 20 objektov zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), vrátane úkrytov a skladov, bolo počas najnovšej operácie „zničených", uviedol turecký rezort obrany a dodal, že pri úderoch bol „neutralizovaný" veľký počet príslušníkov PKK.

Samovražedný útočník v nedeľu odpálil výbušné zariadenie pri vchode do budovy tureckého ministerstva vnútra a zranil dvoch policajtov. Druhý útočník prišiel o život pri prestrelke s políciou. K zodpovednosti za útok sa prihlásila PKK, ktorá má základne na severe Iraku. Turecký rezort vnútra konštatoval, že jeden z útočníkov bol členom PKK. Ministerstvo dodalo, že stále zisťuje totožnosť druhého útočníka.

(sita)

  |  

Na riešenie situácie v Telgárte vyčlení vyše štvrť milióna eur

TELGÁRT – Riešenie situácie obyvateľov Telgártu, ktorí pri ničivom júlovom požiari prišli o strechu nad hlavou, bude nad rámec opatrení v rámci krízového režimu. Na zabezpečenie dočasného ubytovania na obdobie približne dvoch rokov štát poskytne samospráve vyše 250 000 eur. Predstavitelia vlády to uviedli po stredajšom rokovaní kabinetu.

„Štát a rezort vnútra urobili v rámci krízového režimu, čo mali, keďže však samospráva nemá prostriedky na trvalejšie riešenie, štát bude v tejto situácii postupovať nad rámec krízového riadenia,“ oznámil premiér Ľudovít Ódor, pričom potvrdil finančnú pomoc vlády na zabezpečenie dočasného bývania formou unimobuniek.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Královič spresnil, že v stredu ráno sa uskutočnilo rokovanie aj za prítomnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Jána Hera i zástupcov samospráv. „Sme dohodnutí na presunutí potrebných financií vo výške 250 000 až 300 000 eur prostredníctvom rozpočtového opatrenia, tá suma sa ešte spresňuje,“ uviedol Královič.

K požiaru v obci Telgárt došlo 20. júla v nočných hodinách v miestnej osade. Plamene zničili osem objektov, ďalšie ostali po požiari poškodené. Pri udalosti zomrela jedna osoba, viac ako stovka ľudí prišla o strechu nad hlavou. Ľudia, ktorí prišli o domovy, boli dočasne ubytovaní vo veľkokapacitných stanoch. Situáciu v obci a chýbajúce strednodobé a dlhodobé riešenie koncom augusta kritizovali v otvorenom liste aj mimovládne organizácie.

(tasr)

  |  

Zrútenie kostolnej strechy v Mexiku si vyžiadalo deväť obetí a 50 zranených

Najmenej deväť ľudí zahynulo v nedeľu na severovýchode Mexika pod troskami strechy kostola, asi 50 utrpelo zranenia a ďalší sú stále uväznení pod troskami.

Miestny biskup uviedol, že masívna strecha kostola v meste Ciudad Madero na východnom pobreží Mexika sa zrútila práve počas prijímania eucharistie.

Podľa polície v štáte Tamaulipas v kostole bolo počas omše približne 100 ľudí. Úrady kolaps strechy pripísali pravdepodobnej "konštrukčnej chybe".

Počiatočné snahy o vyslobodenie uviaznutých ľudí pomocou žeriavu neboli úspešné. Takýto spôsob by navyše mohol narušiť rozpadávajúcu sa konštrukciu a ešte väčšmi ohroziť živých ľudí pod troskami.

Namiesto špeciálne vycvičených psov sa záchranári rozhodli pre inú metódu používanú pri zemetraseniach: záchranári sa v troskách snažili sluchom zachytiť možné náznaky odozvy.

Na záberoch z miesta nehody vidieť, že ide o stavbu z betónu a tehál. Samotná strecha bola zrejme zhotovená z liateho betónu.

(tasr)

  |  

Ukrajinské mesto Charkov plánuje vybudovať prvú podzemnú školu v krajine

V Charkove plánujú vybudovať prvú podzemnú školu v krajine, v ktorej sa deti budú môcť učiť aj počas raketových útokov. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram starosta mesta Ihor Terechov.

„Plánujeme vybudovať prvú podzemnú školu na Ukrajine, ktorá bude vyhovovať najmodernejším regulačným požiadavkám na ochranné štruktúry. Takýto úkryt umožní tisícom charkivských detí pokračovať v bezpečnom vzdelávaní sa dokonca aj počas ohrozenia raketovými útokmi," konštatoval Terechov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

(sita)

  |  

Šéf britskej diplomacie pricestuje na Falklandské ostrovy

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly oznámil, že plánuje navštíviť Falklandské ostrovy, aby vyjadril solidaritu tomuto britskému zámorskému územiu v Atlantickom oceáne. Od roku 2016 pôjde o prvú návštevu člena britskej vlády na týchto ostrovoch, ktoré vyvolávajú dlhodobé napätie vo vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a Argentínou.

Argentínska vláda v marci tohto roku odstúpila od dohody o spolupráci s Britániou a vyzvala Londýn, aby viedol nové rokovania o nezávislosti Falklandských ostrovov.

"Niektorí z vás si možno všimli, že vzhľadom na blížiace sa voľby (v Argentíne) sa (Argentínčania) snažia trochu napnúť svoje svaly, pokiaľ ide o obyvateľov Falklandských ostrovov. Verím v právo ľudí na sebaurčenie a obyvatelia týchto ostrovov jasne vyjadrili svoj postoj," uviedol Cleverly v nedeľu večer na recepcii, ktorá sa konala v rámci konferencie vládnucej Konzervatívnej strany.

Pred desiatimi rokmi sa Falklanďania v referende približne 99.8 percentami hlasov vyslovili, že chcú, aby ich ostrovy, na ktoré si dlhodobo robí nároky Argentína, zostali pod správou Británie.

Šéf britskej diplomacie v nedeľňajšom príhovore avizoval, že má v úmysle Falklandy navštíviť, aby demonštroval, že tamojší obyvatelia môžu dôverovať dôverovať súčasnej britskej vláde.

"Len konzervatívna vláda sa bude starať o najlepšie záujmy tejto krajiny a ostatných ľudí na celom svete, ktorí sa spoliehajú na dobrú britskú správu vecí verejných, vrátane, samozrejme, úžasných, statočných ľudí na Ukrajine, ktorí sa bránia proti ruskej agresii," vyhlásil Cleverly.

Dal pri tom do kontrastu údajne diametrálne odlišný postoj opozičných britských labouristov, ktorí by podľa neho napríklad "zapredali" Gibraltár - malú britskú enklávu na južnom cípe Španielska, ak by sa im podarilo dostať sa k moci.

Falklandské ostrovy naposledy navštívila vlani britská princezná Anna pri príležitosti 40. výročia vojny o Falklandy, počas ktorej sa argentínske sily vzdali po 74 dňoch konfliktu.

Argentínske sily napadli Falklandy 2. apríla 1982. Konflikt si vyžiadal životy 255 britských vojakov a troch civilistov, ako aj 649 Argentínčanov. Vláda Argentíny naďalej vznáša nároky na toto územie, pre ktoré táto juhoamerická krajina používa označenie Malvíny.

(tasr)