Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľská centrálna banka znížila hlavnú úrokovú sadzbu

Poľská centrálna banka v stredu znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o štvrtinu percentuálneho bodu na 5,75 %, čo zdôvodnila poklesom inflácie. Skutočnosť, že miera inflácie sa v septembri stále pohybovala na vysokej úrovni 8,2 %, vyvolala špekulácie, že rozhodnutie bolo politicky motivované.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP. Medziročná inflácia v Poľsku v septembri klesla z augustovej hodnoty 10,1 %, pričom na začiatku roka dosahovala viac ako 18 %. Centrálna banka znížila úrokové sadzby druhýkrát od 9. septembra, keď ich nečakane stlačila nadol o tri štvrtiny percentuálneho bodu.

Najnovšie zníženie sadzieb vyvolalo obavy, že centrálna banka sa snaží zmierniť náklady na úvery pre mnohých obyvateľov, aby pomohla konzervatívnej vláde pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v Poľsku uskutočnia 15. októbra.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda vytvára riziko budúcoročného hospodárenia v rozpočtovom provizóriu, hovorí KDH

Strana KDH kritizuje návrh na ozdravenie verejných financií so stovkou rôznych opatrení v celkovom objeme takmer 10 miliárd eur z dielne vlády odborníkov. Je to podľa KDH pomôcka pre novú vládu, ale nepripraví Slovensko na nasledujúce obdobie. SR tak vláda stavia do rizika, že budúci rok začne hospodáriť v rozpočtovom provizóriu. Informovala o tom hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

"Toto nie je zodpovedný prístup, ale zbavovanie sa zodpovednosti zo strany úradníckej vlády a hazardovanie s osudom republiky. Oceňujeme, že vládni analytici vypracovali mozaiku úsporných opatrení, ale nevieme nič o tom, ako by sa podľa úradujúceho kabinetu malo postupovať v riadení štátu v roku 2024," uviedlo KDH s tým, že v materiáli sa nehovorí nič o naštartovaní ekonomiky a nové dane ju skôr budú brzdiť.

KDH sa tiež vyjadrilo, že v návrhu na tlmenie výdavkov sa nenachádza riešenie, ako poskytovať adresne energetickú pomoc. Zároveň návrh neobsahuje podľa KDH informácie, ako riešiť hroziace deficitné hospodárenie samospráv. KDH vyzvalo vládu, aby predstavila štátny rozpočet na rok 2024, pretože je to jej povinnosť.

"Budúca vláda tento dokument síce nemusí prijať, bude však pre ňu určitým záväzkom a úvodným východiskom, keď sa ho rozhodne zmeniť. Dôležitosť dokumentu vzrastie, ak ostane vláda Ľudovíta Ódora v úrade aj nasledujúcich niekoľko mesiacov, aby sa ona sama mala o čo oprieť," dodalo KDH.

Po stredajšom rokovaní vlády premiér Ódor v súvislosti s predstaveným materiálom, ktorý obsahuje návrh takmer 100 opatrení v objeme 7 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo necelých 10 miliárd eur, uviedol, že dočasná vláda odborníkov by nemusela pripravovať dlhodobú konsolidáciu verejných financií.

Chce však uľahčiť prácu budúcemu ministrovi financií aj premiérovi, aby mali na výber viaceré možnosti ich ozdravenia. V dokumente nejde podľa premiéra o návrhy, ktoré by limitovali budúcu vládu pri príprave ich vlastného rozpočtu. Potrebuje však konsolidovať verejné financie v nasledujúcich štyroch rokoch na úrovni minimálne 3 %, optimálne 5 % HDP.

(tasr)

Minúta  |  

Rozšírenie Európskej únie o deväť nových krajín by jej členov stálo štvrť bilióna eur

Rozšírenie Európskej únie o deväť nových krajín vrátane Ukrajiny by aktuálnych členov stálo 256 miliárd eur. Vyplýva to z internej kalkulácie, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian. Náklady na rozširovanie Únie zverejnili pred plánovaným stretnutím 51 európskych politických lídrov, ktoré sa začne v piatok v španielskej Granade.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v septembri vyhlásila, že EÚ sa musí okamžite pripraviť na radikálne zmeny potrebné na to, aby sa Ukrajina a ostatné kandidátske krajiny mohli stať členmi EÚ.

"Všetky členské krajiny budú musieť do európskeho rozpočtu odvádzať viac, zároveň však z neho získajú menej. Mnoho členských štátov, ktoré sú teraz v konečnom súčte príjemcami prostriedkov, by sa stali prispievateľmi," uvádza dokument vypracovaný sekretariátom Európskej rady, ktorý sa podarilo získať denníku Financial Times.

Rozširovanie EÚ je jednou z najpálčivejších tém piatkového stretnutia, na programe sú však aj témy ako rozpočet, počet kresiel v Európskom parlamente, poľnohospodárstvo či jednohlasné schvaľovanie niektorých rozhodnutí. Zároveň prebieha diskusia o tom, či by malo byť zachované "dvojrýchlostné" alebo čiastočné členstvo, alebo či by sa k členstvu malo pristupovať spôsobom "všetko alebo nič".

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v pondelok počas stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Kyjeve na margo návrhov zástancov čiastočného členstva reagoval slovami: "Členstvo je členstvo, bodka."

Dokument, ktorý získal denník Financial Times, uvádza zmeny, ktoré by nastali, ak by sa členmi EÚ stalo všetkých deväť kandidátskych krajín. Podľa odhadov by sa rozpočet zvýšil o 21 percent na hodnotu 1,47 bilióna eur.

Táto zmena by znamenala výrazné zvýšenie príspevkov pre Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Zmenila by sa aj výška príspevkov z rozpočtu plynúcich na poľnohospodárstvo či rozvoj infraštruktúry. Podľa aktuálne platných pravidiel by Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Malta a Slovinsko stratili nárok na príspevky z kohézneho fondu EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Zoroslav Kollár pokračuje so zverejňovaním informácií o Borisovi Kollárovi

Zoroslav Kollár pokračuje so zverejňovaním informácií o predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi. Zverejnil dnes ďalšie video, v ktorom pojednáva o partnerkách B. Kollára a tiež o podnikateľovi Frederikovi Buzovi.

Ako Z. Kollár na začiatku videa vyhlásil, tešil sa na dlhú zákopovú vojnu, no B. Kollár z toho urobil iba krátky pohraničný konflikt. Doplnil, že neúspech strany Sme rodina vo voľbách nie je dôsledkom antikampane, ako sa B. Kollár domnieva, ale je spôsobený jeho neštandardným životom, nedostatkom pokory, úcty a slušnosti.

Ako Z. Kollár vysvetlil, bývalú partnerku B. Kollára Barboru Richterovú pozná už 14 rokov, a teda dlhšie než samotný B. Kollár. „Oslovila ma s prosbou o pomoc po tom, čo poskytla rozhovor Novému Času na jar tohto roku a začal si jej komplikovať život. Išlo o nezištnú pomoc matke dvoch detí, ktorá začala cítiť tvoju zlosť a odplatu za to, že si dovolila povedať pravdu o tebe a spôsobe tvojho života. Nešlo o žiadnu riadenú antikampaň.," odkázal Z. Kollár predsedovi parlamentu a pokračoval s tým, že ďalšia jeho z bývalých partneriek Ema Ferusová bývala v byte, ktorý jej B. Kollár platil.

Z. Kollár býval o poschodie vyššie a zoznámili sa v marci 2022. „Potom som s ňou nebol v kontakte takmer rok. Ozvala sa mi preto, lebo si ju po dvoch potratoch doslova odkopol a zostala na ulici bez práce a prostriedkov. Chcela, aby som jej poradil, ako má postupovať v prípade, že zverejní celý váš príbeh a ty sa jej budeš chcieť pomstiť. Zverejniť pravdu bolo jej rozhodnutie," povedal Z. Kollár vo svojom videu venovanom B. Kollárovi.

Z. Kollár pokračoval s tým, že čítal aj komunikácie medzi B. Kollárom a jeho partnerkami. „Moje pocity pri čítaní tvojich správ dievčatám a ženám boli rozpačité. Od úsmevu cez pobúrenie až po chuť ísť vracať z toho, čoho si schopný," uviedol Z. Kollár s tým, že mu nezáleží na tom, čo predseda parlamentu píše dospelým ženám, no v jeho súkromnom živote sa sa podľa neho vyskytujú aj dievčatá mladšie ako 18 rokov.

Toto už však Z. Kollár mieni riešiť a informoval, že všetky zvrhlosti, ktoré B. Kollár písal a robil dievčatám mladším ako 18 rokov, či donútil ísť na interrupciu ženy v akomkoľvek veku, všetko to postúpi orgánom činným v trestnom konaní.

„Mohol by si verejne priznať, že si naozaj chorý človek. Možno ťa z tej choroby, ktorá sa volá inseminačná parafília vyliečia. A ak ťa zbavia svojprávnosti, tak ťa možno nebudú ani trestne stíhať," odkázal Z. Kollár B. Kollárovi s tým, že rovnako bude postupovať aj so všetkými informáciami, ktoré sa týkajú jeho majetku a podnikateľských aktivít.

Z. Kollár v tejto súvislosti uviedol, že sa vráti aj k téme Frederik Buza a spol, o ktorom sa domnieva, že má súvislosť s pôžičkou na kampaň strany Sme rodina. Z. Kollár pripravuje aj ďalšie videá, v ktorých podľa jeho slov zverejní veľmi konkrétne informácie. „Pýche predchádza pád," uzavrel Z. Kollár.

(sita)

Minúta  |  

Fiala a Lipavský chcú v Moskve veľvyslanca, Pavel váha a žiada diskusiu

Český premiér Petr Fiala a minister zahraničných vecí Jan Lipavský v stredu uviedli, že by Česko podľa nich malo mať opäť najvyššie diplomatické zastúpenie v Moskve. Prezident Petr Pavel však varoval, že by to ČR nepostavilo do dobrej pozície a od šéfa diplomacie chce počuť možné výhody, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Všeobecne som presvedčený, že ČR má v zahraničnej politike postupovať morálne zodpovedne, ale aj racionálne a má sa správať tak, aby to bolo v súlade so správaním sa spojencov a partnerov,“ povedal Fiala. V minulosti sa podľa neho mnohokrát ukázalo, že mať veľvyslanca v krajine, s ktorou Česko práve nemá najlepšie vzťahy, je výhodné. Ako príklad uviedol českú veľvyslankyňu v Sýrii či veľvyslanca v Bielorusku. „To je odpoveď na to, ako budeme postupovať v prípade veľvyslanca v Moskve,“ naznačil premiér.

Lipavský zdôraznil, že vzťahy medzi Českom a Ruskom sú aktuálne „veľmi zlé“. Dodal však, že mať veľvyslanca v Moskve je v záujme ČR. „Je to niečo, čo predpokladá aj Viedenský dohovor o diplomatických vzťahoch,“ povedal minister. Argumentoval, že zastúpenie na pozícii veľvyslanca majú v Moskve aj krajiny, ktoré sú strategickými spojencami Česka, napríklad Spojené štáty, Francúzsko, Veľká Británia či Nemecko.

Tento postoj však nezastáva český prezident. Petr Pavel minulý týždeň uviedol, že si v aktuálnej situácii nedokáže predstaviť, že by Česko post veľvyslanca v Rusku opäť obsadilo. V stredu sa k tejto otázke vyjadril o niečo opatrnejšie. Je podľa neho potrebné diskutovať o tom, čo by takýto krok Česku priniesol a tiež vyhodnotiť všetky argumenty pre a proti. Chce si vypočuť aj argumenty Lipavského.

Prezident zdôraznil, že ČR ešte formálne veľvyslanca v Moskve má a vymeniť ho by v tejto chvíli znamenalo žiadať ruského prezidenta Vladimira Putina, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, aby Česku vyšiel v ústrety a nového veľvyslanca vymenoval. „To nás nestavia do úplne dobrej pozície, keď vezmeme do úvahy, že agresiu na Ukrajine jednoznačne odsudzujeme a Ukrajinu všemožne podporujeme v jej spravodlivom boji o obnovu suverenity a územnej celistvosti,“ vysvetlil svoj postoj Pavel.

V Moskve na pozícii českého veľvyslanca naposledy pôsobil diplomat Vítězslav Pivoňka. Hoci ju formálne stále zastáva, už niekoľko mesiacov sa nachádza v Česku. V Moskve ho zastupuje diplomat Jiří Čistecký.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská polícia zadržala podozrivých z opľúvania kresťanov aj kostolov

Izraelská polícia zadržala päť osôb, ktoré sú podozrivé z toho, že opľúvali kresťanských pútnikov alebo vchody do kostolov. K incidentom došlo v uliciach jeruzalemského Starého mesta, ktoré je významným pútnickým miestom kresťanov. Ako informovala agentúra DPA, polícia pristúpila k zadržaniu podozrivých na základe videozáznamu. Zadržaní, medzi ktorými je aj jedna neplnoletá osoba, patria do komunity ultraortodoxných židov.

Videozáznam vyvolal ostrú kritiku zo strany izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a popredných izraelských rabínov.

Netanjahu vo svojom vyhlásení ubezpečil, že Izrael je plne odhodlaný chrániť posvätné právo ľudí na vyznávanie svojej viery i na púť na posvätné miesta všetkých vierovyznaní.

Veliteľ polície pre mesto Jeruzalem Doron Turgeman označil incident za nepekný a upozornil, že prejavy averzie nebudú tolerované bez ohľadu na to, či sa týkajú kresťanov, moslimov alebo židov. Avizoval, že bude vytvorená špeciálna pracovná skupina s cieľom aktívnejšie zasahovať proti prejavom náboženskej nevraživosti.

Izraelský policajný prezident Kobi Šabtaj tiež kritizoval prejavy náboženskej bigotnosti v Jeruzaleme, pričom vyhlásil, že „akýkoľvek akt nenávisti z náboženských dôvodov je škvrnou, ktorá kazí atmosféru v Izraeli a najmä v Jeruzaleme“.

Zdôraznil, že „Jeruzalem je symbolom všetkých náboženstiev a takým aj zostane“, a zaviazal sa zaistiť bezpečnosť turistov a pútnikov všetkých vierovyznaní.

DPA doplnila, že kresťania v Izraeli zaznamenali v poslednom období nárast prejavov nepriateľstva voči svojej komunite, a to najmä v Jeruzaleme. Kresťania sú v Izraeli veľmi malou menšinou – predstavujú len dve percentá z desiatich miliónov obyvateľov tejto krajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.