Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ženy z Grónska žiadajú odškodné za zavedenie vnútromaternicovej antikoncepcie

Skupina 67 žien z Grónska podala v pondelok žiadosť o odškodnenie od dánskej vlády za to, že im pred desiatkami rokov bez ich súhlasu implantovali vnútromaternicové teliesko (IUD).

Ako uviedla agentúra AFP, stalo sa tak v rámci programu, ktorý organizovalo Dánsko s cieľom obmedziť pôrodnosť v Grónsku arktickom území. Mnohé zo žiadateliek o odškodné boli v tom čase tínedžerkami. Rozsah tejto kampane sa dostal na verejnosť vďaka sérii podcastov založených na dokumentoch z archívov a publikovaných na jar 2022 dánskym telerozhlasom DR.

Komisia, ktorá skúma sťažnosti voči dánskemu štátu, začala pracovať minulý rok. Svoje zistenia má zverejniť v roku 2025. Sťažovateľky však chcú kompenzácie skôr.

"Nechceme čakať na výsledky vyšetrovania," povedala pre agentúru AFP psychologička Naja Lyberthová, ktorá iniciovala žiadosť o odškodnenie. Vysvetlila, že najstaršie zo žien, ktorým vnútromaternicové telieska zaviedli v 60. rokoch, sa narodili v 40. rokoch a sú takmer osemdesiatničky. "Chceme konať hneď," zdôraznila Lyberthová.

Podľa zistení DR v 60. a 70. rokoch malo vnútromaternicové teliesko bez súhlasu svojho alebo zákonného zástupcu vložených asi 4500 mladých Inuitiek. Veľa z nich donedávna vôbec nevedelo, že majú v tele tento typ antikoncepcie. U viacerých ho zistili nedávno pri vyšetrení grónski gynekológovia.

Lyberthová tvrdí, že "teraz je na 100 percent jasné, že vláda porušila zákon tým, že porušila naše ľudské práva a spôsobila nám vážnu ujmu".

Vláda podľa psychologičky pravdepodobne odmietne prijať ich žiadosti, kým trvá vyšetrovanie komisie. V takomto prípade sa vec dostane na súd.

Vlani sa Dánsko ospravedlnilo a vyplatilo odškodné šiestim Inuitom, ktorých v 50. rokoch odobrali ich rodinám a následne boli zapojení do experimentu zameraného na vychovanie po dánsky hovoriacej elity v Grónsku.

Dánsko a Grónsko sú momentálne vo fáze, keď prehodnocujú svoje vzťahy v minulosti. Grónsko — najväčší ostrov sveta, ktorý sa nachádza v Arktíde asi 2500 kilometrov od Dánska, v roku 1953 prestalo byť kolóniou, má vlastnú vlajku, jazyk, kultúru, inštitúcie a premiéra, ale čiastočne zostalo pod kontrolou Kodane.

Od prijatia zákona o samospráve v roku 2009 patrí do pôsobnosti Dánska mena, súdny systém a zahraničné a bezpečnostné záležitosti. Grónsko tiež vo veľkej miere závisí od subvencií, ktoré tvoria štvrtinu jeho HDP a viac ako polovicu verejného rozpočtu.

(tasr)

Minúta  |  

Štáty Rady Európy by mali pomáhať Arménom z Náhorného Karabachu, tvrdí komisárka Mijatovičová

Rada Európy (RE) oceňuje snahy arménskych orgánov o okamžitú ochranu a pomoc všetkým utečencom z Náhorného Karabachu. Uviedla to v pondelok večer komisárka RE pre ľudské práva Dunja Mijatovičová, informuje spravodajca TASR.

Mijatovičová vyhlásila, že pozorne sleduje rýchlo sa meniacu situáciu v regióne Náhorný Karabach a jeho okolí. V tejto súvislosti spresnila, že po nedávnej vojenskej akcii Azerbajdžanu a prevzatia kontroly nad regiónom do nedele 1. októbra opustilo svoje domovy dovedna 100.483 karabašských Arménov, vrátane rodín s deťmi, starších ľudí a iných zraniteľných skupín, ktorí hľadajú útočisko v susednom Arménsku.

Podľa jej slov táto najnovšia skúška pre arménske obyvateľstvo z Náhorného Karabachu sa pridáva k predošlým humanitárnym a ľudskoprávnym následkom ozbrojeného konfliktu, ktorý bol obnovený v roku 2020 a ktorý za posledných deväť mesiacov obmedzil pohyb ľudí pozdĺž Lačinského koridoru, čím spôsobil akútny nedostatok základných tovarov, služieb a dodávok energie.

Mijatovičová privítala snahy arménskych orgánov o okamžitú ochranu a pomoc všetkým, ktorí to potrebujú, s podporou Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), iných agentúr OSN a občianskej spoločnosti.

"Je však potrebná dodatočná pomoc, aby sa zabezpečilo, že potreby všetkých osôb sú okamžite identifikované a primerane riešené. Vyzývam preto členské štáty Rady Európy, aby prejavili svoju solidaritu a urýchlene poskytli všetku potrebnú podporu," uviedla komisárka v oficiálnej výzve.

Dodala, že Azerbajdžan inicioval množstvo politických, administratívnych a ekonomických opatrení zameraných na reintegráciu karabašského regiónu a ľudí, ktorí v ňom žijú. V tejto súvislosti vyzvala vládu Azerbajdžanu, aby zaručila bezpečnosť a dodržiavanie ľudských práv etnických Arménov, ktorí zostávajú v regióne Náhorný Karabach, vrátane ich práv na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred násilím, zastrašovaním a nenávisťou. Spresnila, že azerbajdžanské orgány by mali zabezpečiť plné rešpektovanie práv tých, ktorí odišli, vrátane práva na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov.

"Je tiež nevyhnutné zabezpečiť voľný a neobmedzený prístup poskytovateľov humanitárnej pomoci a medzinárodných misií na ochranu ľudských práv do všetkých oblastí a k ľuďom, ktorých súčasná situácia ovplyvňuje," vyhlásila. Spresnila, že čoskoro pocestuje do Arménska a ako komisárka pre ľudské práva sa bude v súlade so svojím mandátom aj naďalej usilovať o zapojenie všetkých príslušných partnerov z Arménska a Azerbajdžanu do riešenia situácie, aby im pomohla pri prekonávaní existujúcich problémov v oblasti ľudských práv.

(tasr)

Minúta  |  

USA vítajú vyhlásenie Srbska o stiahnutí vojakov z hranice s Kosovom

Spojené štáty americké privítali krok Srbska, ktoré v pondelok vyhlásilo, že znížilo počet svojich vojakov na hranici s Kosovom. USA však dodali, že pohyb vojsk zatiaľ nedokážu overiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Budeme sa informáciu snažiť potvrdiť. Ak je to pravda, tento krok privítame," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller. Dodal, že USA naďalej znepokojuje rastúce napätie a občasné násilie na severe Kosova. Obe strany konfliktu vyzval k dialógu s asistenciou EÚ.

Náčelník srbského generálneho štábu Milan Mojsilovič v pondelok novinárom povedal, že počet vojakov na hraniciach s Kosovom sa znížil z 8 350 na 4 500. Dodal, že ho udivuje znepokojenie niektorých krajín, keďže Srbsko posilnilo svoje jednotky v oblasti aj počas predchádzajúcich "bezpečnostných kríz".

Washington pred troma dňami vyzval Belehrad, aby z oblasti stiahol "veľký počet nasadených srbských jednotiek". Severoatlantická aliancia (NATO) v reakcii na aktuálnu situáciu schválila zvýšenie počtu príslušníkov svojich mierových síl v Kosove známych ako KFOR.

Predminulú nedeľu 24. septembra na severe Kosova ozbrojenci zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.

Ide o najvážnejší incident za niekoľko uplynulých rokov. Kosovo zároveň obviňuje Srbsko z podpory ozbrojencov. Belehrad poprel akúkoľvek účasť na potýčkach. Troch zabitých ozbrojencov označili v Srbsku za hrdinov a v stredu tam úrady vyhlásili štátny smútok.

Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov.

(tasr)

Minúta  |  

Jeden prekročil stovku, iný usmrtil ženu. Kolobežkárov chcú vytlačiť z miest

Nehody kolobežkárov u nás rapídne stúpli. Tŕňom v oku sú najmä kolobežky zdieľané v mestách. Po smrteľnej nehode opitého jazdca dokonca zahynula žena. To podnietilo aj vznik petície za ich zrušenie.

O legislatíve, pokutách a zmenách, ktoré čakajú kolobežkárov píše v článku Petra Mitaľová.

Minúta  |  

Slovenské voľby sú témou v ČR. Do Jourovej sa obula europoslankyňa Vrecionová

Údajné šírenie dezinformácií počas slovenských volieb sa stalo spúšťačom sporu medzi českými politikmi v Európskom parlamente. Podľa skoršieho vyjadrenia českej eurokomisárky Věry Jourovej, sprevádzala slovenské parlamentné voľby „bezprecedentná dezinformačná masáž". Jej vyjadrenie však nevyvolalo vášne len na Slovensku. Do Jourovej sa tvrdo obula iná česká politička.

„Věra Jourová sedí v Európskej komisii len vďaka Andrejovi Babišovi, ktorý tu v januári spustil kampaň, že nás Petr Pavel zatiahne do vojny a bude mobilizácia,“ napísala europoslankyňa Veronika Vrecionová na sociálnej sieti X.

Europoslankyňa dodala, že Babiš nehanebne klame takmer pri každom svojom vystúpení v dolnej komore parlamentu. „Ak chce Jourová bojovať proti dezinformáciám, mala by najprv vyzvať svojho priateľa Andreja, aby s tým prestal,“ skonštatovala Vrecionová.

Jourová v svojom komentári k slovenským voľbám zrejme narážala na falošné video vyrobené umelou inteligenciou, v ktorom líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka „oznamuje“ zvýšenie cien piva. Záznam sa na sociálnych sieťach šíril ešte pred voľbami. Zneužívanie technológií by podľa vyjadrenia Jourovej pre Českú televíziu mohlo ohroziť európsku demokraciu.

„Videli sme vec, ktorá zatiaľ nemá celkom veľa analógií alebo príkladov, a to je využívanie takzvaných deepfakes, teda simulovanej reality. Pán Šimečka bol, povedzme, prvou obeťou alebo cieľom. Zahrala sa s ním umelá inteligencia,“ povedala Jourová.

„Práve Progresívne Slovensko čelilo bezprecedentnému dezinformačnému masakru. Vyplýva to zo všetkých prieskumov, ktoré mám k dispozícii, ako aj z platforiem, ktoré mi minulý týždeň poskytli správu o stave dezinformačných kampaní. Zaznamenali sme jednak vysoké zaplavenie slovenského informačného priestoru zo strany krajnej pravice, ale aj z prokremeľských zdrojov,“ uviedla Jourová.

Vyjadreniam eurokomisárky Jourovej sa vo svojom komentári venoval aj český novinár Daniel Kaiser.

(echo 24, twitter, sak)

Minúta  |  

Zomrel spevák legendárnych slovenských hitov Vladimír Klčo

Hudobná scéna stratila jednu zo svojich legiend. Známy gitarista a spevák kapely Zenit, Vladimír Klčo, prezývaný „Ďábel“, zomrel 1. októbra po dlhodobom boji so zákernou chorobou.

Kapela Zenit je známa svojimi legendárnymi hitmi, ktoré pozná skutočne každý. Viac o ich hitoch a o smrti speváka sa dočítate v článku.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.