Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nobelovu cenu za chémiu udelili za objav a syntézu kvantových bodiek

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2023 udelili v stredu americkým chemikom Moungimu Bawendimu a Louisovi Brusovi a rusko-americkému vedcovi Alexejovi Ekimovi za objav a syntézu kvantových bodiek (quantum dots). TASR o tom informuje podľa oznámenia švédskej Kráľovskej akadémie vied.

Moungi Bawendi je americký chemik francúzsko-tuniského pôvodu, ktorý pôsobí na Massachusettskej technickej univerzite. Louis Brus je emeritným profesorom na Kolumbijskej univerzite a Ekimov pracuje v spoločnosti Nanocrystals Technology Inc.

Svetové médiá v stredu upozornili na to, že mená laureátov Nobelovej ceny za chémiu unikli predčasne. Švédska akadémia totiž v stredu niekoľko hodín pred oficiálnym oznámením poslala švédskym médiám e-mail s tlačovým vyhlásením, v ktorom uviedla mená laureátov.

Podľa predsedu Nobelovej komisie pre chémiu Johana Aqvista však išlo o chybu švédskej Kráľovskej akadémie vied, pretože o laureátoch nebolo v danom čase ešte rozhodnuté, píše agentúra Reuters. Nositeľov totiž oznamujú len niekoľko minút po stretnutí komisie, ktorá o nich rozhodne.

Minulý rok získali Nobelovu cenu za chémiu americkí chemici Carolyn Bertozziová a Karl Barry Sharpless a dánsky chemik Morten Meldal za výskum v oblasti spájania molekúl a bioortogonálnej chémie.

Odovzdávanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu. V utorok boli oznámení laureáti Nobelovej ceny za fyziku.

Vo štvrtok udelia Nobelovu cenu za literatúru a nositeľa Nobelovej ceny mieru oznámia v piatok. Túto cenu ako jedinú odovzdávajú v nórskej metropole Oslo, nie v Štokholme.

Nobelova cena nesie meno švédskeho vedca a podnikateľa Alfreda Nobela (1833-96). Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti. Okrem pamätnej medaily a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923 800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.

Minúta  |  

Aktualizované: Na Orave sú zo zatvorenia hraníc s Poľskom prekvapení, hovoria, že to nečakali

NOVOŤ/BOBROV - Viaceré hraničné priechody medzi Oravou a Poľskom v stredu dočasne uzatvorili pre dopravu. Dôvodom je nelegálna migrácia. Tamojších starostov to prekvapilo, hovoria, že na to neboli pripravení.

Dopravná uzávera sa na Orave týka cestných priechodov Ujsoły - Novoť, Winiarczykówka - Bobrov a Chochołów - Suchá Hora. Hranice možno prekročiť na priechodoch Chyžné - Trstená a Korbielów - Oravská Polhora. Situáciu na hranici s poľským Ujsoły bol skontrolovať starosta Novote Dušan Jendrašík.

"Ráno som sa dozvedel, že máme barikádu na priechode, bol som sa tam osobne pozrieť a môžem to potvrdiť. Príslušníci poľskej armády a polície mi vysvetlili, že na minimálne desať dní je priechod uzatvorený pre akúkoľvek dopravu. Ak som to správne pochopil, je tam možnosť prejsť pre peších, za určitých podmienok," uviedol.

Starosta Novote dodal, že ho to prekvapilo. "Vedeli sme, že budú nejaké priebežné kontroly vozidiel, ale nie, že nám to idú uzavrieť úplne," povedal Jendrašík. Podľa jeho slov uzávera podstatne skomplikuje dopravu. Upozornil, že v Novoti v stredu zachytili dodávku s migrantmi. "V obci mi vystúpilo 22 cudzincov z tretích krajín, s ktorými štát nevie nič robiť. Polícia mi povedala, že nemajú právo na to, aby ich niekde umiestnili, lebo majú doklad o tom, že tu môžu byť 30 dní," poznamenal.

Starosta Bobrova Andrej Namislovský podotkol, že uzavretie priechodu pre nich znamená komplikáciu v doprave. Ľudia tadiaľ chodili nielen na nákupy, ale aj za rodinami. Hranicu v Trstenej majú podľa jeho vyjadrenia omnoho ďalej. "Na druhej strane, veľmi často tento priechod využívajú v piatky a nedele Poliaci, ktorí cestujú do Rakúska za prácou a jazdia ako šialenci. Takže určite si teraz obyvatelia domov popri hlavnej ceste na chvíľku vydýchnu," zhodnotil pre TASR.

Poľsko od stredy dočasne obnovilo kontroly na hraniciach so Slovenskom. Vykonávať ich bude len na vstupe do Poľska, pričom hranice možno prekračovať len na určených miestach a s dokladmi - občianskym preukazom alebo pasom. Kontroly Poľsko zaviedlo v súlade s pravidlami schengenského priestoru zatiaľ na desať dní. Podľa poľskej vlády je vysoká pravdepodobnosť, že ich predĺžia.

(tasr)

Minúta  |  

K hrobom na cintoríne v centre mesta sa už pôjde po novom schodisku

BANSKÁ BYSTRICA - Samospráva obnovila schodisko v areáli rímskokatolíckeho cintorína v centre Banskej Bystrice, ktoré bolo dlhodobo v zlom stavebno-technickom stave. Práce financovala z dotácie od ministerstva pôdohospodárstva vo výške takmer 70.000 eur, spoluúčasť mesta predstavovala okolo 20.000 eur, informovala o tom v stredu hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Marhefková.

Vlastník cintorína, rímskokatolícka cirkev, farnosť Banská Bystrica-mesto a ani správca Záhradnícke a rekreačné služby nedisponovali potrebným množstvom finančných prostriedkov na komplexnú obnovu. Na základe zmluvy o výpožičke stavby schodiska uzatvorenej medzi farnosťou a mestom bolo možné uchádzať sa o dotáciu.

"Som rád, že sme boli úspešní a vďaka získanej dotácii a finančnej spoluúčasti mesta dnes môžu návštevníci cintorína využívať bezpečné schodisko. Realizáciou obnovy sa zabezpečil aj bezproblémový a dôstojný prístup k hrobovému miestu významného dejateľa, ktorý sa nachádza na tomto cintoríne. Ide o priekopníka lesného hospodárstva Jozefa Dekreta Matejovie, ktorého 250. výročie narodenia si pripomenieme v roku 2024," konštatoval viceprimátor Martin Majling.

Stavebné práce sa začali v polovici mája a ukončili ich zhruba s dvojmesačným časovým predstihom. Spočívali v odstránení pôvodného betónového schodiska. Plochu pod ním vyrovnali a vytýčili priestor pre nové.

"Následne sa zadebnil tvar schodiska, ktorý bol dosypaný štrkovým podkladovým zásypom a po vystužení armatúrou zabetónovaný. Po vytvrdnutí sa povrch schodiska obložil prírodným kameňom so zdrsneným povrchom. Podľa podmienok stanovených Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici a pre umožnenie prístupu k hrobovým miestam nachádzajúcim sa po obidvoch stranách je schodisko voľné, bez zábradlí," doplnil Martin Snopko, poverený vedením oddelenia údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí magistrátu.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko poskytne Arménsku vojenskú techniku

 Francúzsko je pripravené začať poskytovať Arménsku vojenskú techniku na posilnenie obranných schopností Jerevanu. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje rozhlasovú stanicu Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). „Francúzsko súhlasilo s podpisom zmluvy s Arménskom o poskytovaní vojenskej pomoci,“ povedala v Jerevane francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová.

Vyjadrenie šéfky francúzskej diplomacie prišlo len niekoľko týždňov po tom, ako Azerbajdžan viedol vojenskú ofenzívu proti vláde etnických Arménov v Náhornom Karabachu a získal úplnú kontrolu nad týmto regiónom. Viac ako 100-tisíc Arménov z Náhorného Karabachu utieklo do Arménska. Ruské mierové sily v oblasti neurobili nič, čo by predišlo azerbajdžanskej ofenzíve.

(sita)

Minúta  |  

KDH by viac svedčala koalícia so Smerom ako s PS

Dôvod je jednoduchý. Vláda s Ficom má menej ideologických rizík a ponúka väčší priestor na realizáciu programu KDH.

Predstava o tom, že sedempercentné KDH nakreslí červené čiary a PS s SaS ich budú rešpektovať, je falošný mýtus. KDH môže rozhodnúť len o tom, či progresívcom otvorí cestu k moci alebo nie. Ale ak to urobí, stratí nad nimi kontrolu a nebude mať silu na to, aby ich ovládala.

Nuž a ak v KDH začnú porovnávať vládnutie s Ficom a vládnutie so Šimečkom, možno ich čaká prekvapenie. Smer je totiž lepšia alternatíva.

O tom, aké problémy by na KDH čakali vo vláde s PS a čo by im mohlo priniesť vládnutie so Smerom, píše vo svojom komentári Michal Čop.

Minúta  |  

Poslanci odobrili zvýšenie úveru na nový bazén, jeden sa mandátu vzdal

RIMAVSKÁ SOBOTA - Mestské zastupiteľstvo (MsZ) v Rimavskej Sobote na svojom utorňajšom (3. 10.) zasadnutí odobrilo zvýšenie úveru na vybudovanie nového bazéna s vlnobitím v rekreačnej oblasti Kurinec o 350.000 eur. Viacerí poslanci so zámerom mesta nesúhlasia, poslanec Radovan Ceglédy sa po schválení návrhu svojho mandátu vzdal.

Prijatie úveru vo výške 1,44 milióna eur určeného na výstavbu bazéna schválilo MsZ ešte vo februári tohto roka. Ako samospráva uviedla v dôvodovej správe k zvýšeniu úveru, vo verejnom obstarávaní boli predložené dve ponuky, nižšia ponúknutá cena predstavovala približne 1,79 milióna eur s DPH. Úver bolo preto potrebné zvýšiť o ďalších 350.000 eur.

"Nedostali sme žiadne čísla, čo sa týka tohto bazéna. Nepoznáme prevádzkové náklady, spotrebu energií, počty zamestnancov, výnosy. Nemáme žiadne informácie, iba to, že ideme stavať bazén a bude nás stáť 1,7 milióna eur," skonštatoval na zasadnutí poslanec Michal Demeter.

Prognózu výdavkov a návratnosti investície od vedenia mesta požadovali viacerí poslanci, obávajú sa i toho, že zámer si pri realizácii vyžiada ďalšie neočakávané výdavky. "Na stavebnom trhu je cenotvorba v súčasnej dobe veľmi turbulentná. Ceny, ktoré platia dnes, sa o mesiac menia, čo aj vidno na výsledku verejného obstarávania," uviedol poslanec Roman Vaľo s tým, že zvyšovať úver bez analýzy nie je správne.

Mestské zastupiteľstvo najskôr hlasovalo o pozmeňujúcom návrhu Demetera, ktorý navrhoval využiť schválený úver na osadenie fotovoltických panelov na mestské budovy s najvyššou spotrebou energií i vybrané mestské základné a materské školy. Poslanci návrh neschválili, podobný návrh zastupiteľstvom neprešiel ani vo februári tohto roku pri schvaľovaní pôvodného úveru.

Samospráva v rámci projektu počíta s výstavbou bazéna atypického tvaru a s generátorom vĺn s možnosťou vytvárania rôznych typov vlnobitia, splácanie úveru chce mesto pokryť zo zisku z rekreačného strediska. "Vlani sme mali 540.000 eur tržbu, tento rok nám to vyšlo na 580.000 eur," skonštatoval na utorňajšom zasadnutí primátor mesta Jozef Šimko. Ako dodal, v súvislosti s novým bazénom by bolo potrebné zamestnať štyroch plavčíkov, náklady na energie odhaduje približne na 35.000 eur ročne. "Ak to odsúhlasíte, zajtra to podpisujem a ideme budovať," povedal Šimko poslancom s tým, že s firmou, ktorá predložila najnižšiu ponuku, rokoval a náklady by sa viac zvyšovať nemali.

Za zvýšenie pôvodného úveru na bazén s vlnobitím o 350.000 eur hlasovalo 13 poslancov, proti boli traja a dvaja sa zdržali. Poslanec Radovan Ceglédy sa po schválení zámeru svojho mandátu vzdal. "Po pár mesiacoch, ako sedím v týchto laviciach, som si uvedomil, že som tu úplne zbytočný. Máme tu sedieť a vymýšľať, čo spravíme pre mesto, a tu sa klame, zavádza a zosmiešňujú sa tu ľudia, ktorí chcú niečo pre mesto urobiť," vysvetlil Ceglédy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.