Preskočiť na obsah
  |  

Daňovú kauzu Zoltána Andruskóa odročili na december pre absenciu svedkov

Mestský súd Bratislava I odročil dnešné pojednávanie v daňovej kauze Zoltána Andruskóa, známeho z kauzy vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, na 20. decembra. Dôvodom je, že sa nedostavil ani jeden z dvoch predvolaných svedkov, ktorých navrhol vypočuť obžalovaný.

"Obaja svedkovia boli volaní poštou aj mailom," skonštatovala predsedníčka senátu Zuzana Bartalská. Andruskó, ktorého na pojednávanie predviedla eskorta z výkonu trestu, však uviedol, že na ich výsluchu trvá.

Dvojica Zoltán Andruskó a Ján M. čelí v tomto prípade obžalobe z trestného činu krátenia dane a poistného vo veľkom rozsahu. Podľa portálu Dlžník.sk má Andruskó daňový nedoplatok presahujúci milión eur.

Vynesenie verdiktu v tomto prípade sa očakávalo už na prelome rokov 2021/2022. Andruskó, ktorý sa predtým na pojednávaniach nezúčastňoval, však začiatkom roka 2022 prejavil záujem vypovedať a navrhol tiež výsluch viacerých svedkov.

Ján M. sa na pojednávaní zúčastňoval od začiatku, na súd však chodí maskovaný kuklou a čiapkou, pričom s médiami nekomunikuje. Z pojednávania je vylúčená verejnosť, pretože to podľa súdu vyžaduje „iný dôležitý záujem obžalovaných“. Predsedníčka senátu Zuzana Bartalská už na začiatku procesu avizovala, že verejný bude až rozsudok.

Zoltána Andruskóa vyšetrovacie orgány označili v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka za sprostredkovateľa medzi objednávateľkou a vykonávateľmi. Pôvodne bol v prípade obvinený spolu s Tomášom Szabóom, Miroslavom Marčekom, Alenou Zsuzsovou a podnikateľom Marianom Kočnerom. Neskôr ho však vyčlenili na samostatné konanie, keďže po svojom zadržaní od začiatku spolupracoval s vyšetrovateľmi. Zároveň s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste, v rámci ktorej mu pôvodne navrhovali trest 10 rokov väzenia. S tým však nesúhlasil senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý na verejnom zasadnutí v decembri 2019 vyzval procesné strany na dohodu o vyššom treste. Andruskó nakoniec súhlasil s 15-ročným trestom. Vo veci vraždy Kuciaka a jeho snúbenice pred súdom v hlavnom procese vypovedal ako svedok. Rovnako svedčil aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

(sita)

  |  

Na komisára pre deti sa obracajú viac rodičia ako deti, Mikloško to chce zmeniť

Na komisára pre deti Jozefa Mikloška sa s podnetmi pre šikanu obracajú viac rodičia ako deti, úrad komisára to chce zmeniť. Úrad v tomto roku doposiaľ zaznamenal 40 podnetov týkajúcich sa šikanovania detí. Uviedla to hovorkyňa Mária Gregušová.

Komisár odporúča obetiam šikany, aby sa zdôverili osobe, ktorej dôverujú, že im pomôže. Alebo sa môžu obrátiť na linky pomoci, ako je napríklad IPčko, Linka detskej istoty či Linka detskej dôvery. Upozorňuje, že škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať.

"K téme šikanovania by som rád v úvode podotkol, že dieťa, ktoré šikanuje agresor, je často vystavované násiliu v domácom prostredí. Problém zvyšujúceho sa násilia na školách vnímam aj v úzkej súvislosti so zhoršujúcim sa duševným zdravím detí," povedal komisár.

V téme šikanovania odporúča školám úzku spoluprácu s centrami poradenstva a prevencie v kraji. Pri šikane v malom rozsahu je vhodné zintenzívniť prevenciu na celej škole voči všetkým prejavom nátlaku, prípadne násilia medzi žiakmi. V prípade rozsiahlejšieho šikanovania nie je možné vylúčiť páchanie trestného činu, preto komisár v súlade s jeho pôsobnosťou kontaktuje orgány činné v trestnom konaní.

Deti sú najčastejšie šikanované spolužiakmi alebo žiakmi školy. V prípadoch, keď ide o šikanovanie žiaka učiteľom, prípadne vedením školy, komisár kontaktuje Štátnu školskú inšpekciu. "Je možno vhodné uviesť, že nie všetko konanie, ktoré sa javí zákonným zástupcom ako šikanovanie, aj ním je," varuje komisár.

Zároveň poznamenal, že za posledný rok bol podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zaznamenaný nárast duševných porúch u detí a mládeže až o 31 percent, pričom u väčšiny z nich išlo o afektívne a stresom podmienené poruchy. Odborníkov v tejto oblasti je veľmi málo, podľa komisára je na Slovensku 47 pedopsychiatrov.

Štúdia Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) ukázala, že fyzické násilie na slovenských školách klesá, zvýšil sa výskyt šikany a kyberšikany. V porovnaní s rokom 2018 je menej školákov, ktorí zažili skúsenosť so šikanovaním a mlčia, zároveň sa viac z nich zdôverí učiteľom. Skoro tretina opýtaných zažila v škole výsmech, najčastejšie z postavy, konkrétne z nadváhy, pričom častejšie ho zažili dievčatá.

Mikloško avizoval, že v reakcii na výsledky štúdie bude v najbližšom čase iniciovať pracovné stretnutia s akademičkou Trnavskej univerzity v Trnave Margarétou Kačmarikovou a jej tímom. Podľa hovorkyne by výstupom malo byť pomenovanie návrhov prostriedkov nápravy, vyplývajúcich z HBSC.

(tasr)

  |  

Obnova úseku cesty Starý Smokovec - Tatranské Matliare finišuje

VYSOKÉ TATRY - Stavebné práce na úseku Starý Smokovec - Tatranské Matliare v rámci projektu Vysoké Tatry sa pomaly blížia ku koncu. Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK) informovala, že vecná prestavanosť tejto časti obnovy Cesty slobody je už na 96 percent.

„Na takmer 6,2 kilometra dlhom úseku cesty II/537 doteraz došlo k výmene konštrukčných vrstiev vozovky, prečisteniu a vydláždeniu cestných priekop a obnove vjazdov. Zároveň sa upravili krajnice a vymenili a doplnili sa tiež cestné vozidlá," vymenovali cestári. Nasledujú dokončovacie práce na zárubných múroch zamerané na viazanie výstuže, debnenie rímsy a betonáž. Stavbári sa taktiež zamerajú na montáž zábradlí na priepustoch a vodorovné dopravné značenie cestnej komunikácie.

Takmer hotový je už aj úsek Tatranské Matliare - križovatka s cestou I/66. Na väčšine úsekov, ktoré by chceli dokončiť ešte v tomto roku, sa prevažne mení a zosilňuje podložie. V budúcom roku by mali pokračovať už len konštrukčne náročnejšie práce na mostných objektoch. Cestné práce v rámci projektu realizujú na 36 miestach od Podbanského až po Tatranské Matliare. Celú stavbu by mali zhotovitelia ukončiť v septembri 2024.

Cesta slobody je významná dopravná tepna prechádzajúca viacerými tatranskými osadami a patrí k najdlhším cestám tohto regiónu. PSK ju rekonštruuje prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu a spolufinancovaním zo štátneho i vlastného rozpočtu. Modernizácia sa týka celkovo 43 kilometrov ciest, 26 mostných objektov, 14 oporných a 12 zárubných múrov, 96 priepustov, jednej poloestakády a štyroch odpočívadiel.

(tasr)

  |  

Pád malého lietadla pri Senici vyšetruje polícia ako všeobecné ohrozenie

Pád malého lietadla v Senici, časť Čáčov, s dvoma obeťami vyšetruje polícia ako všeobecné ohrozenie. Na mieste udalosti si prípad prevzal senický vyšetrovateľ.

Ako informovala trnavská polícia, podľa svedkov udalosti jednomotorové lietadlo OM-MIR, typ WT9 Dynamic preletelo v nedeľu večer ponad obývané domy a vzápätí sa z nezistených príčin zrútilo v tesnej blízkosti oplotenia jedného z domov. Dvojčlenná posádka lietadla, 52-ročný muž a 19-ročný mladík, pád neprežili.

„Senický vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Obhliadka miesta činu pokračuje z technických dôvodov aj dnes, od skorého rána. Na mieste udalosti sú okrem policajných vyšetrovateľov aj vyšetrovatelia Leteckého úradu Ministerstva dopravy SR,“ informovala polícia.

(sita)

  |  

Na Spiši dominoval Smer, výnimkou sú okresy Levoča a Kežmarok

POPRAD - Na Spiši v sobotňajších (30. 9.) parlamentných voľbách dominoval Smer-SD, výnimkou sú okresy Kežmarok a Levoča. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.

V Kežmarskom okrese pri takmer 64-percentnej účasti zvíťazila koalícia OĽaNO a priatelia, KÚ a Za ľudí. Dôveru im dalo takmer 27 percent voličov, za nimi nasleduje Smer a KDH, obe strany získali podporu o niečo viac ako 15 percent. V okrese Levoča, kde účasť nedosiahla ani 65 percent, zvíťazilo KDH tesne pred Smer, pričom rozdiel bol len viac ako percento. Tretí najvyšší počet hlasov získala koalícia OĽANO a priatelia, KÚ a Za ľudí.

V susednom Popradskom okrese Smer zvíťazil tesne nad PS. Získal 18,83 percenta hlasov, pričom jeho najväčší rival približne o percento menej. Tretiu najvyššiu podporu na úrovni 13,82 percenta získal Hlas-SD. Volebná účasť bola v okrese Poprad najvyššia na Spiši, k urnám prišlo takmer 68 percent voličov. Najväčší záujem o hlasovanie bol v meste Vysoké Tatry, kde účasť presiahla 82 percent.

V okrese Stará Ľubovňa získal Smer pri takmer 65-percentnej účasti 23,21-percentnú podporu. Nasleduje KDH so ziskom 17,53 percenta a Hlas, ktorému dalo dôveru 15,54 percenta voličov. Najväčší záujem o voľby bol v obci Matysová, k urnám tam prišlo 60 zo 70 oprávnených voličov. Naopak, najmenej ľudí prišlo voliť v obci Lomnička, kde účasť o málo presiahla 35 percent.

V južnej časti regiónu bol záujem o voľby najnižší, v okrese Spišská Nová Ves bola účasť na úrovni 61,61 percenta. Aj tam zvíťazil Smer so ziskom viac ako 20 percent. Nasleduje koalícia OĽANO a priatelia, KÚ a Za ľudí, ktorá získala 16,3 percenta hlasov a trojicu uzatvára Hlas-SD, ktorému dalo dôveru 15,49 percenta voličov. Najmenší záujem o voľby bol v obci Bystrany, kde prišlo k urnám niečo viac ako 31 percent voličov. V žiadnej z obcí či miest v okrese účasť nepresiahla 80 percent.

V susednom Gelnickom okrese prišlo k urnám približne 13.900 voličov a účasť tam nedosiahla ani 60 percent. Smer získal najvyššiu podporu takmer 25 percent hlasov. Približne 19 percent mal Hlas a koalícii OĽaNO a priatelia, KÚ a Za ľudí dalo dôveru 17,34 percenta hlasujúcich.

(tasr)

  |  

Šéfovia diplomacií EÚ vrátane Slovenska sa stretnú v Kyjeve

Ministri zahraničných vecí Európskej Únie absolvujú v pondelok v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev stretnutie, aby preukázali Ukrajine podporu. Oznámil to šéf Európskej diplomacie Josep Borrell s tým, že pôjde o prvé stretnutie všetkých ministrov mimo územia EÚ. Informuje o tom agentúra DPA.

"Zvolávam na dnes stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ v Kyjeve. Prvýkrát sa všetkých 27 členských krajín stretne mimo EÚ," uviedol Borrell na sociálnej sieti X.

Na neformálnom stretnutí šéfov diplomacií EÚ v Kyjeve bude aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Wlachovský, oznámila slovenská diplomacia. Dodala, že hlavnou témou rokovaní bude pokračujúca vojenská agresia Ruska proti Ukrajine.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba v pondelok privítal uskutočnenie tohto stretnutia v Kyjeve, informuje agentúra AFP.

"Je to historická udalosť, pretože Rada (EÚ) pre zahraničné veci sa prvýkrát zíde mimo svojich súčasných hraníc, avšak v rámci budúcich hraníc Európskej únie," uviedol Kuleba na spoločnej tlačovej konferencií s Borrellom.

Stretnutie ministrov nebolo podľa DPA dopredu ohlásené z bezpečnostných dôvodov. Borrell pricestoval na Ukrajinu v sobotu a v nedeľu sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským i ministrom obrany Rustemom Umerovom.

DPA si všíma, že väčšina krajín EÚ vyslala na stretnutie v Kyjeve ministrov zahraničných vecí, no Poľsko reprezentuje námestník ministra. Vzťahy Varšavy a Kyjeva boli doteraz veľmi blízke, no v súčasnosti sú napäté po poľskom zákaze dovozu ukrajinského obilia. Maďarsko zase vyslalo len jedného vysokopostaveného diplomata.

(tasr)