Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americká armáda zostrelila v Sýrii turecký dron

Armáda USA zostrelila vo štvrtok turecký dron nesúci výbušniny, ktorý sa priblížil k americkým vojakom operujúcim na severovýchode Sýrie. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov Spojených štátov.

K incidentu došlo v sýrskej provincii Hasaka, ktorá hraničí s Tureckom a Irakom. Turecký dron neútočil na amerických vojakov, ale zhadzoval bomby na ciele v okolí. Podľa citovaných zdrojov sa však pri tom dostal tak blízko k americkým vojakom, že predstavoval pre nich potenciálne riziko. Preto padlo rozhodnutie o jeho zostrelení, ktoré vykonala americká stíhačka typu F-16.

Tomuto kroku predchádzali opakované telefonáty predstaviteľom tureckej armády s varovaním, že sa v lokalite nachádzajú americkí vojaci. Zaznela v nich aj výstraha, že Spojené štáty prijmú opatrenia na ochranu svojich jednotiek, ak turecký bezpilotný stroj, ktorý vykonával "nebezpečné" a "nesynchronizované" letecké manévre, danú lokalitu neopustí. Ciele, ktoré dron bombardoval, sa okrem toho nachádzali príliš blízko amerických vojakov.

Turecko sa k udalosti bezprostredne nevyjadrilo. Turecké štátne médiá však uviedli, že turecké tajné služby vykonali v Sýrii operáciu zameranú voči kurdským ozbrojencom, pričom zasiahli aj sklady zbraní a munície.

Armády USA a Turecka ako partneri z NATO spolu zvyčajne svoje letecké operácie úzko koordinujú. Spojené štáty majú v Sýrii asi 900 vojakov, ktorí vykonávajú misie zamerané proti militantom z tzv. Islamského štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Terčom razií nemeckej polície v Bavorsku bol ruský oligarcha Usmanov

Terčom štvrtkových razií nemeckej polície v Bavorsku, v rámci ktorých prehľadala viacero nehnuteľností, bol podľa zdroja agentúry Reuters oligarcha Ališer Usmanov. Tohto rusko-uzbeckého podnikateľa, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zaradila Európska únia na svoj sankčný zoznam krátko po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína TASR.

„Pána Usmanova nemožno z ničoho podozrievať, vždy riadne deklaroval svoj osobný majetok, ktorý nadobudol v súlade so zákonom, pričom zároveň zverejňoval aj prostriedky, prostredníctvom ktorých tento majetok získal," reagoval Usmanovov hovorca na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie.

Špeciálna jednotka nemeckej polície vo štvrtok informovala, že prehľadala nehnuteľnosti v metropolitnej oblasti Mníchova aj v okolí jazera Tegernsee v bavorských Alpách spájané s istým ruským oligarchom, ktorého meno však polícia nezverejnila.

Informovala ale, že jednou z prehľadaných nehnuteľností bola vila v obci Rottach-Egern pri zmienenom jazere Tegernsee. Na akcii sa podieľalo približne 30 vyšetrovateľov, ktorí skonfiškovali viacero luxusných áut a ďalšie predmety. Polícia uviedla, že prehliadky vykonala na základe súdneho príkazu, pričom "z taktických dôvodov" o nich odmietla poskytnúť bližšie informácie.

Nemecká polícia prehľadala už v septembri 2022 približne dve desiatky nehnuteľností spájaných s Usmanovom, vrátane zmienenej luxusnej vily.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenova administratíva postaví ďalší úsek „múru" na hraniciach s Mexikom

Administratíva demokratického prezidenta USA Joea Biden vo štvrtok oznámila plán na výstavbu ďalšieho úseku bariéry na hraniciach s Mexikom. Bude tak pokračovať v kontroverznom projekte pohraničného „múru" na južných hraniach Spojených štátov, ktorý presadzoval predchádzajúci republikánsky prezident Donald Trump, informuje agentúra AFP.

Minister pre vnútornú bezpečnosť USA Alejandro Mayorkas avizoval príslušný plán vo Federálnom registri, oficiálnom vestníku americkej vlády. Agentúra AFP označila tento spôsob oznámenia za nenápadný.

Podľa Mayorkasa vyvstala "akútna a okamžitá potreba postaviť fyzické bariéry a cesty v blízkosti hraníc Spojených štátov, aby sa zamedzilo nelegálnym vstupom" na územie USA.

Nový úsek bariéry bude postavený v údolí rieky Rio Grande, v pohraničnom sektore, kde dochádza k "vysokému počtu" nelegálnych prekročení hraníc. Od začiatku tohto fiškálneho roku bolo celkovo zaznamenaných viac než 245.000 pokusov o nelegálny vstup do Spojených štátov, uviedol Mayorkas.

Joe Biden počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2020 sľuboval, že vo výstavbe kontroverzného "Trumpovho" múru pokračovať nebude. Pri svojom nástupe do Bieleho domu v januári 2021 tento svoj postoj zopakoval.

Podľa ministra Mayorkasa sa stavba "ďalšej fyzickej bariéry" bude financovať z balíka, ktorý americký Kongres na tento účel vyčlenil ešte v roku 2019, keď bol pri moci Trump.

Republikáni dlhodobo obviňujú súčasnú demokratickú administratívu z laxného prístupu k nelegálnej migrácii, ktorá sa pre Bidena stáva pred budúcoročnými prezidentskými voľbami vážnym politickým problémom.

Oznámenie o výstavbe novej pohraničnej bariéry ihneď využil Bidenov pravdepodobný republikánsky protikandidát v budúcoročných voľbách Donald Trump. Podľa neho tento krok dokazuje, že "konal správne, keď postavil 560 míľ (900 km)... celkom nového, nádherného pohraničného múru".

Na svojej platforme Truth Social zároveň vyzval Bidena, aby sa ospravedlnil za to, že s výstavbou začal až tak neskoro, čím umožnil, aby Spojené štáty zaplavilo "15 miliónov nelegálnych migrantov neznámeho pôvodu".

(tasr)

Minúta  |  

Dosluhujúca úradnícka vláda nepošle na Ukrajinu ďalší vojenský materiál, potvrdil Ódor

Dosluhujúca úradnícka vláda na Slovensku nepošle na Ukrajinu ďalší vojenský materiál. Potvrdil to vo štvrtok premiér Ľudovít Ódor na okraj tretieho samitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade. Podľa vlastných slov však verí, že nová vláda bude v tejto pomoci pokračovať, informuje TASR.

„Verím, že vznikne vláda, ktorá bude proeurópska a bude pokračovať v pomoci Ukrajine. Akou formou, to záleží od tej vlády, ale nemyslím si, že minimálne tú komerčnú časť pomoci niekto zastaví," povedal premiér.

Momentálne je podľa neho zastavená len časť balíka vojenskej pomoci Ukrajine, ktorej prijatie chce nechať na budúcu vládu.

„Ani my by sme asi nechceli, keby tu bola opačná situácia, aby odchádzajúca vláda narýchlo niečo nezvratne vedela zmeniť v takých oblastiach, ktoré sú dôležité," vyhlásil.

Podľa premiéra sa v súčasnosti neuvažuje o zrušení komerčnej pomoci Ukrajine. Za úspešné označil v rámci tejto pomoci slovenské húfnice Zuzana dodávané na Ukrajinu.

Premiér taktiež vyjadril potrebu slovenských investícií v zahraničí, pomocou ktorých by mohla SR pomôcť navýšiť výrobu nábojov, ktoré Ukrajina potrebuje. Poukázal tiež na možnosť repasovania starých nábojov, ktoré by európske krajiny mohli darovať Ukrajine. Takáto pomoc môže mať podľa neho takmer okamžitý efekt. Povedal, že o tom bude hovoriť aj s premiérom Španielska Pedrom Sánchezom, ktorý je hostiteľom samitu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Európa buduje novú železnú oponu

Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok na stretnutí Valdajského medzinárodného diskusného klubu v Soči vyhlásil, že úlohou Ruska je vybudovať „nový svet". Okrem toho prisúdil zodpovednosť za vojnu na Ukrajine snahám Západu o „celosvetovú hegemóniu", informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Západ neustále potrebuje nejakého nepriateľa. Európa sa pred nami zatvára a buduje novú železnú oponu. My dvere nezatvárame, zatvára ich Európa," dodal Putin.

Obvinenia ruského prezidenta, ktorý počas studenej vojny pôsobil v sovietskej tajnej službe KGB, prichádzajú v čase, keď Moskva čelí čoraz väčšej izolácii a tvrdým sankciám, ktoré na ňu boli uvalené v dôsledku vojenského útoku na Kyjev vo februári minulého roku. Väčšina európskych krajín pre ruské lietadlá uzavrela svoj vzdušný priestor, čo výrazne komplikuje vycestovanie z krajiny.

V príhovore sa venoval aj septembrovému obsadeniu separatistického azerbajdžanského regiónu Náhorný Karabach, obývaného najmä Arménmi, azerbajdžanskou armádou. Tento vývoj označil za „nevyhnutný".

„Bolo len otázkou času, kedy tam začne Azerbajdžan s obnovou ústavného poriadku," vyhlásil Putin. Vysvetlil, že to bolo "nevyhnutné po uznaní azerbajdžanskej zvrchovaností nad Karabachom (zo strany Arménska)".

(tasr)

Minúta  |  

Došlo k rozhodujúcemu posunu pri zostavovaní vlády. KDH mieri do opozície

Predseda KDH Milan Majerský sa vo štvrtok stretol s Robertom Ficom a odmietol vznik vlády so Smerom aj s Progresívnym Slovenskom. Na jeho slová reagoval večer Peter Pellegrini.

Majerský po rokovaní v centrále Smeru uviedol, že si nekládol žiadne podmienky a Fica si len vypočul, lebo nechce tvoriť koalíciu so Smerom ani Hlasom. Zároveň vyhlásil, že do vlády s progresívcami by nešiel ani vtedy, ak by sa odložili kultúrno-etické témy.

KDH teda zrejme mieri do opozície, v piatok by malo o tom rokovať predsedníctvo KDH.

Pellegrini preto pre televíziu Markíza povedal, že prekážkou vzniku vlády s PS, SaS a Hlasom je aktuálne KDH, nie Hlas.

Po strede sa teda zdá, že budúca vláda vznikne na pôdoryse Smer-Hlas a SNS. Viac sa dočítate v článku šéfredaktora Jaroslava Danišku.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.