Preskočiť na obsah
  |  

Europoslanci vypočúvali Hoekstru a Šefčoviča kvôli klimatickej agende EÚ

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v pondelok večer vypočuli Wopkeho Hoekstru z Holandska, dezignovaného eurokomisára pre oblasť klímy a v utorok doobeda Maroša Šefčoviča. Podpredseda Európskej komisie (EK) sa stal výkonným podpredsedom pre európsku zelenú dohodu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Hoekstra aj Šefčovič boli do funkcií vymenovaní po odchode eurokomisára Fransa Timmermansa, ktorý kandiduje v parlamentných voľbách v Holandsku.

Hoekstra vyjadril nádej, že sa v prvom štvrťroku 2024 podarí zaistiť uzavretie rokovaní, ktoré podporia ambiciózne klimatické ciele EÚ do roku 2040. Zdôraznil aj význam postupného vyraďovania fosílnych palív a dotácií na fosílne palivá. „Čím skôr sa fosílne palivá stanú históriou, tým lepšie, pretože sú kontraproduktívne pre energetickú transformáciu EÚ,“ vysvetlil.

Šefčovič sa chce zamerať na tri hlavné úlohy: získať podporu občanov pre zelenú dohodu, doviesť do praxe všetky prerokúvané návrhy a zabezpečiť výkon tých častí zelenej agendy, v ktorých sa už dosiahla dohoda.

Spresnil, že on a Hoekstra sa „podelia“ o klimatickú agendu EÚ, pričom holandský eurokomisár sa bude venovať externej dimenzii tejto oblasti.

Slovenský eurokomisár čelil širokej sérii otázok, vrátane výsledku parlamentných volieb na Slovensku. Podľa neho išlo o doteraz najpolarizovanejšie voľby a zároveň europoslancov ubezpečil, že sú dostatočné záruky, že Slovensko zostane aj naďalej proeurópsky orientované. Ako člen EK podporuje sankcie EÚ proti Rusku a pomoc poskytovanú Ukrajine.

Šefčovič musel odpovedať aj na otázky o prínosoch a dopadoch zelenej dohody, o diverzifikácii dovozu plynu a cenách za energie v Európe, o význame jadrovej energetiky, ochrane biodiverzity, ekologických palivá v leteckej doprave a zelenej mobilite a podobne.

(tasr)

  |  

Polícia žiada verejnosť o pomoc v súvislosti s vyšetrovaním krádeže v Bratislave

BRATISLAVA - Polícia žiada verejnosť o pomoc v súvislosti s vyšetrovaním krádeže na ulici Mlynské nivy v Bratislave, informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Jana Šimunková.

"Podľa doposiaľ zistených informácií mal neznámy páchateľ odcudziť bez použitia násilia mobilný telefón, ktorý mala poškodená položený na lavičke v jej bezprostrednej blízkosti, čím spôsobil škodu vo výške 1000 eur," ozrejmila.

Políciu žiada, aby ju verejnosť kontaktovala, ak by spoznala osobu, ktorej fotografiu zverejnila na sociálnej sieti. Ľudia by sa jej mali ozvať aj v prípade, ak disponujú informáciami súvisiacimi s prípadom. "Kontaktovať nás môžete na bezplatnom čísle polície 158 alebo osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení. Prípadne nám napíšte formou správy na facebookovom profile Polícia SR - Bratislavský kraj," dodala.

(tasr)

  |  

Ódor: Ak niektorá krajina začne väčšmi chrániť svoju hranicu, vyvolá to kaskádový efekt

Migrácia potrebuje európske riešenie na vonkajšej hranici, ak niektorá krajina začne väčšmi chrániť svoju hranicu, vyvolá to kaskádový efekt. Vo svojej reakcii na rozhodnutie Českej republiky zaviesť kontroly na hraniciach so Slovenskom to uviedol poverený predseda vlády Ľudovít Ódor.

Dodal, že výsledok zavedenia kontrol je nejednoznačný a všetci za to zaplatíme peniazmi. „V tomto prípade proces odštartovalo Poľsko, ktoré je v predvolebnom období a nasledovala Česká republika," vraví šéf vládneho kabinetu. Poverený premiér tiež avizuje, že na zajtrajšom rokovaní vlády na to zareaguje aj slovenská vláda.

(sita)

  |  

Svetový pohár v plávaní v Berlíne bude bez novej transgender kategórie, nikto sa neprihlásil

Na pretekoch Svetového pohára v plávaní v Berlíne sa nadchádzajúci víkend nebude súťažiť v novej otvorenej kategórii. Do uzávierky sa totiž do súťaže nik neprihlásil.

Medzinárodná plavecká federácia (World Aquatics) vytvorila novú otvorenú kategóriu pre transgenderových športovcov. Chcela tak vykompenzovať zákaz ich štartu v medzinárodných súťažiach, ktorý vzišiel z požiadavky ochrany ženského športu. V Berlíne mali mať súťaže v otvorenej kategórii premiéru. Informovala o tom agentúra DPA.

(tasr)

  |  

Vlaky medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou vo štvrtok obmedzia

POPRAD – Pre výlukové práce nebudú vo štvrtok 5. októbra premávať vlaky medzi stanicami Starý Smokovec a Tatranská Lomnica vo Vysokých Tatrách, a to v čase od 7:20 do 12:30. Namiesto vlakov budú môcť cestujúci využiť náhradnú autobusovú dopravu. Oznam Železničnej spoločnosti Slovensko zverejnilo mesto Vysoké Tatry na svojej internetovej stránke.

Náhradná autobusová doprava bude zastavovať v Starom Smokovci na hlavnom autobusom stanovišti SAD, ďalej na zastávke SAD pri železničnej zastávke Pekná Vyhliadka a tiež v Hornom Smokovci. V Tatranskej Lesnej budú autobusy stáť na hlavnej ceste pri železničnej zastávke, v Starej Lesnej na rázcestí k železničnej zastávka a napokon v Tatranskej Lomnici na parkovisku pri železničnej stanici.

Samospráva zároveň upozornila na to, že predaj cestovných lístkov vodič autobusu nezabezpečuje, cestujúci si ich musia zakúpiť v osobnej pokladnici. Preprava detských kočíkov a bicyklov nie je povolená.

(sita)

  |  

Nobelovu cenu za fyziku 2023 udelili za výskum dynamiky elektrónov

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2023 v utorok získali francúzsky fyzik Pierre Agostini, fyzik maďarského pôvodu Ferenc Krausz a francúzska fyzička Anne L’Huillierová za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote. TASR o tom informuje na základe oznámenia švédskej Kráľovskej akadémie vied.

„Ocenili ich za ich experimenty, ktoré ľudstvu poskytli nové nástroje na výskum sveta elektrónov vo vnútri atómov a molekúl,“ uviedla akadémia. Laureáti svojím výskumom umožnili skúmanie procesov, ktoré pre ich rýchlosť predtým nebolo možné pozorovať.

Agostini pôsobí na Ohio State University v USA, Krausz v Inštitúte Maxa Plancka pre kvantovú optiku v Nemecku a na Mníchovskej univerzite (LMU) a L’Huillierová na Lundskej univerzite vo Švédsku.

Títo vedci podľa kráľovskej akadémie ukázali spôsob, ako vytvoriť mimoriadne krátke záblesky svetla, ktoré sa dajú použiť na meranie rýchlych procesov, v rámci ktorých sa elektróny pohybujú alebo menia energiu.

Javy s rýchlym pohybom pri vnímaní ľuďmi splývajú jeden do druhého tak, ako je film pozostávajúci z nehybných obrazov vnímaný ako nepretržitý pohyb, vysvetľuje akadémia a dodáva, že na výskum naozaj krátkych javov je potrebná špeciálna technológia.

Vlani boli za fyziku ocenení fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.

Odovzdávanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu. Laureátmi sa stali americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman za výskum, ktorý viedol k vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 s technológiou mRNA.

V stredu oznámia mená držiteľov tohto ocenenia za chémiu a vo štvrtok za literatúru. Nositeľa Nobelovej ceny mieru oznámia v piatok. Túto cenu ako jedinú odovzdávajú v nórskej metropole Oslo, nie v Štokholme.

Alfred Nobel bol úspešný podnikateľ a vynálezca. V poslednej vôli poveril Kráľovskú akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru. Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament.

Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti. Okrem pamätnej medaily a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923 800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.

O týždeň v pondelok (9. októbra) oznámia nositeľov ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Často sa neprávom nazýva Nobelova cena za ekonómiu, vznikla však v roku 1969 a nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela.

(tasr)