7. októbra 2023 | 7:10

Minúta | 7. októbra 2023 | 7:10

Ján Figeľ radí KDH, aby nešlo do opozície

Bývalý predseda KDH Ján Figeľ si myslí, že vybrať sa hneď po voľbách do opozície je tá najľahšia možnosť a KDH by malo ísť ťažšou cestou dohody s parlamentnou väčšinou. Preferovanejšia má byť podľa neho tá zostava, v ktorej dokáže KDH viac presadiť zo svojho programu a hodnôt. To však vyplynie až z aktívnych a profesionálnych rokovaní. Figeľ tiež pre TASR pripomenul, že hnutie Novembra ´89 je pri obnove krajiny potrebné, aby sa demokracia, sloboda a právny štát u nás upevňovali.

Figeľ odporúča KDH, aby hľadalo to, čo potrebuje Slovensko, nie zvolení poslanci. "Ťažšou cestou než opozícia je dnes rozumná dohoda s výslednou parlamentnou väčšinou na programe, ktorý Slovensku pomôže k dvom kľúčovým cieľom a potrebám - k účinnej spravodlivosti pre všetkých a k všestrannému rozvoju," skonštatoval Figeľ, ktorý viedol kresťanských demokratov v rokoch 2009 až 2016.

Pripomína, že ľudia nevolia strany preto, aby im po pár dňoch od volieb odkázali, že idú na štyri roky do opozície. "Odporúčal by som KDH rokovať o podmienkach a programe s možnými alternatívami budúcej vládnej koalície. Slovensku a jeho politickému vývoju tým KDH pomôže viac," doplnil s tým, že definitívne rozhodnutie prichádza až po rokovaniach.

Figeľ tiež pripomenul, že so Smerom-SD počas vlády Ivety Radičovej zažil "tvrdý politický stret" pre rušenie diaľničných PPP projektov. Spomína však aj serióznu dohodu na doplnení Ústavy SR o definíciu a ochranu manželstva a zmeny v justícii. "Aj potrebný ekonomický konflikt, aj novelizácia ústavy boli na prospech občanov Slovenska. Na takýto prospech sa má primárne zamerať KDH aj dnes," dodal.

Predsedníctvo KDH v piatok (6. 10.) potvrdilo odmietavý postoj hnutia k spoločnej vláde so Smerom-SD. V utorok (3. 10.) predseda hnutia Milan Majerský vyhlásil, že to zatiaľ vyzerá tak, že KDH mieri do opozície. V prípadnej štvorkoalícii s Hlasom-SD, SaS a Progresívnym Slovenskom by podľa neho boli v niektorých otázkach priepastné rozdiely medzi stranami.

(tasr)

7. októbra 2023 | 6:12

Minúta | 7. októbra 2023 | 6:12

Na Kanárske ostrovy prišlo za uplynulých 24 hod. vyše 900 migrantov

Viac ako 900 migrantov dorazilo za posledných 24 hodín na španielske Kanárske ostrovy na niekoľkých drevených člnoch zo západnej Afriky, informovala agentúra AFP, s odvolaním sa na tamojšiu námornú záchrannú službu.

K ich príchodu došlo počas stretnutia lídrov Európskej únie v Granade na juhu Španielska, v centre pozornosti ktorého bola chúlostivá otázka migrácie v dôsledku narastajúceho prílivu migrantov na taliansky ostrov Lampedusa.

Päť lodí priviezlo spolu 526 migrantov na El Hierro, najmenší a najzápadnejší z Kanárskych ostrovov.

Ďalšie dve lode dorazili na Tenerife a tri na Gran Canariu. Všetky plavidlá priviezli na Kanárske ostrovy spolu 908 ľudí, vrátanie žien a detí.

Hovorca záchrannej služby v piatok uviedol, že ďalšie dve lode s približne 150 ľuďmi na palube sú na ceste na El Hierro.

Kanárske ostrovy zažili v posledných dňoch prudký nárast migrácie, keďže pašeráci využívajú pokojné počasie a pokúšajú sa previezť ľudí na súostrovie, nachádzajúce sa v Atlantickom oceáne pri severozápadnom pobreží Afriky. V najbližšom bode sú Kanárske ostrovy vzdialené len 100 kilometrov od Maroka.

Na jednom z plavidiel, ktoré zakotvili v El Hierro v utorok (3. októbra), bolo na palube 280 migrantov. Išlo o najväčší počet migrantov na jedinej lodi od roku 1994, keď prevádzači začali pravidelne využívať trasu na Kanárske ostrovy. Na tento malý ostrov s 11.000 obyvateľmi dorazilo za posledný týždeň viac ako 1200 migrantov, čo ochromilo jeho sociálne služby.

Španielske úrady previezli v noci na štvrtok (5. októbra) približne 500 migrantov z ostrova El Hierro na Tenerife.

V posledných rokoch bola migračná trasa na Kanárske ostrovy obzvlášť vyťažená kvôli prísnejším kontrolám v Stredozemnom mori. Stroskotania lodí sú časté, pretože prechod je obzvlášť nebezpečný.

Podľa najnovších údajov španielskeho ministerstva vnútra prišlo medzi 1. januárom a 30. septembrom na Kanárske ostrovy 14 976 migrantov, čo predstavuje nárast o 19,8 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022.

(tasr)

7. októbra 2023 | 5:40

Minúta | 7. októbra 2023 | 5:40

V púšti v Emirátoch niekto nechal zomierať 150 mačiek

Približne 150 mačiek nechal niekto zomierať v púšti v Spojených arabských emirátoch (SAE). Desiatky z nich pritom naozaj uhynuli a len niektoré sa podarilo zachrániť, oznámila v piatok nezisková organizácia PETA bojujúca za práva zvierat.

PETA vyzvala SAE, aby v súvislosti s týmto "krutým činom" konali. Ázijská pobočka tejto organizácie zároveň ponúkla odmenu vo výške 5000 dolárov za informácie, ktoré by viedli k zadržaniu a odsúdeniu človeka či ľudí, ktorí mačky odniesli do púšte.

Úrady SAE medzičasom oznámili, že incident začali vyšetrovať. Nespresnili však, koľko mačiek bolo v púšti pri Abú Zabí ponechaných, ani ako dlho tam boli. Dodali, že proti páchateľom tohto "neľudského" činu použijú všetky dostupné právne prostriedky.

Na sociálnych sieťach sa medzičasom objavili fotografie a videá z púšte zachytávajúce mačky zahrabané v piesku či len sťažka stojace na vlastných nohách. AFP podotýka, že pravosť týchto záznamov nedokázala overiť.

"Tento akt krutosti nesmie byť zametený pod koberec ako mnohé iné," povedal šéf ázijskej pobočky PETA Jason Baker. SAE zároveň obvinil z toho, že v oblasti ochrany zvierat zaostávajú za inými krajinami. Dodal, že riešením problému s pouličnými, respektíve potulnými, zvieratami je ich sterilizácia, kastrácia a adopcia z útulkov, ktoré sú však dlhodobo poddimenzované a ich zamestnanci prepracovaní. PETA podľa jeho slov už dlhé roky v tomto smere apeluje na úrady v SAE a žiada ich o riešenie situácie.

(tasr)

7. októbra 2023 | 4:47

Minúta | 7. októbra 2023 | 4:47

USA napriek nepokojom v Kongrese chystajú nový balík zbraní pre Ukrajinu

Očakáva sa, že Biely dom budúci týždeň oznámi ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, nakoľko Pentagon pokračuje vo využívaní prostriedkov, objavených v dôsledku účtovnej chyby vo výške niekoľkých miliárd dolárov, informuje agentúra Reuters.

Tieto prostriedky umožnili administratíve prezidenta Joea Bidena poslať Kyjevu zbrane, zásoby a muníciu napriek tomu, že nová pomoc Ukrajine bola vylúčená z návrhu zákona o dočasnom financovaní vlády, ktorý minulý víkend schválila Snemovňa reprezentantov, aby odvrátila hroziaci shutdown - prerušenie financovania niektorých federálnych inštitúcií.

Biden žiada Kongres, aby schválil ďalších 24 miliárd dolárov pre Ukrajinu, pomoc, o ktorej stúpenci krajiny – republikáni i demokrati – dúfali, že by sa mohla byť zakotvená v zákone o dočasnom financovaní. Jeho žiadosť zatiaľ nebola vybavená.

Pentagon má však stále k dispozícii približne 5,4 miliardy dolárov na základe oprávnenia Presidential Drawdown Authority (PDA) po tom, čo Pentagon v júni zistil, že pre účtovnú chybu nadhodnotil hodnotu zbraní dodaných na Ukrajinu o 6,2 miliardy dolárov. Oprávnenie PDA umožňuje v krízových situáciách urýchlene poskytnúť vojenskú pomoc bez odobrenia americkým Kongresom.

Zloženie ďalšieho balíka vojenskej pomoci sa momentálne ešte spresňuje a má byť predstavené v stredu (11. októbra) na 16. stretnutí Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny v Bruseli, kde bude kľúčovou témou bezpečnostná pomoc.

Očakávalo sa, že balík bude mať hodnotu okolo 200 miliónov dolárov a bude zahŕňať podobnú muníciu a pozemné vozidlá, aké boli poskytnuté v rámci posledných balíkov pomoci.

Biden sľúbil, že doplní zásoby zbraní poslaných na Ukrajinu. Ak Kongres neposkytne nové prostriedky na nákup doplňujúcich zásob a Pentagonu sa minú prostriedky, ktoré môže preprogramovať tak, aby sa udržalo plynulé plnenie kontraktov s firmami, USA, Ukrajina a výrobcovia zbraní môžu byť nútení podniknúť iné kroky na doplnenie zásob.

Bidenova administratíva zvažuje napríklad aj využitie grantového programu ministerstva zahraničných vecí na zaslanie dodatočnej vojenskej pomoci Ukrajine.

Americká pomoc Ukrajine môže čiastočne závisieť od toho, kto prevezme funkciu predsedu Snemovne reprezentantov po tom, čo bol tento týždeň z funkcie odvolaný republikán Kevin McCarthy. Niektorí z jeho možných nástupcov výrazne podporujú pomoc Kyjevu, iní sú rozhodne proti.

(tasr)

7. októbra 2023 | 3:58

Minúta | 7. októbra 2023 | 3:58

Španielsky startup PLD Space vykonal testovací let malej nosnej rakety

Španielsky startup PLD Space v dnes v noci odpálil svoju opakovane použiteľnú suborbitálnu nosnú raketu Miura-1 z miesta v juhozápadnom Španielsku, čím sa uskutočnil prvý plne súkromný štart rakety v Európe.

Nočný štart rakety z mesta Huelva nasledoval po dvoch neúspešných pokusoch o štart a znamená novú nádej pre pozastavené vesmírne ambície kontinentu.

Prvý pokus v máji zmaril silný vietor v horných vrstvách atmosféry, pri júnovom pokuse sa od rakety neodpojili štartovacie káble a štart bol prerušený v momente, keď už boli motory zapnuté.

Okolie štartovacej rampy bolo uzatvorené pre vzdušnú, cestnú a čiastočne aj lodnú dopravu, pre verejnosť boli zriadené pozorovacie miesta.

Výrobcovia raketu pomenovali Miura po bojovom plemene býka. Raketa je vysoká ako trojposchodová budova, dokáže niesť náklad s hmotnosťou 100 kilogramov a možno ju použiť aj na vedecké pokusy na orbite. Raketa bude mať na palube aj testovací náklad.

V segmente malých rakiet, kam patrí aj dnes testovaná Miura, začína panovať tvrdá konkurencia a snažia sa v ňom presadiť spoločnosti zo Škótska, Švédska či Nemecka.

Európa sa donedávna spoliehala na ťažké rakety Ariane 5 schopné vyniesť do vesmíru viac ako 11 ton nákladu, tie však neštartovali zo Španielska, ale z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Z rovnakého miesta štartovali aj malé talianske rakety Vega, z kozmodrómu Bajkonur štartovali ruské rakety Sojuz.

Rakety Ariane 5 však boli vyradené zo služby a potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým do nej budú zaradené nové nosné rakety Ariane 6. Európska vesmírna agentúra (ESA) zároveň po neúspešnej misii z decembra minulého roka odložila návrat nového typu rakiet Vega, označovaný ako Vega-C, na štvrtý štvrťrok roku 2024.

(tasr)

7. októbra 2023 | 2:39

Minúta | 7. októbra 2023 | 2:39

Nemecko chce zastaviť financovanie lodí zachraňujúcich migrantov na mori

Nemecká vláda chce zastaviť financovanie mimovládnych organizácií, ktoré zachraňujú migrantov v Stredozemnom mori po tom, ako bola v tejto veci kritizovaná Talianskom, uviedla agentúra AFP na základe informácii, publikovaných v piatok denníkom Bild.

V nemeckom rozpočte na tento rok boli vyčlenené dva milióny eur na financovanie charitatívnych organizácií prevádzkujúcich lode na záchranu migrantov na mori, no v návrhu rozpočtu na rok 2024 o peniazoch vyčlenených na tento účel nie je ani zmienka. "Nejde o nedopatrenie," uviedol Bild s odvolaním sa na zdroje z rozpočtového výboru nemeckého parlamentu. Úrad kancelára aj ministerstvo zahraničných vecí sú podľa denníka za zrušenie financovania. Žiadna z týchto inštitúcií tvrdenia denníka zatiaľ nekomentovala.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová nedávno napísala list nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, v ktorom vyjadrila "údiv" nad tým, že Berlín financuje charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú nelegálnym migrantom dostať sa do jej krajiny.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na tlačovej konferencii po minulotýždňovom rokovaní so svojím talianskym náprotivkom obhajovala podporu záchranných misií Berlínom. "Úlohou dobrovoľných námorných záchranárov je zachraňovať životy v Stredozemnom mori," uviedla.

Na piatkovom summite EÚ v Granade však nemecký kancelár Olaf Scholz už použil iný tón. Na otázku týkajúcu sa financovania týchto organizácii na tlačovej konferencii zdôraznil, že ho schválil parlament a nie vláda. "Ja som ten návrh nepodal," povedal. Na otázku, aký je jeho osobný názor na vec, odpovedal: "Ja som ten návrh nepodal. A myslím, že to je aj jednoznačná odpoveď".

Summit v Granade bol poznačený sporom týkajúcim sa plánovaných zmien európskych migračných pravidiel. Poľsko a Maďarsko napokon zablokovali prijatie plánovanej deklarácie o migračnej politike.

(tasr)

7. októbra 2023 | 1:29

Minúta | 7. októbra 2023 | 1:29

Amazon spúšťa skúšobné satelity pre internetovú službu, chce konkurovať SpaceX

Amazon v piatok spustil prvé testovacie satelity pre svoju plánovanú internetovú službu, ktorá má konkurovať širokopásmovej sieti spoločnosti SpaceX.

Raketa Atlas 5, za ktorou stojí skupina United Launch Alliance (ULA) spoločností Boeing a Lockheed Martin, odštartovala v piatok krátko po 20.00 h SELČ z floridského mysu Canaveral. Do vesmíru vyniesla dve testovacie družice a odštartovala tak program, ktorého cieľom je zlepšiť globálne internetové pokrytie pomocou 3236 satelitov umiestnených okolo Zeme.

Amazon plánuje začať ponúkať službu koncom budúceho roka.

Spoločnosť SpaceX Elona Muska má obrovský náskok pred Amazonom a jeho zakladateľom, miliardárom Jeffom Bezosom, ktorý je vlastníkom spoločnosti Blue Origin. Svoje prvé testovacie satelity Starlink vypustil v roku 2018 a prvé funkčné satelity v roku 2019. Odvtedy vypustil viac ako 5000 satelitov Starlink z Floridy a Kalifornie pomocou vlastných rakiet Falcon.

Britská telekomunikačná spoločnosť OneWeb tiež spúšťa internetové satelity s cieľom vyslať na obežnú dráhu celkovo 600 satelitov.

Amazon pôvodne súhlasil s vynesením satelitov pri debutovom štarte pomocou rakety Vulcan skupiny ULA. Ale keďže Vulcan bol kvôli technickým problémom uzemnený minimálne do konca tohto roka, Amazon sa rozhodol pre osvedčený Atlas 5.

Pri udeľovaní povolenia pre program Federálna komisia pre komunikácie stanovila, že najmenej polovica plánovaných satelitov musí fungovať do roku 2026 a všetky do roku 2029.

Amazon si zarezervoval 77 štartov u spoločností ULA, Blue Origin a európskej Arianespace, aby dostal hore všetky satelity.

(tasr)

7. októbra 2023 | 1:00

Minúta | 7. októbra 2023 | 1:00

USA zakázali obchodovanie so 42 čínskymi subjektmi pre podporu Ruska

Americké ministerstvo obchodu pridalo v piatok na vládny zoznam subjektov, s ktorými je zakázané obchodovať, 42 spoločností z Číny. Dôvodom tohto opatrenia sú dodávky amerických elektronických súčiastok Rusku, informuje Reuters.

Okrem toho na zoznam pribudlo aj ďalších sedem spoločností z Fínska, Indie, Nemecka, Turecka, Spojených arabských emirátov a Spojeného kráľovstva.

Medzi dodávanými súčiastkami boli mikročipy, ktoré Rusko používa v presných navádzacích systémoch rakiet a dronov, používaných ruskou armádou na Ukrajine pri útokoch na civilné obyvateľstvo, vyhlásilo ministerstvo. Pri jednom takomto útoku vo štvrtok na severovýchode Ukrajiny zahynulo najmenej 52 osôb.

"Dnešné rozšírenie zoznamu vysiela jasnú správu – ak budete ruskému zbrojnému priemyslu dodávať súčiastky americkej výroby, tak na to prídeme a zakročíme," vyhlásil námestník ministra obchodu pre export Matthew Axelrod.

Washington na zoznam pridáva spoločnosti, ktoré považuje za hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo zahraničnú politiku USA.

Ak chcú dodávatelia obchodovať so spoločnosťami uvedenými na zozname, potrebujú na to špeciálne povolenie, ktoré sa vo všeobecnosti veľmi ťažko získava.

Agentúra Reuters oslovila so žiadosťou o reakciu aj čínske veľvyslanectvo vo Washingtone, to však zatiaľ nereagovalo.

(tasr)