Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na hrade Modrý Kameň pokračujú s opravou prístupového hradného mosta

MODRÝ KAMEŇ – Na hrade Modrý Kameň vo Veľkokrtíšskom okrese pokračujú s opravou prístupového hradného mosta. Obnovu robia pre jeho zlý technický stav. TASR to potvrdila riaditeľka Múzea bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea (SNM) Helena Ferencová s tým, že fungujú v neobmedzenej prevádzke.

Aké platy čakajú na budúcich poslancov parlamentu a ministrov

Mohlo by Vás zaujímať Aké platy čakajú na budúcich poslancov parlamentu a ministrov

Ako dodala, v súčasnosti odstránili nestabilné časti a nevhodné cementové prvky z celého telesa mosta. „Pod dohľadom statika, metodikov pamiatkového úradu, reštaurátora a ďalších odborníkov postupne dopĺňajú hmotu mostných klenieb,“ objasnila. Keďže sa cez most v súčasnosti nedá prejsť, vstup na hrad a do múzea zabezpečili cez náhradný vchod. Je to z hradnej priekopy v severnom krídle kaštieľa. „V prevádzke sú expozície múzea a občerstvenie pre návštevníkov, ako aj podujatia,“ spresnila.

Riaditeľka poznamenala, že s opravou hradného mosta začali tento rok v polovici augusta odovzdaním staveniska. Dodala, že oprava prebieha podľa projektovej dokumentácie, ktorú schválil Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici. V minulom storočí prešiel most niekoľkými stavebným úpravami s použitím nevhodných materiálov. „Cieľom opravy je prinavrátiť mostu pôvodný historický vzhľad, zaručiť bezpečnosť a dlhodobú stabilitu použitím vhodných stavebných materiálov,“ spomenula Ferencová. Opravu hradného mosta financujú z grantov EHP a Nórska, päť percent financuje slovenský štátny rozpočet.

Vzácna gemerská pamiatka desaťročia chátrala. Dobrovoľníci ju zachránili v hodine dvanástej

Mohlo by Vás zaujímať Vzácna gemerská pamiatka desaťročia chátrala. Dobrovoľníci ju zachránili v hodine dvanástej

Na jar tohto roka ukončili obnovu severného krídla barokového kaštieľa hradu Modrý Kameň. Rekonštrukcia tak sprístupnila návštevníkom aj doposiaľ málo využívané priestory kaštieľa. Projekt nadväzoval na obnovu východného krídla barokového kaštieľa v roku 2017.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba verí, že za konzervatívne návrhy budúcej vlády budú hlasovať aj KDH a OĽaNO

OĽaNO síce vládu Smeru nepodporí, môže však hlasovať za koaličné návrhy v kultúrno-etických otázkach. V diskusi O 5 minút 12 na RTVS to v nedeľu pripustil predseda OĽaNO a expremiér Igor Matovič.

Viac sa dočítate v článku Štandardu.

Minúta  |  

Vraždenie Hamasu na izraelskom festivale. Spočiatku rakety zneli, akoby boli súčasťou hudby, hovorí účastník

Po masakri na izraelskom festivale našli najmenej 260 tiel. Hrali sme mŕtvych, tvrdia svedkovia.

Viac sa dočítate v článku Štandardu.

Minúta  |  

Aktualizované: Nezvestná dôchodkyňa sa našla a je v poriadku

BRATISLAVA - Bratislavská polícia žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po 75-ročnej Márii S., informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

Aktualizované: Pred pár minútami informoval Pohotovostný pátrací tím na sociálnej sieti, že nezvestná pani sa našla živá a je v poriadku.

"Naposledy bola videná 9. októbra 2023 v ranných hodinách na zastávke autobusov MHD na Kollárovom námestí, odvtedy o sebe nepodala žiadnu informáciu a miesto jej súčasného pohybu alebo pobytu nie je známe. Menovaná trpí viacerými zdravotnými problémami, môže byť v ohrození zdravia a života," priblížil.

Nezvestná je podľa polície 165 centimetrov vysoká a štíhla. Má šedivé vlasy po ramená. Oblečený mala čierny kabát so žltým vnútrom a kapucňou aj čierne nohavice. Obuté mala hnedé šľapky a čierne ponožky.

Akékoľvek informácie o pohybe či pobyte nezvestnej má verejnosť oznámiť na čísle 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení alebo na sociálnej sieti bratislavskej polície formou súkromnej správy.

(tasr, Pohotovostný pátrací tím - FB)

Minúta  |  

Úradnícka vláda navrhuje šetriť aj na platoch lekárov a sestier, prišli by o stovky eur

Štát by mohol šetriť aj na platoch zdravotníkov. Jedným z opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré odporúča úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, by mohlo byť jednoročné zníženie platového automatu zdravotníkov na polovicu.

„Vďaka platovému automatu rastú mzdy zdravotníckych zamestnancov výraznejšie ako pri iných pozíciách vo verejnej správe. V roku 2023 boli navyše skokovo zvýšené mzdy nad rámec automatu a mzdy tak rástli výraznejšie ako v iných odvetviach ekonomiky," tvrdí rezort financií. Valorizácia je podľa ministerstva legislatívne definovaná len pre nemocničnú zdravotnú starostlivosť, s efektom rastu platov sa však počíta aj v ambulantnom sektore cez vplyv trhu práce.

Hlavným scenárom konsolidačného opatrenia je jednorazové zníženie valorizácie platov zdravotníkov o polovicu v roku 2025, čim by sa v roku 2025 dosiahla úspora 176 miliónov eur. Inou alternatívou by bolo miernejšie zníženie rastu platov vo viacerých rokoch. Aj tento scenár by si však vyžadoval zmenu legislatívy. Rizikom je podľa rezortu financií nedodržanie podmienok memoranda, ktoré spoločne podpísali vláda a Lekárske odborové združenie koncom minulého roka.

Nemocničný lekár v tomto roku podľa odhadu rezortu financií zarobí v hrubom v priemere 4 444 eur. V budúcom roku by sa mala jeho mzda vďaka platovému automatu zvýšiť o 341 eur. Ak by nemocničný lekár prišiel o polovicu valorizácie platu, mesačne by to pre neho znamenalo približne o 170 eur menej.

Ročne by tak prišiel o viac ako dvetisíc eur. Sestra pracujúca v nemocnici by mala v tomto roku zarobiť v hrubom v priemere 2 065 eur. Budúci rok by mal jej plat stúpnuť o 159 eur. Ak by jej štát vzal polovicu valorizácie, prišla by o 79 eur mesačne, teda 948 eur ročne. Pôrodná asistentka v nemocnici v tomto roku zarába v hrubom 1 846 eur. Jej by sa mal plat v budúcom roku zvýšiť o 142 eur. Ak by prišla o polovicu valorizácie, poškodilo by ju to o 71 eur mesačne, čo znamená 852 eur ročne.

Z nárastu platu by sa ubralo aj nemocničnej praktickej sestre a sanitárovi. Praktická sestra by si pri tohtoročnom odhadovanom priemernom plate 1 492 eur mala budúci rok prilepšiť o 115 eur mesačne a sanitár pri priemernom zárobku 1 318 eur o 101 eur mesačne. Ak by sa im valorizácia krátila na polovicu, praktická sestra by prišla o 57 eur mesačne a sanitár o 51 eur mesačne. V ročnom vyjadrení by praktická sestra dostala menej o 684 eur a sanitár o 612 eur.

(sita)

Minúta  |  

Azerbajdžan je pripravený rokovať o mierovej zmluve s Arménskom

Azerbajdžanský prezident v nedeľu povedal, že jeho krajina je pripravená rokovať s Arménskom o budúcej mierovej zmluve po znovuzískaní odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach obývaného etnickými Arménmi. Ilham Alijev to povedal počas návštevy Gruzínska, ktoré by podľa neho bolo vhodným miestom pre dané rokovania.

Alijev po nedeľňajších rokovaniach v Tbilisi s gruzínskym premiérom Iraklim Garibašvilim povedal novinárom, že je Gruzínsku vďačný za jeho sprostredkovateľské úsilie a dodal, že Azerbajdžan bude pripravený zúčastniť sa na rozhovoroch a prediskutovať otázky súvisiace s mierovou zmluvou, ak bude Arménsko súhlasiť. „Niekoľko krajín a niektoré medzinárodné organizácie sa snažia podporiť proces normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Vítame akékoľvek sprostredkovanie a pomoc, ak nie je jednostranná a neobjektívna,“ skonštatoval.

Deň predtým azerbajdžanský líder skritizoval Francúzsko za to, že sľúbilo Arménsku dodanie zbraní. V telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom povedal, že sa nezúčastnil na samite Európskeho politického spoločenstva v Granade, kde sa Európska únia snažila sprostredkovať jeho stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, pre postoj Francúzska. „Poskytnutie zbraní zo strany Francúzska Arménsku bol prístup, ktorý neslúžil mieru, ale mal za cieľ rozvinúť nový konflikt, a ak sa v regióne vyskytne akýkoľvek nový konflikt, Francúzsko bude zodpovedné za jeho zapríčinenie,“ uvádza sa v prepise hovoru, ktorý zverejnil Alijevov úrad.

Azerbajdžan 19. septembra podnikol bleskovú vojenskú operáciu s cieľom úplne získať Náhorný Karabach späť po troch desaťročiach vlády separatistov. Baku sa so separatistickými úradmi dohodlo na zložení zbraní a rozpustení separatistickej vlády. Ofenzíva spustila masový exodus arménskych obyvateľov Náhorného Karabachu, pričom ich do Arménska utieklo viac ako 100-tisíc, a teda vyše 80 percent. Aj keď sa Azerbajdžan zaviazal rešpektovať práva etnických Arménov, väčšina z nich sa rozhodla odísť pre obavy z represálií.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.