Preskočiť na obsah
  |  

Arménsky parlament schválil pripojenie k Medzinárodnému trestnému súdu

Arménsky parlament ratifikoval v utorok zakladajúcu zmluvu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu. Znamená to, že Arménsko bude uznávať jurisdikciu tohto súdu. Správu priniesli agentúry AFP a Reuters, ktorá sa odvolala na ruské štátne tlačové agentúry.

Plán Arménska ratifikovať zakladajúcu zmluvu ICC, Rímsky štatút, vopred ostro kritizovalo Rusko, formálny spojenec Arménska. Ich vzťahy zhoršilo napätie spôsobené inváziou Moskvy na Ukrajinu a nedávne obsadenie separatistického regiónu Náhorný Karabach Azerbajdžanom. Tento región v rámci hraníc Azerbajdžanu pritom tri desaťročia ovládali etnickí Arméni.

ICC v Haagu je prvou stálou medzinárodnou súdnou inštitúciou, ktorá bola vytvorená na rozhodovanie o "najzávažnejších zločinoch s medzinárodným dosahom", akými sú najmä zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocída a agresia. Súd môže stíhať osoby z ktorejkoľvek časti sveta, ak sa dopustili uvedených zločinov. ICC sa prípadmi zaoberá vtedy, ak dotknutá krajina nie je ochotná páchateľov stíhať. Podnety môžu vznášať krajiny, ktoré Rímsky štatút ratifikovali, Bezpečnostná rada OSN alebo žalobca ICC po schválení tromi porotcami.

ICC vydal 17. marca zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. Súd vtedy v tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, a to na základe príslušných článkov Rímskeho štatútu ICC.

Tento súd začal možné vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine vyšetrovať vlani v marci. Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva.

(tasr)

  |  

Ruská stíhačka sa potápa. Uniklo video z lietadlovej lode Admirál Kuznecov

Na platforme X sa objavili zábery potápajúcej sa stíhačky Su-33. Nehoda sa udiala ešte v decembri 2016 na pobreží stredozemného mora v Sýrii. Video natočili na lietadlovej lodi Admirál Kuznecov, na ktorú sa Su-33 neúspešne pokúšala pristáť.

Počas pristávania sa údajne pretrhlo lano brzdiaceho systému a stíhačka tak preletela cez palubu lode do mora. Pilot sa včas stihol katapultovať a z incidentu vyviazol bez zranení.

Viacerí západní experti vtedy vyslovili názor, že loď Admirál Kuznecov už nespĺňala technické nároky doby; na vodu bola loď spustená ešte v roku 1985. Mesiac pred incidentom mala problém s pristávaním na plavidlo aj stíhačka Mig-29.

https://twitter.com/clashreport/status/1708855961765482532

  |  

Ódor: Slovensko potrebuje zmenu systému verejnej správy v prospech regiónov

Takmer v akýchkoľvek ukazovateľoch existujú medzi regiónmi na Slovensku pomerne veľké rozdiely. Krajina preto potrebuje iný systém verejnej správy, ktorý viac zohľadňuje to, čo chcú občania a vie lepšie využiť silné stránky jednotlivých regiónov. Pri príležitosti predstavenia Bielej knihy s návrhmi na pokračovanie decentralizácie to v utorok uviedol poverený premiér Ľudovít Ódor.

"Neznamená to, že by sme išli smerom k nejakému federatívnemu štátu. Ide len o to, že tie peniaze a zodpovednosti by sa viac dostávali k ľuďom. O tom je tá decentralizácia. Ale treba povedať, že nemôžeme hovoriť len o peniazoch, musíme hovoriť aj o kompetenciách a zodpovednosti," zdôraznil. Predstavený materiál je podľa neho dobrý základ na diskusiu, politicky rozhodnúť o konkrétnych krokoch budú musieť už ďalšie vlády.

Z celej štúdie vyzdvihol päť prioritných tém. Prvou je rozdelenie kompetencií medzi štát a samosprávy. "Nemyslím si, že ten prenesený výkon funguje dobre. Treba dať trochu viac originálnych kompetencií a zodpovednosti, nezošnurovať až tak silno tie regióny, dať im možno väčšiu voľnosť a zároveň aj väčšiu zodpovednosť," priblížil premiér.

Ďalšou dôležitou témou je podľa neho komunálna reforma. "Máme veľmi veľa malých obcí a budeme s tým musieť niečo robiť, lebo veľmi intenzívne to konzumuje peniaze a zároveň aj tie rozhodnutia potom sú také veľmi drobné. To znamená, že v rámci decentralizácie musíme niečo centralizovať v prospech efektívnosti," vysvetlil.

Tretím dôležitým bodom je systém financovania regiónov. Za hlavný problém Ódor považuje, že aj keď samosprávy majú právomoci a zodpovednosť, nemajú finančné páky, ako sa s tým vysporiadať. "Preto treba posilniť aj ich vlastné zdroje pomerne intenzívne. Možno delegovať niektoré typy daní, alebo možnosť stanovovať nad rámec nejakej minimálnej sadzby viac na úrovni tých regiónov," konštatoval.

Štvrtá dôležitá oblasť navrhovanej reformy sú podľa premiéra nové školské obvody. Politické a školské obvody by sa podľa neho nemuseli prekrývať. Vznikla by školská samospráva, do ktorej by sa volili ľudia, ktorí tejto oblasti rozumejú a môžu rozhodovať o školstve lepšie ako doteraz. Za mierne provokatívnu tému označil možnú zmenu volebného systému, ktorá by mohla zabezpečiť väčšie zastúpenie regiónov v parlamente.

"Ten materiál nie je hotový, ide o formu bielej knihy. Takže ak sú nejaké dobré nápady, návrhy, tak sú vždy vítané. My len štartujeme diskusiu, nevyriešime všetky problémy Slovenska, ale myslím si, že je to tak vážna téma, že treba o nej diskutovať," dodal Ódor.

(tasr)

  |  

Zatiaľ to vyzerá tak, že KDH mieri do opozície, tvrdí Majerský

Zatiaľ to vyzerá tak, že KDH mieri do opozície. Po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou to v utorok médiám povedal šéf KDH Milan Majerský. Predsedníctvo hnutia si podľa neho stojí za tým nejsť do vlády so Smerom. V prípadnej štvorkoalícii s Hlasom, SaS a Progresívnym Slovenskom (PS) by podľa neho boli v niektorých otázkach priepastné rozdiely medzi stranami, no sú ochotní debatovať, aby došlo k „veľkej miere kompromisu".

Na prvých stretnutiach s lídrami ostatných strán sa podľa Majerského zadefinujú rámce, s ktorými pôjde na celoslovenskú radu KDH, čo je najvyšší orgán hnutia so 120 členmi, ktorý rozhoduje o povolebnej koalícii. Rada sa bude konať 14. októbra.

Predsedníctvo KDH podľa neho stojí za tým, čo malo hnutie v programe i vo vyhláseniach, že do vlády so Smerom nepôjde. „Platí aj to, že najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o predvolebnej či povolebnej koalícii, je rada KDH, tá bude zasadať 14. októbra a tam sa rozhodne o ďalších krokoch," povedal Majerský. Nemyslí si, že je to neskoro, pretože od šéfa Smeru Roberta Fica pozvánku na rokovanie nedostali.

„Sme pripravení urobiť pre Slovensko čo najviac, aby nemuseli byť opakované voľby, aj keď sa nám to v tejto chvíli javí, že KDH mieri do opozície," povedal Majerský novinárom.

Pri štvorkoalícii s PS, Hlasom a SaS je podľa neho veľa otázok, ktoré tak skoro zodpovedané nebudú. Nemyslí si, že by to bola jednoduchá dohoda. „Byť v liberálno-progresívnej vláde nie je pre nás jednoduché, aby sme zahodili polovičku svojho programu, na ktorom sme získali svojho voliča. Ak bude zachovaná veľká miera kompromisu zo strany ostatných politických subjektov, vtedy sme ochotní debatovať o tom, aby neboli opakované voľby. A to je jedno, či sa bavíme s jednou alebo druhou stranou," povedal. Štvorkoalícia môže podľa neho stroskotať, ak liberáli neustúpia z požiadaviek konzervatívcov.

Mohlo by Vás zaujímať Trápenie kresťanského demokrata

Majerský sa stretol s predsedom PS Michalom Šimečkom. Podľa jeho slov to bola „oťukávačka“. Majerský zdôraznil, že rozhodnutie KDH nejsť do vlády so Smerom. Konečné slovo však bude mať až celoslovenská rada hnutia, ktorá zasadne 14. októbra. Podľa neho to nie je neskorý termín. Robert Fico však dostal od prezidentky na zostavenie vlády 14 dní. „Čo sa týka prípadnej koalície Smer, Hlas a KDH, my sme pozvánku na takéto stretnutie ešte ani nedostali. Ale naše rozhodnutie spred volieb nebolo zmenené a stojíme si za ním,“ vyhlásil Majerský.

Zároveň dodal, že aj po voľbách naďalej zostáva prešovským županom. „Aj všetci ostatní šiesti župani, ktorí boli zvolení aj za poslancov Národnej rady, myslím, zostávajú zároveň aj županmi. Takže, dá sa to,“ uviedol.

(tasr)

  |  

Polícia ukončila vyšetrovanie údajného znásilnenia školáčky v Košiciach

KOŠICE - Polícia ukončila vyšetrovanie a prerušila trestné stíhanie v prípade údajného znásilnenia 14-ročného dievčaťa, ku ktorému malo dôjsť večer 5. januára na Ľudovej ulici v Košiciach, keď bola na prechádzke so psom, uviedla to košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.

"Po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov bolo vyšetrovanie ukončené 31. augusta vydaním uznesenia o prerušení trestného stíhania v zmysle Trestného poriadku, keďže sa vykonaným dokazovaním nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe," uviedla.

Na prípade však podľa jej slov naďalej pracujú a preverujú rôzne verzie.

(tasr)

  |  

Rekonštrukcia úseku Podbanské - Pavúčia dolina sa blíži ku koncu

VYSOKÉ TATRY - Cestári aktuálne finišujú s rekonštrukciou ďalšieho úseku Cesty slobody vo Vysokých Tatrách. Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (SaÚC PSK) informovala, že cesta medzi Podbanským a Pavúčou dolinou, ktorej obnova je súčasťou projektu "Vysoké Tatry", je aktuálne prestavaná na 90 percent.

"Zhotoviteľ na 7,62 kilometra dlhom úseku cesty II/537 k dnešnému dňu vymenil obrusnú a ložnú vrstvu vozovky, vrátane úprav nerovností, zrekonštruoval 20 priepustov a obnovil vjazdy. Prečistili a vydláždili sa cestné priekopy," uvádzajú cestári. Aktuálne sa práce sústreďujú na rekonštrukciu dvoch mostných objektov a výmenu a doplnenie cestných zvodidiel. "Po dokončení vyššie uvedených prác sa zhotoviteľ pustí do realizácie vodorovného dopravného značenia," dodáva SaÚC PSK.

Takmer hotové sú už aj úseky Tatranské Matliare - križovatka s cestou I/66 a Starý Smokovec - Tatranské Matliare. Prevažnú časť rozsiahlej rekonštrukcie chcú zhotovitelia ukončiť ešte v tomto roku. V budúcom roku by mali pokračovať už len konštrukčne náročnejšie práce na mostných objektoch. Cestné práce v rámci projektu realizujú na 36 miestach, celú stavbu by mali zhotovitelia ukončiť v septembri 2024.

Cesta slobody je významná dopravná tepna prechádzajúca viacerými tatranskými osadami a patrí k najdlhším cestám tohto regiónu. PSK ju rekonštruuje prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu a spolufinancovaním zo štátneho i vlastného rozpočtu. Modernizácia sa týka celkovo 43 kilometrov ciest, 26 mostných objektov, 14 oporných a 12 zárubných múrov, 96 priepustov, jednej poloestakády a štyroch odpočívadiel.

(tasr)