Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taliansko hľadá cudzincov na rýchle ozdravenie chorého zdravotníctva

Lekári z komunistickej Kuby sú zvyknutí na to, že ich posielajú pomáhať do Afriky, Ázie či Južnej Ameriky. Menej však do Európy. Južná časť Kalábrie, ktorá má vážne problémy so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, však podpísala trojročnú zmluvu o vyslaní takmer 500 kubánskych zdravotníkov, aby jej pomohli prekonať vážny nedostatok personálu.

No nielen Kalábria čelí problémom s personálom. Minister zdravotníctva Orazio Schillaci upozornil na to, že nedostatok zdravotníkov na celoštátnej úrovni predstavuje "skutočnú krízovú situáciu". Taliansko podľa neho potrebuje prilákať viac zahraničných lekárov a sestier. Na tlačovej konferencii 15. septembra uviedol, že je blízko k dosiahnutiu dohody s Indiou, ktorá má státisíce zdravotných sestier pracujúcich v zahraničí.

Podľa odborov takmer štvrtina zo 102-tisíc lekárov vo verejnom zdravotníctve má nárok na odchod do dôchodku do roku 2025, čo môže ohroziť chod oddelení, a dokonca aj celých nemocníc.

Úrady sa čoraz viac snažia prilákať zdravotníkov zo zahraničia, čomu sa Taliansko tradične vyhýbalo, na rozdiel od iných bohatých krajín.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uviedla, že zahraniční lekári tvorili v roku 2019 iba 0,9 percenta všetkých lekárov v Taliansku. Na porovnanie, vo Francúzsku to bolo 11,6 percenta, v Nemecku 13,1 percenta a v Británii 30 percent.

Zatiaľ čo Taliansku sa predtým darilo zabezpečiť väčšinu lekárov a sestier, ktoré potrebovalo, kombinácia nízkych platov a syndrómu vyhorenia preriedila ich rady, najmä v náročných špecializáciách, ako sú úrazové oddelenia a pohotovosť.

Snahy o zvýšenie náboru v zahraničí však nie sú jednoduché, keďže talianske zdravotníctvo trápia vážne problémy nekonkurencieschopných platov, rozpadajúcej sa infraštruktúry, dlhých hodín a byrokracie.

Časť problému je aj kultúrna. Na rozdiel od angličtiny alebo španielčiny sa relatívne málo cudzincov učí taliančinu alebo ňou plynule hovorí.

Predchádzajúce vlády, ktoré sa snažili chrániť domácich pracovníkov, sťažovali tiež cudzincom uznanie ich kvalifikácie.

"V Taliansku trvá uznanie (medzinárodných) diplomov rok alebo rok a pol. Ľudia preto odchádzajú z Talianska," povedal profesor Foad Aodi, šéf talianskej asociácie zahraničných lekárov.

Roberto Occhiuto, prezident regiónu Kalábria, pre Reuters povedal, že musel hľadať lekárov v zahraničí, ale nebolo to také ľahké, ako dúfal.

"Skúšal som to s albánskymi lekármi, ale povedali mi, že aj keď v Taliansku môžu zarobiť päť- až šesťkrát viac ako doma, v Nemecku zarobia oveľa, oveľa viac," skonštatoval.

Potom kontaktoval Havanu, ktorá každoročne posiela tisíce zdravotníkov do zahraničia na medzinárodné misie výmenou za veľmi potrebnú hotovosť alebo tovar.

Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila slabiny zdravotnej služby v Taliansku, ktoré malo po Británii druhý najvyšší počet obetí v Európe. Taliansko zaznamenalo 191.469 úmrtí.

Politici všetkých farieb vtedy sľubovali, že zvýšia výdavky na zdravotníctvo po desaťročiach škrtov. S ústupom vírusu však výdavky opäť klesajú, keďže slabnúca ekonomika núti vládu robiť zložité rozpočtové rozhodnutia.

Súčasná pravicová koalícia uviedla, že výdavky na štátnu zdravotnú starostlivosť v tomto roku dosiahnu 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je pokles zo 6,8 percenta HDP v roku 2022. Na budúci rok sa ešte znížia na 6,2 percenta HDP.

(tasr)

Minúta  |  

Ódor: Je potrebné zamerať sa na externé hranice a boj proti prevádzačstvu

Na neformálnom samite v Granade vznikla medzi krajinami EÚ v súvislosti s nelegálnou migráciou zhoda na tom, že je potrebné sa viac zamerať na externé hranice. Uviedol to premiér Ľudovít Ódor, ktorý na samite diskutoval o migrácii a tiež o rozširovaní EÚ v budúcnosti.

Ódor uviedol, že je zhoda na tom, aby sa viac pracovalo s krajinami, cez ktoré prechádzajú migranti, a že je potrebné vyhlásiť vojnu prevádzačom. To je podľa Ódora dôležité na zastavenie ich snáh ešte v zárodku. „Európa je pomerne jednotná v tom, že musíme byť proti prevádzačstvu veľmi silní a musíme zničiť väčšinu sietí a ciest, kde fungujú," uviedol predseda vlády.

Ódor informoval, že menšia zhoda je vo vnútornom pohľade na migráciu, no väčšina krajín je solidárna v tom duchu, že je potrebné podporovať krajiny, ktoré chránia vonkajšie hranice, a to nielen slovne, ale niekedy aj finančne, pretože ide o celoeurópsky záujem. „Ak nie sme ochotní nájsť celoeurópske riešenie a urobiť kompromisy a byť solidárni s ďalšími krajinami, dobehne nás to.

Riešením bude len to, že schengen už nebude fungovať alebo mnohé krajiny budú vyňaté zo schengenu a stratíme veľkú výhodu, ktorou je cestovanie po celej Európe bez kontrol," vysvetlil premiér a doplnil, že všetky krajiny sú za to, aby Európska komisia v tejto súvislosti vyčlenila viac financií. Podľa predsedu vlády sa však črtá dobrý kompromis, ktorý môže priniesť riešenia k tomu, aby bol boj s migráciou budúci rok úspešný.

Migrácia podľa slov Ódora postupne klesá, keďže ide o sezónnu záležitosť. Výrazné zníženie však Ódor predpokladá až v novembri, pričom budúci rok by mohla byť EÚ na neželanú migráciu už pripravená.

(sita)

Minúta  |  

Pri havárii autobusu v Mexiku zomrelo najmenej 16 migrantov z Venezuely a Haiti

Najmenej 16 migrantov z Venezuely a Haiti zomrelo v piatok pri nehode autobusu na juhu Mexika v štáte Oaxaca. Informoval o tom mexický Národný inštitút pre imigráciu. Medzi mŕtvymi sú dve ženy a tri deti a 29 ľudí bolo zranených. Inštitút dodal, že v autobuse bolo celkovo 55 migrantov, prevažne z Venezuely.

Minulý týždeň pri nehode nákladného vozidla v mexickom štáte Chiapas pri hraniciach s Guatemalou zomrelo desať migrantov z Kuby a 17 ďalších utrpelo vážne zranenia. Mexický Národný inštitút pre imigráciu uviedol, že všetky obete tejto nehody migrantov boli ženy a jedna z nich nemala ani 18 rokov.

(sita)

Minúta  |  

Kontroly na hraniciach v súvislosti s migráciou pomôžu, tvrdí starosta Bušiniec

BUŠINCE/VRBOVKA/VEĽKÝ KRTÍŠ – Náhodné kontroly na slovensko-maďarských hraniciach v súvislosti s nelegálnou migráciou určite pomôžu, tvrdí to starosta obce Bušince v okrese Veľký Krtíš Zoltán Végh.

Podľa jeho slov v dedine nemajú veľa takých ľudí, ktorí denne dochádzajú do práce do Maďarska. „Nemalo by sa to však komplikovať, tí, ktorí dochádzajú, majú doklady a približne v rovnakom čase idú tam aj späť,“ spomenul. Doplnil, že v Bušinciach je situácia v súvislosti s migrantmi v súčasnosti pokojná a dlhšie sa na ich území neobjavili.

Americká Komisia pre cenné papiere sa správa príliš opatrne

Mohlo by Vás zaujímať Americká Komisia pre cenné papiere sa správa príliš opatrne

Cudzincov je menej aj v obci Vrbovka vo Veľkokrtíšskom okrese, TASR to vo štvrtok potvrdil starosta Marcel Fagyas. Podľa neho pomohlo, že hranice začali kontrolovať aj Česi a Poliaci. Dodal, že občanov Vrbovky, ktorí denne dochádzajú za prácou do Maďarska, je málo a ich prechod by to komplikovať nemalo.

Vo štvrtok ráno sa na slovensko-maďarských hraniciach začínajú náhodné kontroly. Potrvajú do 14. októbra a zamerajú sa najmä na podozrivé vozidlá. Opatrenie má pomôcť zníženiu počtu nelegálnych migrantov, ktorí cez Slovensko tranzitujú do iných štátov Európskej únie.

Nová rozhľadňa umožňuje výhľady do dvoch národných parkov

Mohlo by Vás zaujímať Nová rozhľadňa umožňuje výhľady do dvoch národných parkov

Ministerstvo vnútra SR pre TASR situáciu na 35 hraničných priechodoch s Maďarskom v prvý deň zavedenia kontrol zhodnotilo ako pokojnú, obyvateľom odporúča pre prípad kontroly mať pri sebe preukaz totožnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinské oceliarne bojujú o prežitie

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 prišiel tamojší oceliarsky priemysel, ktorý sa nachádza hlavne v oblastiach frontovej línie, o továrne, zamestnancov, dodávateľov a prístup k dôležitým exportným centrám. Aj v dôsledku toho ukrajinská ekonomika podľa odhadu Svetovej banky utrpela v prvom roku vojny straty takmer 400 miliárd eur.

Oceliarne ako Záporožstal, ktorá je súčasťou oceliarskej a ťažobnej skupiny Metinvest, sú pre ukrajinskú ekonomiku kľúčové. A udržanie výroby, hoci na nižších úrovniach, poukazuje na odolnosť sektora.

Stali sa tiež symbolmi ukrajinského vojenského odporu, keďže prápor Azov odolával ruským silám, keď sa ukryl v oceliarni Metinvest Azovstal počas nakoniec neúspešnej obrany prístavného mesta Mariupol.

Závod v Záporoží tvorí rozľahlá sieť potrubí, ciest, železníc a skladov v južnom regióne Záporoží, o ktorom Rusko tvrdí, že ho anektovalo. Pece závodu vychladli iba dvakrát vo svojej histórii, počas druhej svetovej vojny a po invázii Ruska na Ukrajinu, uviedla hovorkyňa.

Napriek bojom v okolí Záporožstal vyrába a jeho produkcia dosahuje približne 70 % objemu pred vojnou, pričom väčšina smeruje do Európy a USA.

"Očakávam, že vyrobíme viac ocele ako v roku 2022," povedal Oleksandr Myronenko, prevádzkový riaditeľ spoločnosti Metinvest. "Toto sa dá nazvať dobrým výsledkom."

Vývoz však podľa neho brzdí ruská blokáda čiernomorských prístavov a ostreľovanie dunajského prístavu Izmajil.

Rovnako ako prístavy aj závod v Záporoží ohrozujú údery ruskej armády. Má síce protiletecké kryty, no niektorí pracovníci nemôžu počas náletov opustiť svoje stanovištia. Oceliareň Záporožstal prišla od invázie o približne tretinu z 10 500 zamestnancov, keďže mnohí odišli na frontu, ale snaží sa pokračovať vo výrobe.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda vyhlásila vojnový stav v reakcii na útoky z pásma Gazy

Izraelská armáda vyhlásila vojnový stav v reakcii na sobotňajšie hromadné útoky na izraelské územie z pásma Gazy.

Militantné hnutie Hamas v piatok vypálilo na Izrael stovky rakiet a palestínski ozbrojenci prenikli z pásma Gazy na územie Izraela.

Izraelský minister obrany Joav Gallant hnutie Hamas upozornil, že sa spustením útokov dopustilo vážneho omylu a začalo vojnu proti Izraelu. Dodal, že izraelskí vojaci bojujú na všetkých miestach, kde došlo ku vtrhnutiam na izraelské územie. Minister obyvateľov vyzval, aby sa riadili pokynmi úradov. Vyjadril presvedčenie, že Izrael v tejto vojne zvíťazí.

Gallant nariadil mobilizáciu záložníkov a vyhlásil výnimočnú bezpečnostnú situáciu v okruhu do 80 kilometrov od pásma Gazy. To má izraelskej armáde umožniť lepšie chrániť civilistov.

Viac sa dočítate TU.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.