4. októbra 2023 | 11:15

Minúta | 4. októbra 2023 | 11:15

Saková: Ukrajina musí vyjednávať, územia spred anexie Krymu už nezíska

Denisa Saková z Hlasu poskytla deň po voľbách (1. 10.) rozhovor pre českú televíziu ČT 24. Okrem slovenskej povolebnej reality pripojila svoje komentáre aj k dianiu na Ukrajine. Okrem iného vyhlásila, že Ukrajina sa bude musieť vzdať niektorých území okupovaných Ruskom po roku 2014.

Podľa Sakovej, konflikt záujmov ohľadom ukrajinských území okupovaných Rusmi bude možné vyriešiť jedine vytvorením demilitarizovanej oblasti. ,,Povedzme si úprimne, že ani jedna strana – ani Ukrajina, ani Rusko nechce vrátiť nazad územie. Budeme si musieť zvyknúť na to, že tam nastane nejaké územie, demilitarizovaná zóna, a jednoducho budeme musieť nájsť kompromis, na ktorý pristúpia obidve strany," vyhlásila Saková.

Ukrajina sa podľa nej už nikdy neobnoví v hraniciach pred rokom 2014, keď došlo k anexii Krymu. „Je jasné, že už územnú celistvosť Ukrajiny, ako bola pred rokom 2014, asi nezachováme. Preto hovorím, že by sme mali začať mierové rokovania a diplomatické rokovania a zistiť, kde sú tie hranice, čo kto vie posúvať," dodala Saková a skritizovala aj Európsku komisiu za to, že sa nepokúša o diplomatické a mierové rokovania.

Tieto výroky zaregistroval a citoval na svojej sociálnej sieti ukrajinský portál The Kyiv Independent.

So Sakovej tvrdeniami bol konfrontovaný aj jej stranícky šéf Peter Pellegrini. Ten sa od podobných tvrdení dištancoval a označil ich za súkromný názor Sakovej: „To bol len jej postoj, nie postoj strany Hlas. Bolo to len jej osobné zamyslenie sa,“ vyhlásil.

Saková sa v parlamentných voľbách so ziskom vyše 168-tisíc hlasov umiestnila v rámci Hlasu na druhom mieste hneď za Pellegrinim, ktorý získal vyše 337-tisíc hlasov.

(ct24)

4. októbra 2023 | 11:14

Minúta | 4. októbra 2023 | 11:14

Vo štvrtok dočasne obnovíme kontroly na našej hranici s Maďarskom

Na vnútornej hranici Slovenska s Maďarskom sa dočasne obnovia kontroly. Platiť budú od štvrtka 5. októbra do 14. októbra. V stredu o tom rozhodla vláda.

„Kontroly sa budú vykonávať po celej dĺžke vnútornej hranice Slovenskej republiky s Maďarskom flexibilným spôsobom primerane aktuálnej hrozbe a v závislosti od vývoja bezpečnostnej situácie," uviedlo ministerstvo vnútra v materiáli.

Obnova kontroly na hranici s Maďarskom podľa vlády predstavuje jedno z kľúčových opatrení. Navrhnuté opatrenie má napomôcť zníženiu počtu nelegálnych migrantov, ktorí cez Slovensko iba tranzitujú do iných štátov Európskej únie. „Keďže ide prevažne o cudzincov, ktorých návrat do domovskej krajiny nie je možný z dôvodu prekážky administratívneho vyhostenia a nie je účelné ich ani zaistiť, zotrvávajú určitý čas na našom území," poukázal rezort. Dodal, že Slovensko vnímajú ako bezpečnú krajinu, z ktorej im nehrozí vytlačenie mimo schengenského priestoru.

Mohlo by Vás zaujímať Česko, Poľsko aj Rakúsko zavádzajú od polnoci náhodné kontroly na našej hranici. V stredu na to zareagujeme, vyhlásil Ódor

V tomto roku dominuje nelegálnej migrácii v Slovenskej republike tzv. sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy. Vláda eviduje jej nárast od druhej polovice augusta minulého roka. Od začiatku roka 2023 do 1. októbra eviduje Slovensko 39 688 nelegálnych migrantov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o jedenásťnásobný nárast. „Napríklad len za mesiac september 2023 evidujeme viac nelegálnych migrantov ako za celý minulý rok," skonštatovali v materiáli.

Poľsko, Česko i Rakúsko zaviedli od polnoci náhodné dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom. Opatrenie má trvať desať dní, môže sa však predĺžiť.

(tasr)

4. októbra 2023 | 11:00

Minúta | 4. októbra 2023 | 11:00

Šefčovič aj Hoekstra obstáli vo vypočúvaniach na pôde europarlamentu

Poslanci Európskeho parlamentu z výboru pre životné prostredie v stredu podporili kandidatúru výkonného podpredsedu Európskej komisie (EK) Maroša Šefčoviča, ktorý by mal dohliadať na realizáciu Európskej zelenej dohody a bývalého holandského ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru na eurokomisára pre klímu.

(tasr)

4. októbra 2023 | 11:00

Minúta | 4. októbra 2023 | 11:00

Súd ukončil dokazovanie v kauze Maják nádeje, rozsudok má byť v novembri

Mestský súd Bratislava I ukončil v stredu dokazovanie v kauze Maják nádeje. Obžalobe zo subvenčného podvodu čelí exminister hospodárstva, exšéf TV Markíza a bývalý riaditeľ Majáka nádeje Pavol Rusko. Hlavné pojednávanie bolo následne odročené na 23. novembra, keď by mal byť vyhlásený rozsudok. Informoval o tom predseda senátu bratislavského mestského súdu Michal Valent.

Na začiatku stredajšieho hlavného pojednávania prečítali výpoveď bývalej účtovníčky Majáka nádeje. Priblížila, že neziskovka disponovala finančnými prostriedkami od Bratislavského samosprávneho kraja a od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. "Maják nádeje som sanoval aj z vlastných peňazí," reagoval obžalovaný. Pred ukončením dokazovania ešte na súde prečítali listinné dôkazy.

Podľa obžaloby mal Pavol Rusko ako riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje v roku 2015 financovať muzikál Rómeo a Júlia z peňazí účelovo viazaných na činnosť azylového centra. Celkovo malo ísť o sumu 101-tisíc eur. Obžalovaný to považuje za lož, vinu odmieta.

Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla v roku 2002 ako spoločný projekt bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Azylové centrum sídlilo v budove na Karpatskej ulici v Bratislave.

Pavol Rusko bol v minulosti právoplatne odsúdený na 19 rokov väzenia pre kauzu falšovania televíznych zmeniek. Zatiaľ neprávoplatne ho v septembri oslobodili v kauze prípravy vraždy jeho bývalej spoločníčky v TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej.

(tasr)

4. októbra 2023 | 11:00

Minúta | 4. októbra 2023 | 11:00

Ďalší dôležitý krok výstavby novej nemocnice v Banskej Bystrici

BANSKÁ BYSTRICA - Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici vyhlásila tender na zhotoviteľa stavby novej nemocnice. Tá bude stáť priamo v jej areáli a vznikne tam excelentné klinické pracovisko.

Dokedy by mala byť nová nemocnica postavená, či koľko bude stáť?

Viac sa dočítate v Banskobystrickom Štandarde

4. októbra 2023 | 10:58

Minúta | 4. októbra 2023 | 10:58

Rezort obrany využije financie z fondu USA na päťtisíc útočných pušiek

Ministerstvo obrany (MO) SR využije financie z fondu USA na 5-tisíc útočných pušiek M4A1 s príslušenstvom v celkovej hodnote 17,37 milióna dolárov (približne 16,23 milióna eur). Vyplýva to z informatívneho materiálu, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda.

"Finančné prostriedky na obstaranie útočných pušiek M4A1 budú plne hradené z fondov FMF (Foreign Military Financing - zahraničné vojenské financovanie), pričom odvod 20 percent DPH z ceny bude uhradený v čase jednotlivých dodávok z prostriedkov Ministerstva obrany SR," skonštatoval rezort.

Ozbrojené sily (OS) SR by mohli dostať pušky kalibru 5,56 milimetra vrátane technickej pomoci, súprav na údržbu, náhradných dielov a dokumentácie. Dodávka je plánovaná v priebehu roka 2025. Nové pušky sú podľa rezortu kompatibilné s už obstaranými, ako aj puškami a muníciou používanou vo viacerých členských štátoch Aliancie.

"MO SR vyjadruje potrebu obstarania takéhoto typu zbraní už dlhodobo a vyčlenené finančné prostriedky dávajú vysoký predpoklad toho, aby bola začatá modernizácia a výmena zastaraných útočných pušiek a prechod OS SR na nový typ primárnej zbrane profesionálneho vojaka," vysvetlil rezort. Pušky vyrába firma Colt's Manufacturing Company, LCC.

V súčasnosti má armáda vo výzbroji buď morálne a technicky zastarané útočné pušky, ktoré nevyhovujú podmienkam vedenia bojovej činnosti v modernej dobe, alebo modernejšie útočné pušky, ktoré síce vyhovujú po technickej aj funkčnej stránke, avšak neboli obstarané v dostatočných počtoch. Cieľovou ambíciou MO SR je zabezpečiť pre OS SR 24 777 útočných pušiek kalibru 5,56 milimetra s príslušenstvom.

Minister obrany Martin Sklenár priblížil, že v aktuálnom štádiu procesu má rezort od USA konkrétnu ponuku, ktorú bude akceptovať. Nové pušky nahradia samopal vzor 58. "Je to naozaj vec, ktorú považujeme za potrebnú na to, aby OS SR udržiavali svoju vysokú obranyschopnosť a pripravenosť brániť SR," uviedol. Americká puška je podľa neho jedna z najpoužívanejších vo svete a čiastočne je zavedená už aj v OS SR.

Grant USA vo výške 200 miliónov dolárov na modernizáciu a profesionalizáciu OS SR už rezort využil aj na 160 ľahkých taktických viacúčelových vozidiel (JLTV) 4x4 od spoločnosti Oshkosh.

(tasr)

4. októbra 2023 | 10:57

Minúta | 4. októbra 2023 | 10:57

Rusko: Novinárku Ovsiannikovovú odsúdili na osem a pol roka vo väzení

Ruskú novinárku Marinu Ovsiannikovovú, ktorá vlani v štátnej televízii protestovala proti vojne na Ukrajine, odsúdili v stredu v neprítomnosti na osem a pol roka väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Súd odsudzuje Ovsiannikovovú na osem rokov a šesť mesiacov väzenia,“ uviedla moskovská prokuratúra. Ruská prokuratúra pôvodne žiadala pre novinárku deväť a pol ročné väzenie.

Ovsiannikovová (45) sa preslávila v marci 2022, keď vtrhla do televízneho štúdia počas živého vysielania správ a držala plagát proti vojne na Ukrajine. V stredu ju však odsúdili za iný protest z vlaňajšieho júla, keď na brehu rieky Moskva oproti Kremľu držala plagát, kde označila ruského prezidenta Vladimira Putina za vraha a jeho vojakov za fašistov.

V stredu sa na súdnom pojednávaní nezúčastnila, pretože ešte vlani ušla z Ruska spolu so svojou 11-ročnou dcérou. Počas vyšetrovania jej prípadu bola v domácom väzení.

Vo vyhlásení zverejnenom v utorok označila Ovsiannikovová obvinenia za absurdné a politicky motivované. Ruské úrady ju podľa jej slov chcú potrestať, pretože sa rozhodla nazvať veci pravým menom.

„Samozrejme nepriznávam vinu. Nepopieram nijaké zo svojich slov. Spravila som veľmi ťažké, no jediné správne rozhodnutie v mojom živote a už som za neho zaplatila dosť,“ uviedla novinárka.

Bývalá televízna reportérka štátnej televízie Pervyj kanal podnikla svoj protest pred televíznymi kamerami necelé tri týždne po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vlani vo februári.

Od začiatku invázie pritom ruské úrady vedú bezprecedentný zásah proti disentu, pričom ruské súdy už uväznili desiatky osôb, ktoré proti konfliktu vystúpili.

(tasr)

4. októbra 2023 | 10:55

Minúta | 4. októbra 2023 | 10:55

Vláda schválila obstaranie systémov protivzdušnej obrany

Vláda schválila zámer Ministerstva obrany (MO) SR na obstaranie systémov protivzdušnej obrany. Jeden mobilný systém stredného dosahu by mal rezort obstarať od Izraela a prenosné komplety protivzdušnej obrany veľmi krátkeho dosahu od Poľska. Náklady na oba typy systémov sú 193,98 milióna eur.

(tasr)