POPRAD – Pre výlukové práce nebudú vo štvrtok 5. októbra premávať vlaky medzi stanicami Starý Smokovec a Tatranská Lomnica vo Vysokých Tatrách, a to v čase od 7:20 do 12:30. Namiesto vlakov budú môcť cestujúci využiť náhradnú autobusovú dopravu. Oznam Železničnej spoločnosti Slovensko zverejnilo mesto Vysoké Tatry na svojej internetovej stránke.
Náhradná autobusová doprava bude zastavovať v Starom Smokovci na hlavnom autobusom stanovišti SAD, ďalej na zastávke SAD pri železničnej zastávke Pekná Vyhliadka a tiež v Hornom Smokovci. V Tatranskej Lesnej budú autobusy stáť na hlavnej ceste pri železničnej zastávke, v Starej Lesnej na rázcestí k železničnej zastávka a napokon v Tatranskej Lomnici na parkovisku pri železničnej stanici.
Samospráva zároveň upozornila na to, že predaj cestovných lístkov vodič autobusu nezabezpečuje, cestujúci si ich musia zakúpiť v osobnej pokladnici. Preprava detských kočíkov a bicyklov nie je povolená.
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2023 v utorok získali francúzsky fyzik Pierre Agostini, fyzik maďarského pôvodu Ferenc Krausz a francúzska fyzička Anne L’Huillierová za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote. TASR o tom informuje na základe oznámenia švédskej Kráľovskej akadémie vied.
„Ocenili ich za ich experimenty, ktoré ľudstvu poskytli nové nástroje na výskum sveta elektrónov vo vnútri atómov a molekúl,“ uviedla akadémia. Laureáti svojím výskumom umožnili skúmanie procesov, ktoré pre ich rýchlosť predtým nebolo možné pozorovať.
Agostini pôsobí na Ohio State University v USA, Krausz v Inštitúte Maxa Plancka pre kvantovú optiku v Nemecku a na Mníchovskej univerzite (LMU) a L’Huillierová na Lundskej univerzite vo Švédsku.
Títo vedci podľa kráľovskej akadémie ukázali spôsob, ako vytvoriť mimoriadne krátke záblesky svetla, ktoré sa dajú použiť na meranie rýchlych procesov, v rámci ktorých sa elektróny pohybujú alebo menia energiu.
Javy s rýchlym pohybom pri vnímaní ľuďmi splývajú jeden do druhého tak, ako je film pozostávajúci z nehybných obrazov vnímaný ako nepretržitý pohyb, vysvetľuje akadémia a dodáva, že na výskum naozaj krátkych javov je potrebná špeciálna technológia.
Vlani boli za fyziku ocenení fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.
Odovzdávanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu. Laureátmi sa stali americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman za výskum, ktorý viedol k vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 s technológiou mRNA.
V stredu oznámia mená držiteľov tohto ocenenia za chémiu a vo štvrtok za literatúru. Nositeľa Nobelovej ceny mieru oznámia v piatok. Túto cenu ako jedinú odovzdávajú v nórskej metropole Oslo, nie v Štokholme.
Alfred Nobel bol úspešný podnikateľ a vynálezca. V poslednej vôli poveril Kráľovskú akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru. Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament.
Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti. Okrem pamätnej medaily a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923 800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.
O týždeň v pondelok (9. októbra) oznámia nositeľov ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Často sa neprávom nazýva Nobelova cena za ekonómiu, vznikla však v roku 1969 a nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela.
Poniektorí členovia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sú rozhorčení aktivitami Františka Mikloška. Zastávajú názor, že zneužíva mediálny priestor na to, aby prezentoval svoje osobné názory na to, ako budú kresťanskí demokrati postupovať pri rokovaniach o vládnej koalícii.
Ako ďalej uviedli v liste adresovanom strane, zaráža ich to ešte väčšmi z toho dôvodu, že kandidátom i členom strany bolo SMS správou odporúčané, aby sa nevyjadrovali k povolebnej politickej situácii.
Pripomenuli aj to, že bolo avizované, že kresťanskí demokrati rozhodnú o svojom postupe na Rade KDH, ktorá by mala zasadnúť 14. októbra. „František Mikloško sugeruje koalíciu KDH, PS, SaS pod premiérskym vedením Petra Pellegriniho zo strany Hlas. Koalícia s liberálnymi stranami PS a SaS je pre nás neprijateľná. Dokonca ju považujeme za ponižujúcu. Pán Majerský, ako predseda KDH, sa sám vyjadril, že program Progresívneho Slovenska 'jednoznačne javí prvky extrémizmu'. KDH chce ísť s extrémistami?" pýtajú sa v liste predseda OC KDH Turčianske Teplice Michal Síkeli a podpredseda OC KDH Turčianske Teplice Ján Síkeli.
Pripomenuli tiež, že už počas kampane sa ich strany neustále pýtali, či by išli do koalície s progresívcami alebo SaS, pričom voliči podmieňovali hlas pre KDH tým, že nevstúpi do vlády s týmito stranami. „KDH si zahráva s dôverou našich voličov. Reči o stanovení mantinelov a červených čiar sú len politické frázy na učičíkanie voliča," tvrdia členovia KDH.
Za výhodnejšiu považujú dohodu kresťanských demokratov so stranami Smer, Hlas a Slovenskou národnou stranou. Sú toho názoru, že KDH by v takejto koalícii mohlo presadiť väčšiu časť svojho sociálneho i hodnotového programu, a tiež v nej vnímajú priestor na rokovania o ukotvení kresťanských hodnôt do Ústavy SR s cieľom ochrany budúcich generácií.
Členovia KDH reagujú na medializované názory Františka Mikloška o tom, že KDH nepôjde do vlády so stranou Smer, a tiež o tom, že pre kresťanských demokratov by bola najlepšou možnosťou štvorkoalícia spolu s Hlasom, SaS a Progresívnym Slovenskom. Mikloško je toho názoru, že v takej vláde by KDH bolo nenahraditeľné. Predseda KDH Milan Majerský sa pred časom pre médiá vyjadril, že program PS podľa neho obsahuje prvky extrémizmu, a odmietol takéto progresívne experimenty.
KOŠICE - Hlavné pojednávanie v prípade obzvlášť závažného zločinu sprenevery, z ktorého je obžalovaný Vojtech K., sa v utorok začalo na Mestskom súde v Košiciach. Podľa obžaloby mal košický notár svojim klientom spôsobiť škodu takmer 1,8 milióna eur.
Obžalovaný sa na súd nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Neprišla ani jeho obhajkyňa a pojednávanie trvalo len krátko.
"Momentálne sa rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným. Toto rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Nasledujúce ďalšie úkony bude realizovať buď sudca, ktorému to bude pridelené, alebo ja, ak nebudem vylúčený z konania," informoval sudca Michal Pačuta.
Prokurátorka navrhla uložiť obžalovanému a jeho obhajkyni za ich neúčasť poriadkovú pokutu. Pre opakované absencie ďalej navrhla, aby súd ustanovil obžalovanému náhradného obhajcu, "aby následný priebeh ďalších pojednávaní nebol zmarený zo strany obhajkyne". Súd o tom bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia o námietke zaujatosti.
Koncom apríla 2021 bol Vojtech K. nezvestný a následne tvrdil, že sa stal obeťou vydieračského únosu, pri ktorom mal prísť o štyri milióny eur, pričom peniaze použil práve na tento účel. Vyšetrovanie únos nepotvrdilo a trestné stíhanie sa napokon obrátilo proti nemu. Postupne sa pritom prihlásili ďalší poškodení. Podľa obžaloby notár prevádzal finančné prostriedky, ktoré prijal do notárskej úschovy, do stávkovej spoločnosti.
KOŠICE – Bývalý prezident Rudolf Schuster pozorne sleduje dianie po parlamentných voľbách. Hovorí, že jeho pohľad na ich výsledky nevyplynul len z jeho dlhoročného pôsobenia vo vysokých politických funkciách, ale aj sledovania toho, čo sa na našej politickej scéne deje za posledné roky.
Pre Košický Štandard priznal, že situácia, aká momentálne nastala, ho neprekvapila. Potešilo ho, že jeho kandidát uspel vo voľbách. Viac v rozhovore TU.
Záujem o veci či vzťahy je iba jeden z viacerých dôvodov, ktoré majú v EÚ vplyv na rozdielnosť výšky príjmov (až 13 percent) v prospech mužov. Je to však reálny obraz o "diskriminácii" žien? Koľko ich chce pracovať šesťdesiat a viac hodín týždenne? Je menšie zastúpenie žien na najvyšších pozíciách sklenený strop, alebo skôr rozumná vnútorná brzda? Čo ak naše zárobky odrážajú osobné životné voľby a nie systémový sexizmus?
„V roku 2018 uskutočnila spoločnosť Uber tematickú štúdiu s viac ako miliónom účastníkov (podieľala sa na nej aj Chicagská univerzita). Vyšlo z nej, že vodiči Uberu v USA zarábali na hodinu asi o sedem percent viac ako vodičky. Ako to? Práve zákazková (‚gig‘) ekonomika s totálnou flexibilitou, ktorá mala uvoľniť ruky napríklad matkám, bola svojho času velebená ako prostredie, ktoré ‚pomery‘ konečne napraví. Výskumníci identifikovali tri dôvody. So sexizmom a diskrimináciou nemali nič spoločné.“
KOŠICE – Bývalý prezident Rudolf Schuster pozorne sleduje dianie po parlamentných voľbách. Hovorí, že jeho pohľad na ich výsledky nevyplynul len z jeho dlhoročného pôsobenia vo vysokých politických funkciách, ale aj sledovania toho, čo sa na našej politickej scéne deje za posledné roky.
Pre Košický Štandard priznal, že situácia, aká momentálne nastala, ho neprekvapila. Potešilo ho, že jeho kandidát uspel vo voľbách. Viac v rozhovore.
Ak hodnotíte výsledky volieb?
Neostáva iné, len ich brať tak, ako dopadli a rešpektovať ich. Jednoducho, voliči rozhodli. Hoci musím priznať, že som tak trošku predpovedal, že môže nastať situácia, keď nebude jasné, ako to celé napokon skončí. Isté je, že jazýčkom na váhach bude Hlas a teraz sa ukáže, kto si ho v istom zmysle slova kúpi, alebo kto ho presvedčí.
Čo predpokladáte, že sa stane?
Ťažko povedať, ako sa to vyvinie. Ponúka sa niekoľko alternatív. Jedna vec je však teória politických komentátorov a analytikov, a iná bude prax. Bolo by dobre, aby vznikla taká koalícia, ktorá nastolí na Slovensku predovšetkým pokoj. To napätie, ktoré tu donedávna panovalo, musí prestať.
Myslíte predvolebné „prekáračky“ politikov?
Presne tak. Zmena musí smerovať zhora nadol. Aj pri kreovaní politického partnerstva v novej vláde je potrebné mať tento moment na pamäti. Ak vznikne koalícia, ktorá sa bude chcieť pomstiť a začne odplácať zlo zlom, tak to nebude dobré, toto Slovensko naozaj nepotrebuje. Teraz je najdôležitejší pokoj.
Momentálne nielen víťaz volieb, ale aj laická i odborná verejnosť riešia zostavenie novej vlády. Bude to jednoduché?
Nemyslím si. Počty sú však jasné. Dá sa vytvoriť aj ľavicovo-pravicová vláda, ide len o to, či sa budú chcieť víťazné strany spájať. A ak áno, tak kto a s kým. Keď bude snaha, aby bola len čisto pravicová alebo ľavicová koalícia, nebude to najlepšia voľba. Musí tam byť nejaký mix, nedá sa zostaviť, povedzme, jednoliata koalícia. Zatiaľ to vidím na dlhé rokovania a určite nebude núdza o ústupky a kompromisy z jednej i druhej strany. Už sa opakujem, ale hlavné budú chladné hlavy, uvážlivé rozhodovanie a pokoj, ktorý chýbal v ostatnom období nielen v parlamente, ale dokonca aj v rodinách, kam sa preniesli sváry vyvolané zákonodarcami. Nebolo výnimočné, že dokonca manželia sa nerozprávali kvôli rozdielnym politickým názorom.
Prekvapilo vás, že maďarské strany ostali opäť pred bránami parlamentu? Aký bol podľa vás dôvod?
Keď sa zjednotili, boli úspešní, teraz však prevážili skupinové i osobné záujmy niektorých. Práve toto ich rozdelilo a tu je výsledok. Vo svojej ére bola Strana maďarskej koalície významným politickým subjektom a bola súčasťou vlády. Teraz si poniektorí mysleli, že čím viac maďarských strán bude, tým budú mať Maďari po voľbách väčšie zastúpenie v zákonodarnom orgáne. Opak je však pravdou, mali sa zjednotiť, nie drobiť a tým minimalizovať šance na úspech vo voľbách.
Čo by ste poradili novej vláde?
Určite by mala pokračovať v tom dobrom, čo začali jej predchodcovia, lebo skúsenosti napovedajú, že väčšinou to tak nie je. Potrebná je tiež vízia na niekoľko rokov dopredu, ktorá by bola ošetrená zákonom, aby sa predišlo situácii, aká je momentálne s automobilkami. Kvôli väčšej zamestnanosti rastú ďalšie automobilky na každom kroku, často aj na najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôde. Uvažuje niekto aj o tom, keď raz tento výrobca odtiaľ odíde, napríklad v snahe získať lacnejšiu pracovnú silu? Čo my potom urobíme? Budeme na tom betóne pestovať obilie, zeleninu alebo zemiaky? Nech sa nová vláda poučí z minulosti.
Ako si vysvetľujete vysokú volebnú účasť?
Jednoducho je to dôkaz, že ľudia chceli zmenu, vyvstala však teraz otázka, či je taká, ako si ju predstavovali. Polemiky o víťazoch však nie sú na mieste, každý musí rešpektovať výsledok podpory strán, ktorý vzišiel z vôle ľudu.
Neraz ste po parlamentných voľbách hovorili o zmene nášho volebného systému. Platí to aj teraz?
Stále je to aktuálne. Teraz oveľa viac. Už dlhodobo som za to, aby konečne niektorá z vlád urobila rozhodný krok a zmenila volebný systém, ktorý je na Slovensku. Ukazuje sa, že ten jednovolebný obvod nie je dobrý. To skupiny ľudí na čele s nejakým človekom, ktorý dokáže vytvoriť stranu, rozhodujú o tom, kto bude na kandidátke. Veď sa len pozrime, kto každý sa už dostal do parlamentu. Nehovorím len o týchto ostatných voľbách, ale všeobecne. To nie je novinka, ale stará bolesť. Prečo sa tam nedostanú osobnosti, ktoré si navrhnú občania, a nie nejaký stranícky šéf? Potom by boli poslanci nútení počas volebného obdobia rozhodovať v parlamente nie podľa toho, ako im ukazuje palec ich straníckeho šéfa, ale ako si to želajú ľudia z ich obce, mesta, kraja. Toto by mali poslanci počúvať a týmto sa pri svojej poslaneckej práci riadiť. Byť prínosom pre svoj región. Nemohlo by sa potom stať niečo také, že pred voľbami sa objaví poslanec, ktorého meno ani tvár vôbec nie sú Slovákom známe, keďže sa počas volebného obdobia nikdy nijako neprejavil, iba jednoducho bral plat za bezmyšlienkovité stláčanie hlasovacieho zariadenia.
Možno sa mnohým nebudú pozdávať vaše ostré vyjadrenia. Nemrzí vás to?
Nie, veď to, čo som povedal, už hovorím mnoho rokov. Poslanci by mali počúvať názory a návrhy ľudí, ktorí im dali dôveru a robiť zákony a rozhodnutia pre blaho občanov, nie materskej politickej strany a záujmových skupín. Koalícia a opozícia by mali spolupracovať, a nie súperiť až tak, že to neraz pripomína boj na život a na smrť. Je to zlé. U nás keď opozícia príde s návrhom a náhodou to parlament schváli, považujú to často za prehru koalície. Toto musí prestať.
Niekto by mohol namietať, že to tak funguje aj v iných krajinách. Poznáte aj výnimky?
Naši poslanci by sa mali inšpirovať a nabrať kurz, aký funguje v iných demokratických krajinách, napríklad v Nemecku. Tam keď opozícia predloží dobrý návrh, bez problémov tento prejde a koalícia to berie ako svoju výhru, že vedela rozoznať, čo je dobré pre krajinu a jej obyvateľov. Toto však u nás nenastane len tak zo dňa na deň. Poslanec musí brať svoj mandát zodpovedne, ako prácu, za ktorú dostáva naozaj nemalé peniaze. Nie tak, že sa neukáže v parlamente bez vážneho dôvodu aj niekoľko dní. Pri zmene volebného systému by sa musel zodpovedať štyri roky najprv svojim voličom, až potom predsedovi materskej strany. Jednoducho dozrela doba na zmenu.
Spomenuli ste pred časom, že mnohí súčasní politici sa správajú presne tak, ako to robil Vladimír Mečiar. Čo konkrétne ste mali na mysli?
Šéfa HZDS kritizovali v minulosti za jeho vyjadrenia na aktíve funkcionárov hnutia v obci Zlatá Idka v okrese Košice-okolie v novembri 1993. Povedal: „Prevalcujeme všetko, nech sa stane vôľa božia…“ Mečiar si nevyslúžil pochvalu ani za to, že mu zachutila moc a riadil sa heslom, že víťaz berie všetko. Aj pre toto mu prischol prívlastok valec zo Zlatej Idky. Či si to však chcú mnohí naši politici priznať alebo nie, napriek kritike po ňom prevzali správanie víťazov volieb – ukázať ostatným, čo oni môžu. Prvoradá je pomsta, a tiež boj, lenže nie za ľudí, ale svoje stranícke záujmy. Občan neraz ostáva niekde v úzadí.
Čo navrhujete?
Predchádzajúce vlády zložené zo starých politických matadorov so zmenou volebného systému nespravili nič, možnože vietor, ktorý zavial v podobe parlamentných nováčikov, by mohol priniesť zmenu. Uvidíme. V tejto súvislosti musím povedať aj to, že je potrebné urobiť poriadok aj so straníckymi peniazmi, aby sa aj príspevok zo štátneho rozpočtu za volebný výsledok strany, ktorý ide z našich daní, mohol rovnako kontrolovať.
Arménsky parlament ratifikoval v utorok zakladajúcu zmluvu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu. Znamená to, že Arménsko bude uznávať jurisdikciu tohto súdu. Správu priniesli agentúry AFP a Reuters, ktorá sa odvolala na ruské štátne tlačové agentúry.
Plán Arménska ratifikovať zakladajúcu zmluvu ICC, Rímsky štatút, vopred ostro kritizovalo Rusko, formálny spojenec Arménska. Ich vzťahy zhoršilo napätie spôsobené inváziou Moskvy na Ukrajinu a nedávne obsadenie separatistického regiónu Náhorný Karabach Azerbajdžanom. Tento región v rámci hraníc Azerbajdžanu pritom tri desaťročia ovládali etnickí Arméni.
ICC v Haagu je prvou stálou medzinárodnou súdnou inštitúciou, ktorá bola vytvorená na rozhodovanie o "najzávažnejších zločinoch s medzinárodným dosahom", akými sú najmä zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocída a agresia. Súd môže stíhať osoby z ktorejkoľvek časti sveta, ak sa dopustili uvedených zločinov. ICC sa prípadmi zaoberá vtedy, ak dotknutá krajina nie je ochotná páchateľov stíhať. Podnety môžu vznášať krajiny, ktoré Rímsky štatút ratifikovali, Bezpečnostná rada OSN alebo žalobca ICC po schválení tromi porotcami.
ICC vydal 17. marca zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. Súd vtedy v tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.
Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, a to na základe príslušných článkov Rímskeho štatútu ICC.
Tento súd začal možné vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine vyšetrovať vlani v marci. Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva.
Na platforme X sa objavili zábery potápajúcej sa stíhačky Su-33. Nehoda sa udiala ešte v decembri 2016 na pobreží stredozemného mora v Sýrii. Video natočili na lietadlovej lodi Admirál Kuznecov, na ktorú sa Su-33 neúspešne pokúšala pristáť.
Počas pristávania sa údajne pretrhlo lano brzdiaceho systému a stíhačka tak preletela cez palubu lode do mora. Pilot sa včas stihol katapultovať a z incidentu vyviazol bez zranení.
Viacerí západní experti vtedy vyslovili názor, že loď Admirál Kuznecov už nespĺňala technické nároky doby; na vodu bola loď spustená ešte v roku 1985. Mesiac pred incidentom mala problém s pristávaním na plavidlo aj stíhačka Mig-29.
Takmer v akýchkoľvek ukazovateľoch existujú medzi regiónmi na Slovensku pomerne veľké rozdiely. Krajina preto potrebuje iný systém verejnej správy, ktorý viac zohľadňuje to, čo chcú občania a vie lepšie využiť silné stránky jednotlivých regiónov. Pri príležitosti predstavenia Bielej knihy s návrhmi na pokračovanie decentralizácie to v utorok uviedol poverený premiér Ľudovít Ódor.
"Neznamená to, že by sme išli smerom k nejakému federatívnemu štátu. Ide len o to, že tie peniaze a zodpovednosti by sa viac dostávali k ľuďom. O tom je tá decentralizácia. Ale treba povedať, že nemôžeme hovoriť len o peniazoch, musíme hovoriť aj o kompetenciách a zodpovednosti," zdôraznil. Predstavený materiál je podľa neho dobrý základ na diskusiu, politicky rozhodnúť o konkrétnych krokoch budú musieť už ďalšie vlády.
Z celej štúdie vyzdvihol päť prioritných tém. Prvou je rozdelenie kompetencií medzi štát a samosprávy. "Nemyslím si, že ten prenesený výkon funguje dobre. Treba dať trochu viac originálnych kompetencií a zodpovednosti, nezošnurovať až tak silno tie regióny, dať im možno väčšiu voľnosť a zároveň aj väčšiu zodpovednosť," priblížil premiér.
Ďalšou dôležitou témou je podľa neho komunálna reforma. "Máme veľmi veľa malých obcí a budeme s tým musieť niečo robiť, lebo veľmi intenzívne to konzumuje peniaze a zároveň aj tie rozhodnutia potom sú také veľmi drobné. To znamená, že v rámci decentralizácie musíme niečo centralizovať v prospech efektívnosti," vysvetlil.
Tretím dôležitým bodom je systém financovania regiónov. Za hlavný problém Ódor považuje, že aj keď samosprávy majú právomoci a zodpovednosť, nemajú finančné páky, ako sa s tým vysporiadať. "Preto treba posilniť aj ich vlastné zdroje pomerne intenzívne. Možno delegovať niektoré typy daní, alebo možnosť stanovovať nad rámec nejakej minimálnej sadzby viac na úrovni tých regiónov," konštatoval.
Štvrtá dôležitá oblasť navrhovanej reformy sú podľa premiéra nové školské obvody. Politické a školské obvody by sa podľa neho nemuseli prekrývať. Vznikla by školská samospráva, do ktorej by sa volili ľudia, ktorí tejto oblasti rozumejú a môžu rozhodovať o školstve lepšie ako doteraz. Za mierne provokatívnu tému označil možnú zmenu volebného systému, ktorá by mohla zabezpečiť väčšie zastúpenie regiónov v parlamente.
"Ten materiál nie je hotový, ide o formu bielej knihy. Takže ak sú nejaké dobré nápady, návrhy, tak sú vždy vítané. My len štartujeme diskusiu, nevyriešime všetky problémy Slovenska, ale myslím si, že je to tak vážna téma, že treba o nej diskutovať," dodal Ódor.
Zatiaľ to vyzerá tak, že KDH mieri do opozície. Po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou to v utorok médiám povedal šéf KDH Milan Majerský. Predsedníctvo hnutia si podľa neho stojí za tým nejsť do vlády so Smerom. V prípadnej štvorkoalícii s Hlasom, SaS a Progresívnym Slovenskom (PS) by podľa neho boli v niektorých otázkach priepastné rozdiely medzi stranami, no sú ochotní debatovať, aby došlo k „veľkej miere kompromisu".
Na prvých stretnutiach s lídrami ostatných strán sa podľa Majerského zadefinujú rámce, s ktorými pôjde na celoslovenskú radu KDH, čo je najvyšší orgán hnutia so 120 členmi, ktorý rozhoduje o povolebnej koalícii. Rada sa bude konať 14. októbra.
Predsedníctvo KDH podľa neho stojí za tým, čo malo hnutie v programe i vo vyhláseniach, že do vlády so Smerom nepôjde. „Platí aj to, že najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o predvolebnej či povolebnej koalícii, je rada KDH, tá bude zasadať 14. októbra a tam sa rozhodne o ďalších krokoch," povedal Majerský. Nemyslí si, že je to neskoro, pretože od šéfa Smeru Roberta Fica pozvánku na rokovanie nedostali.
„Sme pripravení urobiť pre Slovensko čo najviac, aby nemuseli byť opakované voľby, aj keď sa nám to v tejto chvíli javí, že KDH mieri do opozície," povedal Majerský novinárom.
Pri štvorkoalícii s PS, Hlasom a SaS je podľa neho veľa otázok, ktoré tak skoro zodpovedané nebudú. Nemyslí si, že by to bola jednoduchá dohoda. „Byť v liberálno-progresívnej vláde nie je pre nás jednoduché, aby sme zahodili polovičku svojho programu, na ktorom sme získali svojho voliča. Ak bude zachovaná veľká miera kompromisu zo strany ostatných politických subjektov, vtedy sme ochotní debatovať o tom, aby neboli opakované voľby. A to je jedno, či sa bavíme s jednou alebo druhou stranou," povedal. Štvorkoalícia môže podľa neho stroskotať, ak liberáli neustúpia z požiadaviek konzervatívcov.
Majerský sa stretol s predsedom PS Michalom Šimečkom. Podľa jeho slov to bola „oťukávačka“. Majerský zdôraznil, že rozhodnutie KDH nejsť do vlády so Smerom. Konečné slovo však bude mať až celoslovenská rada hnutia, ktorá zasadne 14. októbra. Podľa neho to nie je neskorý termín. Robert Fico však dostal od prezidentky na zostavenie vlády 14 dní. „Čo sa týka prípadnej koalície Smer, Hlas a KDH, my sme pozvánku na takéto stretnutie ešte ani nedostali. Ale naše rozhodnutie spred volieb nebolo zmenené a stojíme si za ním,“ vyhlásil Majerský.
Zároveň dodal, že aj po voľbách naďalej zostáva prešovským županom. „Aj všetci ostatní šiesti župani, ktorí boli zvolení aj za poslancov Národnej rady, myslím, zostávajú zároveň aj županmi. Takže, dá sa to,“ uviedol.
