Preskočiť na obsah
  |  

Európska únia je podľa Ódora v snahe riešiť migráciu jednotná

Členské krajiny Európskej únie sa na piatkovom neformálnom samite v španielskej Granade zhodli na potrebe intenzívnejšieho riešenia migrácie na vonkajších hraniciach spoločenstva. Nedohodli sa však na tom, čo robiť s migrantmi vnútri EÚ, na čo majú iný pohľad najmä Poľsko a Maďarsko.

Novinárom to povedal predseda vlády SR Ľudovít Ódor, uvádza TASR. Všetky krajiny sa podľa premiéra zhodli na tom, aby Európska komisia (EK) vyčlenila viac peňazí na riešenie migrácie a intenzívnejšie rokovala s tretími krajinami.

"Ak Európa nie je schopná ubrániť svoje externé hranice, nevyznieva dôveryhodne ani v iných oblastiach. Musíme viac pracovať s krajinami, cez ktoré migranti prichádzajú," vyhlásil slovenský premiér. V tomto smere sa podľa neho črtá dobrý kompromis, ktorý môže priniesť riešenia už na budúci rok.

Lídri krajín sa tiež zhodli na potrebe "vyhlásiť vojnu prevádzačom" a ich sieťam. Relokáciu migrantov v rámci EÚ však rozhodne odmietli Poľsko a Maďarsko. Ódor v reakcii na nezhody ohľadne reformy migračnej politiky upozornil, že "ak nie sme ochotní nájsť celoeurópske riešenie, tak nás to dobehne a riešením bude už len to, že schengen nebude fungovať, alebo mnohé krajiny budú z neho vyňaté a stratíme tú veľkú výhodu, že momentálne môžeme cestovať po celej Európe bez akýchkoľvek kontrol".

Ódor a poľský premiér Mateusz Morawiecki hovorili o kontrolách, ktoré Poľsko zaviedlo na hraniciach so Slovenskom. Ódor zdôraznil, že opatrenie zatiaľ potrvá len desať dní. Vzhľadom na situáciu sa podľa neho môže stať, že Poľsko v tomto režime nebude pokračovať.

Uviedol, že uplynulé dva týždne počet migrantov prechádzajúcich cez slovenské hranice postupne klesal. Výrazné zníženie však Ódor predpokladá až v novembri. V otázke ďalšieho rozširovania EÚ je podľa Ódora pomerne jasná dohoda na tom, že krajiny musia spĺňať kritériá na vstup.

EÚ by však k tomu podľa neho mala pristupovať aktívne a podať týmto krajinách pomocnú ruku. "Obzvlášť to platí pre niektoré balkánske krajiny, kde rokovania začali už 20 rokov dozadu. Ani z hľadiska ich veľkosti by to neznamenalo veľké ekonomické ani iné zmeny pre EÚ," dodal premiér.

(tasr)

  |  

Brusel migračným paktom znásilnil Poľsko a Maďarsko, vyhlásil Orbán

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Brusel "legálne znásilnil" Poľsko a Maďarsko pretlačením migračného paktu. Rozhorčilo ho, že nedávne dôležité rozhodnutia o balíku zásadných a ďalekosiahlych reforiem migračnej politiky boli prijaté väčšinou aj napriek námietkam Maďarska a Poľska.

Orbán trvá na tom, že takéto rozhodnutia by sa mali prijímať so súhlasom všetkých krajín EÚ. "Takže nebude existovať kompromis o migrácii. Nie dnes a nie v nasledujúcich rokoch. Budeme brániť svoje hranice pred migrantmi a tiež pred bruselskými byrokratmi!" vyhlásil maďarský premiér.

(min)

  |  

Putinove teórie o Prigožinovej smrti zosmiešňujú aj ruskí blogeri

Narážky úradujúceho ruského prezidenta Vladimira Putina na okolnosti smrti vodcu vagnerovcov Jevgenija Prigožina sa stali terčom posmechu aj v príspevkoch ruských blogerov a priaznivcov vagnerovcov.

Putin vo svojom vyjadrení k havárii lietadla uviedol, že v telách obetí tragédie z 23. augusta sa našli črepiny z ručných granátov, čím naznačil, že sa do povetria vyhodili sami. Vylúčil tým zároveň možnosť, že príčinou pádu mohli byť protilietadlové strely.

Zároveň skonštatoval, že vyšetrovatelia urobili chybu, keď nepodrobili telesné ostatky testu na alkohol a drogy. Tvrdenie dôvodil správou, že tajná služba FSB objavila v sídle vagnerovcov päť kilogramov kokaínu. Putinove tvrdenia sa rýchlo stali centrom posmechu ruských blogerov.

Viacerí poukazujú na pochybnosť teórie, podľa ktorej by najschopnejšiu skupinu bojovníkov viedli "narkomani a alkoholici", ktorí nedokázali zaobchádzať s ručnými granátmi. Kanál Grey Zone, neoficiálne napojený na Wagnerovu skupinu, poprel aj správy o údajnom náleze kokaínu. Podľa príspevku na Telegrame malo ísť o prach na pranie, ktorý bol zabalený ako drogy pre potreby štátnej televízie.

(idnes.cz)

  |  

Turecko eviduje prvú obeť najnovších raketových útokov v Sýrii

Turecký vojak zomrel na následky zranení, ktoré utrpel pri raketovom útoku v Sýrii, oznámilo v piatok turecké ministerstvo obrany. Ide o prvé úmrtie v radoch tureckej armády od spustenia najnovšej vlny raketových útokov v Sýrii. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Rezort uviedol, že turecký vojak utrpel zranenia pri raketovom útoku na tureckú vojenskú základňu v meste Dábik na severe Sýrie. Turecko podniká vzdušné útoky na kurdské ciele na severovýchode Sýrie a na severe Iraku v reakcii na nedeľňajší samovražedný bombový útok v Ankare, pri ktorom utrpeli zranenia dvaja tureckí policajti.

Išlo o prvý takýto útok v Ankare od roku 2016 a prihlásila sa k nemu Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Turecko dospelo k záveru, že bombový útok v Ankare podnikli muži, ktorí prišli zo Sýrie.

Turecké operácie v Sýrii sa primárne zameriavajú na ropné a iné zariadenia, ktoré ovládajú kurdské Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). Tie tvoria časť Sýrskych demokratických síl (SDF), ktoré podporujú Spojené štáty. Podpora YPG zo strany USA vytvára napätie vo vzťahoch Ankary a Washingtonu.

Toto napätie vyvrcholilo vo štvrtok, keď americká stíhačka zostrelila turecký dron, ktorý predstavoval hrozbu pre amerických vojakov operujúcich na severovýchode Sýrie. Hovorca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v piatok označil podporu pre YPG zo zahraničia za "obrovské bláznovstvo".

"Skončite so svojou mylnou politikou podporovania teroristických skupín," vyhlásil Erdoganov hovorca. Turecké ministerstvo obrany v piatok tiež oznámilo úmrtie vojaka zraneného v Iraku ešte 30. septembra.

(tasr)

  |  

Cukor je najdrahší za posledných 13 rokov, stojí za tým klimatický jav El Niňo

Svetové ceny cukru vzrástli na najvyššiu úroveň za takmer 13 rokov, najmä v dôsledku vplyvu klimatického javu El Niňo na produkciu v Indii a Thajsku.

Príslušný cenový index v auguste v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástol o 9,8 percenta, čo je najvyššia úroveň od novembra 2010, oznámila v piatok Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at.

K nárastu cien cukru prispeli aj vyššie svetové ceny ropy, čo vytvára stimuly pre producentov, aby časť úrody spracovali na palivo, doplnila FAO. Thajsko je po Brazílii celosvetovo druhým najväčším vývozcom cukru a India tretím.

El Niňo je prirodzene sa vyskytujúci poveternostný jav, ktorý sa vyznačuje otepľovaním povrchových vôd Tichého oceánu. Vyskytuje sa v priemere každé dva až sedem rokov a zvyčajne trvá deväť až dvanásť mesiacov. V niektorých častiach sveta je spojený so suchami a v iných zase s výdatnými zrážkami. 

(tasr)

  |  

Kazachstan plánuje navýšiť používanie štátneho jazyka na úkor ruštiny

Kazachstan plánuje postupne zvýšiť podiel kazašského jazyka v mediálnom priestore v porovnaní s ruštinou, ktorá sa v tejto krajine uznáva aj bohato používa. TASR tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Návrh zákona o médiách predpokladá zvýšenie podielu štátneho jazyka v televízii a rozhlase z 50 na 70 percent," informovala tamojšia ministerka kultúry Aida Balajevová s tým, že tento prechod by mal prebiehať od roku 2025 tempom päť percent ročne.

Kazašskí poslanci predložený návrh zákona pravdepodobne schvália vzhľadom na zrejmú náklonnosť zákonodarného zboru k úradujúcemu prezidentovi Kasymovi-Žomartovi Tokajevovi, píše agentúra AFP. V tejto stredoázijskej krajine žije približne 20 miliónov ľudí, z toho zhruba 15 percent tvoria etnickí Rusi.

Kazachstan má zároveň s Ruskom spoločnú hranicu a s Moskvou dlhodobo udržiava politické, ekonomické aj vojenské vzťahy. Od vypuknutia vojny na Ukrajine vlani vo februári sa začala Astana usilovať o posilnenie väzieb so Západom. AFP pripomína, že podobný jazykový zákon zaviedlo tento rok aj susedné Kirgizsko – taktiež bývalá sovietska republika.

Tamojší štátni zamestnanci musia podľa zákona plynule ovládať kirgizský jazyk a od médií sa vyžaduje, aby produkovali 60 percent obsahu v štátnom jazyku. V Tadžikistane, Turkménsku i Uzbekistane nemá ruština oficiálny štatút, miestni i politickí predstavitelia ju však naďalej využívajú.

(tasr)