Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzskeho exprezidenta Sarkozyho obvinili z možnej manipulácie so svedkami

Bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho v piatok obvinili z ovplyvňovania svedka a podvodu. Obvinenie padlo v rámci vyšetrovania financovania jeho predvolebnej kampane z roku 2007, ktorá viedla k Sarkozyho víťazstvu vo voľbách. Informoval o tom web spravodajskej televízie France 24.

Ak sa táto kauza dostane pred súd, Sarkozymu v prípade uznania za vinného hrozí do desať rokov väzenia.

Vzneseniu obvinenia predchádzali štyri dni vypočúvania v rámci vyšetrovania, ktoré sa začalo v máji 2021 po tom, čo francúzsko-libanonský podnikateľ Ziad Takieddine odvolal svoje predchádzajúce výpovede týkajúce sa prevodov finančných prostriedkov z Líbye do Francúzska.

Podozrenie z ovplyvňovania svedka súvisí s tvrdeniami, že Sarkozy svojho času dostal od líbyjského diktátora Muamara Kaddáfího peniaze na financovanie jednej z svojich predvolebných kampaní. V tejto veci sa proces so Sarkozym uskutoční v roku 2025.

Takieddine je kľúčovým svedkom tohto prípadu. Najskôr tvrdil, že v rokoch 2006 a 2007 Sarkozymu a bývalému šéfovi jeho kancelárie doručil tri kufre, v ktorých bolo spolu päť miliónov eur.

Vyšetrovatelia preverovali aj tvrdenia, že Kaddáfího režim tajne poskytol Sarkozymu na zmienenú kampaň celkovo 50 miliónov eur, čo predstavuje viac než dvojnásobok vtedajšieho zákonom povoleného limitu. Tieto platby by tiež porušovali pravidlá zahraničného financovania a doloženia zdrojov kampane.

V roku 2020 však Takieddine svoje usvedčujúce vyhlásenie odvolal, čo vyvolalo podozrenie, že Sarkozy naňho mohol vyvíjať tlak, aby zmenil názor.

Sarkozy bol už dvakrát súdne stíhaný, a to za korupciu a obchodovanie s vplyvom a v kauze nezákonného financovania predvolebnej kampane, označovanej aj ako Bygmalion.

Sarkozy, ktorý bol prezidentom Francúzska v rokoch 2007 - 2012, sa proti obom rozsudkom odvolal.

Okrem súdneho procesu súvisiaceho s nelegálnym financovaním z Líbye, sa má exprezident v novembri postaviť pred súd za údajné porušenie pravidiel financovania kampane za svoje znovuzvolenie v roku 2012, v ktorej prehral so socialistom Francoisom Hollandom.

(tasr)

Minúta  |  

Hlina tvrdí o Majerskom, že pomáha Ficovi zložiť vládu a je ho možné vydierať

Niekdajší predseda KDH a terajší kandidát SaS Alojz Hlina sa na sociálnej sieti vyjadril k stavbe novej vládnej koalície. Tvrdí, že so zmienkou o aktuálnej situácii pôvodne vyrukovať nechcel, ale „už prišiel čas". O Majerskom tvrdí, že Ficovi pomáha zostaviť novú koalíciu.

„Ste prekvapení z tej rýchlosti a z toho, ako ľahko to ide Robert Fico poskladať?" pýta sa otvorene na sociálnej sieti Hlina s tým, že podľa jeho názoru Fico potreboval, aby Pellegrini nemal plán B. „Potreboval vyhlásenia, aby žiadna iná vláda nevznikla, to ho malo presvedčiť, aby bol konštruktívny," konštatuje Hlina ďalej v príspevku.

S týmito „pomocnými" vyjadreniami údajne podľa jeho tvrdení prišiel líder KDH Milan Majerský. „Iniciatívne vysielal signály – utekal do centrály Smeru, rozprával, ako musí PS zásadne zmeniť svoj program, ako aj to, ako ide KDH do opozície," opisuje možný postup Majerského Alojz Hlina.

Podľa bývalého predsedu KDH matematika nepustí. Ak ide KDH do opozície, žiadna iná vláda nevznikne. „Lebo to prosto nevychádza. Ficovi plán vychádza a vzniká tak jediná možná vláda SMER - HLAS - SNS," nazdáva sa Hlina. Podľa jeho slov môže za všetko celé ani nie KDH, ale jej predseda Milan Majerský. „Lebo KDH sa k tomu ani nevyjadrilo, prísne vzaté, väčšina predsedníctva podľa mojich informácií bola za štvorkoalíciu, len predsedníctva sa nikto nepýtal," vysvetľuje ďalej Hlina.

Svoj príspevok ukončil tým, že písať tieto slová mu je proti srsti, ale za svojím názorom si stojí. „Majerský je vydierateľný a vydierajú ho ľudia, ktorým záleží na tom, aby to dopadlo tak, ako to ide dopadnúť," tvrdí Hlina s tým, že na Majerského rizikovosť upozorňoval už dlhšie a teraz to hovorí otvorene.

KDH bude podľa Hlinu pod vedením Majerského piatou kolónou oligarchie a Smeru.

(facebook/Alojz Hlina)

Minúta  |  

Európska komisia schválila štátnu pomoc Poľska pestovateľom, ktorých poškodila vojna na Ukrajine

Európska komisia (EK) schválila poľský program štátnej pomoci pestovateľom obilnín a olejnín v sume zhruba 132,3 milióna eur v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine. Poľský program pomoci EK odsúhlasila na základe Dočasného krízového a prechodného rámca štátnej pomoci, ktorý prijala v marci minulého roka. Komisia o tom informovala v správe, ktorú zverejnila v piatok na svojej internetovej stránke.

Pomoc poľským pestovateľom obilnín a olejnín bude vo forme priamych grantov. EK dospela k záveru, že poľský program pomoci poľnohospodárom je v súlade s podmienkami stanovenými v Dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Pomoc nepresiahne sumu 250-tisíc eur na firmu a bude poskytnutá najneskôr do 31. decembra 2023.

(sita)

Minúta  |  

Danko po stretnutí s Ficom uviedol, že chce, aby sa stretli aj s Pellegrinim

Po spoločnom stretnutí šéfa Smeru Roberta Fica a Andrea Danka (SNS) uviedol líder strany SNS, že chce, aby sa stretli lídri všetkých troch politických strán, ktoré vedú k potenciálnej vládnej koalícii.

Viaceré médiá v piatok totiž informovali, že novú vládnu koalíciu pravdepodobne vytvoria strany Smer, Hlas a SNS. Premiérom by sa podľa ich zdrojov mal stať Fico, predsedom parlamentu líder Hlasu Peter Pellegrini.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký prezident sa vo Washingtone stretne aj s riaditeľom CIA

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa v piatok vo Washingtone stretne aj s riaditeľom Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williamom Burnsom. Informoval o tom prezidentov hovorca bez bližších detailov, uvádza agentúra Reuters.

Steinmeier v piatok pricestoval do Washingtonu na vopred neohlásenú návštevu na pozvanie od amerického prezidenta Joea Bidena.

Prezidenti spolu plánujú rokovať o úzkej koordinácii USA a Nemecka ako spojencov v Severoatlantickej aliancii (NATO) v rôznych otázkach vrátane ochrany demokratických hodnôt, ako aj o spoločnom záväzku podporovať Ukrajinu pri jej obrane pred ruskou inváziou.

Ide o prvé stretnutie oboch lídrov, odkedy sa Steinmeier – bývalý minister zahraničných vecí – v roku 2017 ujal prezidentského úradu.

Podľa Reuters schôdzku zorganizovali na poslednú chvíľu – Steinmeier sa mal pôvodne zúčastniť na stretnutí prezidentov krajín Európskej únie združených v skupine Arraiolos v Portugalsku.

Oficiálnym dôvodom piatkovej schôdzky je podľa Bieleho domu nemecko-americký deň, ktorý sa každoročne v USA oslavuje 6. októbra. Týmto dňom sa pripomína príchod prvých nemeckých prisťahovalcov do Filadelfie v roku 1683.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko patrí medzi dotknuté strany pre plánovanú elektráreň v Poľsku

Slovensko patrí medzi dotknuté strany pri plánovanej výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Poľsku. Potvrdil to hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák. Podotkol, že pripomienky Slovenska k výstavbe boli vyhodnotené a doplnené v dokumentácii Vyhlásenie investora na účely cezhraničného posudzovania.

"Nejde však o jadrovú elektráreň modulárneho typu," ozrejmil Ferenčák. Priblížil, že rezort životného prostredia dostal z poľskej strany správu o hodnotení navrhovanej činnosti, ktorá bola rozoslaná na pripomienkovanie príslušným orgánom.

"V nadväznosti na vyššie uvedené bola fáza vecného objasňovania cezhraničných konzultácií vedených podľa článku päť Dohovoru z Espoo považovaná za ukončenú," doplnil. Podotkol, že poľská strana bude MŽP v ďalšom kroku priebežne informovať o procese povoľovacieho konania.

Poľsko plánuje vybudovať svoju prvú jadrovú elektráreň na pobreží Baltského mora do roku 2033. Jej výstavba by sa mala začať v roku 2026. Na výstavbe elektrárne sa bude podieľať americká spoločnosť Bechtel a firma Westinghouse Electric Co, ktorú si Poľsku vybralo ako dodávateľa technológie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.