Preskočiť na obsah
  |  

Mnohým prevádzkovateľom hazardných hier v Bratislave končia v roku 2024 licencie

Mnohým prevádzkovateľom hazardných hier na území Bratislavy sa v auguste a septembri 2024 končia platné licencie. Výnimkou sú kasína, ktorým sa platnosť licencií končí až koncom roka 2025. Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla. Práve budúci rok očakáva hlavné mesto aj výrazný výpadok príjmov z technických zariadení.

"Vychádzajúc z vydaných licencií zo strany Úradu pre reguláciu hazardných hier, kde je uvedená aj doba ich platnosti, sa v roku 2024 predpokladá s výraznejším znížením počtu herní v porovnaní s rokom 2023," skonštatoval Bubla.

Po danom termíne by už podľa neho nemali zostať prevádzkovatelia s licenciou na herne. Podľa hovorcu by sa tak stalo v prípade, ak nepríde k zmene zákona a odňatiu všetkých právomocí obciam v oblasti hazardných hier.

S výrazným znížením počtu herní však súvisia aj výraznejšie výpadky v príjmoch hlavného mesta. Kým v roku 2023 očakáva magistrát príjmy vo výške 2,2 milióna eur, budúci rok ich predpokladá na úrovni 1,48 milióna eur. To je o zhruba 700.000 eur menej. "V rozpočte na rok 2024 sa s výpadkom počíta," poznamenal Bubla.

Pre porovnanie, z hľadiska rozpočtu boli príjmy z technických zariadení v roku 2020 vo výške 2.627.343 eur. V roku 2021 boli príjmy vo výške 2.417.655 eur a vlani, teda v roku 2022, boli príjmy vo výške 2.362.273 eur.

Bratislava zároveň určila dni v roku 2023, keď bude zakázané v meste prevádzkovať hazardné hry. Tento týždeň o tom rozhodli bratislavskí mestskí poslanci, ktorí prijali všeobecne záväzné nariadenie (VZN). Takéto VZN schvaľuje mestské zastupiteľstvo každoročne.

V Bratislave je od začiatku roka 2021 zakázané umiestnenie herní a kasín na území hlavného mesta. V budúcnosti, po vypršaní licencií, sa tak už nebudú môcť nachádzať v hoteloch, moteloch, penziónoch, budovách na obchod a služby, budovách na kultúru a verejnú zábavu či v bytových domoch. Zákaz sa týka nových žiadostí o umiestnenie herne či kasína. Platnosť licencií, ktoré majú ešte súčasné prevádzky s hazardom v Bratislave, je väčšinou do konca roka 2023 - 2024.

(tasr)

  |  

Ministerstvo vnútra zabezpečilo elektrocentrálu na vykurovanie stanov v obci Telgárt

TELGÁRT – Ministerstvo vnútra (MV) SR prostredníctvom Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) doručilo obci Telgárt elektrocentrálu na napájanie vyhrievacích telies v stanoch, v ktorých po požiari žijú ľudia z miestnej osady. Na riešenie situácie a zabezpečenie unimobuniek bolo pre obec vyčlenených 390 000 eur. Pre TASR to v reakcii na výzvu komisára pre deti uviedol tlačový odbor rezortu vnútra.

Ministerstvo okrem elektrocentrály pre vyhrievacie telesá v stanoch doručilo samospráve aj pohonné hmoty a zabezpečí tiež inštruktáž, ako elektrocentrálu používať. Vyčlenených 390 000 eur na riešenie situácie v Telgárte má dostať Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý by ich mal v rámci dotačnej schémy poskytnúť obci na financovanie nákupu unimobuniek.

„Obec a župa však musia súbežne vyriešiť niektoré otázky týkajúce sa pozemkov, kde budú umiestnené,“ doplnil rezort vnútra. Ministerstvo pripomenulo, že spolu s okresnými úradmi v Brezne a Banskej Bystrici poskytlo obci šesť veľkokapacitných stanov, postele či spacie vaky. Matrace a postele obci poskytol aj Banskobystrický samosprávny kraj, samospráva zabezpečila prenosné toalety a sprchy. Výdavky súvisiace so zabezpečením núdzového ubytovania a stravovania budú obci refundované zo štátneho rozpočtu cez MV SR.

Komisár pre deti Jozef Mikloško v piatok vyzval kompetentné orgány na zabezpečenie vykurovania stanov a urýchlené konanie pri vysporiadaní pozemkov pre umiestnenie unimobuniek v obci Telgárt. Skonštatoval, že s blížiacou sa zimou je aktuálne najväčším problémom detí a ich rodín, ktoré prišli pri požiari o strechu nad hlavou, vhodné bývanie.

K požiaru v obci Telgárt došlo 20. júla v nočných hodinách v miestnej osade. Plamene zničili osem objektov, ďalšie ostali po požiari poškodené. Pri udalosti zomrela jedna osoba, viac ako stovka ľudí vrátane 60 detí prišla o strechu nad hlavou. Obyvatelia, ktorí prišli o domovy, boli dočasne ubytovaní vo veľkokapacitných stanoch. Situáciu v obci a chýbajúce strednodobé a dlhodobé riešenie koncom augusta kritizovali v otvorenom liste aj mimovládne organizácie.

(tasr)

  |  

Otázka znie, či Robert Fico chce a či dokáže Orbána napodobniť

Keď sa Viktor Orbán vrátil k moci, v jeden moment posunul do funkcií nové tváre, ktoré nemali odznačiky a stranícke legitimácie s poradovým číslom, akým členom Fideszu po jeho založení boli.

Tak sa k funkciám dostali politici, ako Petér Szijjártó, Katalin Novák, Judit Varga či najnovšie Kristóf Szalay-Bobrovniczky. Fideszu to vlialo nového ducha, Orbánovej politike novú energiu.

Otázka znie, či to chce a dokáže Robert Fico napodobniť. Viac v analýze Jaroslava Danišku.

  |  

Saudská Arábia obvinila Izrael z eskalácie, ktorá viedla k útoku Hamasu

Korunný princ Saudskej Arábie Muhammad bin Salman nepriamo obvinil Izrael z eskalácie konfliktu, ktorý vyvrcholil sobotným útokom Hamasu na mestá okolo pásma Gazy (Sderot, Aškelon, Netivot, Ofakim). Vyhlásil, že „varoval izraelskú stranu pred hrozbou zlého zaobchádzania s Palestínčanmi“, ktoré podľa neho vedie k „výbuchu“. Správu priniesol britský denník Telegraph.

Pred dvoma týždňami sa korunný princ pre televíziu Fox vyjadril, že normalizácia arabsko-izraelských vzťahov sa „každý deň približuje“, na rozdiel od Bahrajnu a Spojených arabských emirátov však Saudská Arábia požaduje vyriešenie „otázky palestínskych území“.

Saudské ministerstvo zahraničia vydalo v sobotu vyhlásenie, v ktorom uvádza: „Sledujeme bezprecedentný vývoj medzi niekoľkými palestínskymi frakciami a izraelskými okupačnými silami, ktorý viedol k vysokej úrovni násilia na viacerých frontoch. Kráľovstvo (Saudská Arábia) vyzýva na okamžité zastavenie eskalácie medzi oboma stranami, ochranu civilistov a zdržanlivosť.“

Zatiaľ čo Irán a jeho spojenec v Libanone – Hizballáh – oficiálne blahoželali Hamasu k dosiahnutým „úspechom“, Egypt, Katar a Turecko vyzývajú k zdržanlivosti.

(telegraph)

  |  

Pri streľbe v uliciach Viedne boli zranení štyria ľudia

 Štyria ľudia utrpeli v sobotu večer zranenia pri streľbe v uliciach Viedne. Informovala o tom rakúska polícia, ktorá na sociálnej sieti X napísala, že streľba sa odohrala vo viedenskom okrese Floridsdorf. Dodala, že ozbrojenci ušli v autách. Hneď nebolo jasné, v akom stave sú zranení.

Rakúska verejnoprávna vysielacia spoločnosť uviedla, že policajti neskôr zadržali dve autá a zatkli štyroch podozrivých. Všetci zatknutí sú občanmi Bosny. Spravodajský portál Kronen konštatoval, že dôvodom streľby pravdepodobne bol spor medzi dvomi zločineckými gangmi. Polícia hneď nezverejnila žiadnu informáciu o možnom motíve streľby.

(sita)

  |  

Útoky na sociálne štandardy seniorov sú podľa inštitútu neprijateľné, tvrdia analytici

Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík (IVRA) v súvislosti s predstavenými opatreniami vlády, ako aj s predchádzajúcimi opatreniami ako zrušený trinásty dôchodok, zmrazenie minimálnych dôchodkov či neskorá mimoriadna valorizácia dôchodkov, vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou seniorov a staršej generácie.

Ako sa ďalej uvádza v stanovisku šéfa inštitútu Martina Halása, je hlbokým nepochopením a neúctou, že v spoločnosti sú seniori neustále konfrontovaní so snahou o znižovanie súčasných aj budúcich sociálnych štandardov. Takúto situáciu podľa neho IVRA považuje za neprijateľnú.

„Škrtanie sociálnych výdajov seniorom je najľahší spôsob optiky pozerania na svet a DNA niektorých politikov," uviedol Halás s tým, že ak by sa realizovali odporúčania z predstaveného balíčka opatrení ako zrušenie triniásteho dôchodku či cestovania vlakmi zadarmo, zasiahli by napríklad aj skupinu seniorov, vďaka ktorým máme v súčasnosti v niektorých okresoch a mestách ešte stále funkčné ambulancie všeobecných lekárov a špecialistov, zdravotných sestier, nemocničného a ambulantného personálu, ale takisto aj učiteľky, učiteľov, kuchárky, upratovačky, teda aj všetkých pedagogických a nepedagogických pracovníkov. Podľa Halása totiž existuje významná skupina ľudí, ktorí majú už seniorský vek a iba ich spoločenská zodpovednosť, slušnosť a empatia im nedovolia zavesiť svoje poslanie.

Halás pripomína, že viac ako 25 percent všetkých lekárov je aktuálne vo veku nad 60 rokov, ale napríklad v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji je to až 30 percent, teda skoro tretina. „Veľmi podobná situácia je aj pri zdravotných sestrách a ostatnom zdravotníckom personále. Priemerný vek zdravotnej sestry presiahol 55 rokov. Podľa správy rezortu školstva je priemerný vek učiteľov 45 rokov, podiel učiteľov vo veku 60 a viac rokov je na základných školách 9 percent, materských školách 13 percent a na stredných školách až 16 percent.," zdôraznil Halás. V tejto súvislosti sa pýta, či by zdravotníctvo a školstvo v niektorých okresoch a regiónoch neskolabovali, keby seniori prestali pracovať

Ak na Slovensku máme lekárov, zdravotné sestry a ostatní zdravotnícky personál, ale aj učiteľky, učiteľov a nepedagogických pracovníkov v dôchodkovom veku, nemôžeme ich podľa Halása trestať ďalším schudobnením a znižovaním sociálnych štandardov. „Nejde iba o excelové tabuľky, seniorom musíme prejaviť aj svoju úctu s spoločenské uznanie, majú svoje nezastupiteľné miesto v spoločnosti, a preto ich aj v zmysle Ústavy SR primerane a dôstojne ohodnotiť," dodal Halás.

(sita)