Preskočiť na obsah
  |  

Tripartita má rokovať o návrhu vyrovnaného rozpočtu, aj podľa MF je neprijateľný

Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by bolo potrebné už v nasledujúcom roku prijať opatrenia v objeme 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 8,5 miliardy eur. Vzhľadom na vysokú úroveň verejného dlhu musí vláda takýto rozpočet pripraviť a predložiť parlamentu. V súčasnej dobe ho však považuje za neprijateľnú možnosť a jeho predloženie vníma výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, o ktorom má v pondelok popoludní rokovať Hospodárska a sociálna rada (HSR).

"Schválenie vyrovnaného rozpočtu a jeho realizácia by výrazne negatívnym spôsobom ohrozilo hospodárstvo Slovenskej republiky. Hospodárenie podľa vyrovnaného rozpočtu nie je v záujme SR a znamenalo by destabilizáciu bežných verejných inštitúcií, ako sú napríklad súdy, okresné úrady, ministerstvá, žaloby a sankcie voči SR z dôvodu neplnenia si zákonných povinností, ohrozenie kritickej infraštruktúry a celkovú destabilizáciu štátu," upozornilo v návrhu Ministerstvo financií (MF) SR.

Schválenie a následná realizácia vyrovnaného rozpočtu by podľa prepočtov rezortu financií viedli v roku 2024 k prudkej recesii slovenskej ekonomiky. Hrubý domáci produkt (HDP) by klesol o 6,4 percenta , zamestnanosť o 5,4 percenta. Reálne mzdy by sa znížili o 4 percent, čo by viedlo k poklesu životnej úrovne v podobe prepadu spotreby domácností. Ekonomický vývoj by sa prejavil aj v prudkom prepade výberu daní a odvodov. Došlo by aj k významnému zníženiu zamestnancov verejnej správy.

"Ide však len o simuláciu vývoja, keďže nová vláda si bude môcť zvoliť vlastný fiškálny vývoj, a teda k naplneniu tejto simulácie s veľkou pravdepodobnosťou nedôjde," zdôraznilo ministerstvo financií. Nová vláda má totiž po získaní dôvery v parlamente dvojročnú výnimku na uplatňovanie najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

Vzhľadom na výšku dosiahnutého verejného dlhu v roku 2022 nesmie vláda podľa ústavného zákona o dlhovej brzde predložiť Národnej rade (NR) SR návrh rozpočtu verejnej správy s deficitom. Rezort financií však pripomenul, že po predložení návrhu je možné ho vziať z parlamentu späť. Následne sa očakáva, že nová vláda, ktorá vznikne po nedávnych predčasných parlamentných volieb, pripraví vlastný návrh rozpočtu. Ak by rozpočet na rok 2024 nebol prijatý do konca roka, hospodárenie SR by sa od 1. januára až do jeho schválenia spravovalo rozpočtovým provizóriom, teda na základe tohtoročného rozpočtu.

(tasr)

  |  

Opoziční konzervatívci v Nemecku vyhrali krajinské voľby v Bavorsku a Hesensku

Konzervatívne opozičné stredopravicové strany CDU a CSU zvíťazili podľa predbežných výsledkov v nedeľných voľbách do krajinských parlamentov v nemeckých spolkových krajinách Bavorsko a Hesensko. Slabé výsledky naopak zaznamenali strany patriace k stredoľavicovej vládnej koalícii kancelára Olafa Scholza.

Oproti voľbám z roku 2018 si zároveň v oboch prípadoch výrazne polepšila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).

V Hesensku zvíťazila s veľkým náskokom Kresťanskodemokratická únia (CDU) na čele s tamojším krajinským premiérom Borisom Rheinom. Po sčítaní všetkých hlasov tam podľa internetového portálu miestneho volebného úradu získala 34,6 percenta hlasov.

Za ňou skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 18,4 percentom hlasov, ktorá tak predbehla Scholzovu stredoľavicovú Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD). Tá získala 15,1 percent hlasov. Podľa agentúry Reuters je takýto výsledok aj osobnou ranou pre nemeckú ministerku vnútra Nancy Faeserovú, ktorá bola líderkou tamojšej kandidáty SPD.

Do hesenského parlamentu sa ešte prebojovali Scholzovi koaliční partneri, a to Zelení so ziskom 14,8 percenta a propodnikteľsky orientovaná Slobodná demokratická strana (FDP) so ziskom päť percent hlasov. Volebná účasť bola 66,1 percenta.

V Bavorsku zostala podľa predbežných výsledkov najsilnejšou stranou Kresťanskosociálna únia (CSU), sesterská strana CDU. Získať by mala 37 percent hlasov, ktoré však pre ňu v tejto spolkovej krajine predstavujú podľa Reuters vôbec najhorší výsledok od roku 1950. Napriek tomu je pravdepodobné, že v Bavorsku bude pokračovať v doterajšej vládnej koalícií s populistickými Slobodnými voličmi (FW), ktorí podľa predbežných výsledkov získali 15,8 percenta hlasov a skončili tak na druhom mieste.

Zelení, ktorí boli dosiaľ v Bavorsku najsilnejšou opozičnou stranou, si zabezpečili 14,4 percenta hlasov, čo oproti predošlým voľbám predstavuje pokles. Naopak výrazné zisky v Bavorsku, rovnako ako aj v Hesensku, zaznamenala AfD, ktorá si podľa predbežných výsledkov zabezpečila 14,6 percenta hlasov.

SPD, ktorej sa vo voľbách v Bavorsku už tradične príliš nedarí, tam získala 8,4 percenta hlasov. FDP získali podľa predbežných výsledkov len tri percentá a do tamojšieho parlamentu sa tak zrejme neodstali.

(tasr)

  |  

Britský premiér Sunak uistil Netanjahua o neochvejnej podpore Izraelu

Britský premiér Rishi Sunak ubezpečil v nedeľu večer izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o "neochvejnej podpore" zo strany Londýna. Reagoval tak na útoky palestínskeho militantného hnutia Hamas na územie Izraela.

"Práve som hovoril s premiérom Netanjahuom, aby som ho ubezpečil o neochvejnej podpore zo strany Spojeného kráľovstva v čase, keď sa Izrael bráni proti týmto hrozným útokom," povedal v nedeľu večer Sunak. "Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme pomohli. Terorizmus nezvíťazí," dodal.

Hovorca Downing Street informoval, že Sunak ponúkol Netanjahuovi "akúkoľvek podporu, ktorú Izrael potrebuje". Britský premiér podľa hovorcu tiež načrtol diplomatické úsilie,
ktorým sa Spojené kráľovstvo snaží zabezpečiť, že svet bude v súvislosti s týmito útokmi hovoriť "jedným hlasom".

Sunak taktiež zdôraznil svoj záväzok zaistiť bezpečnosť židovskej komunity v Británii.

Od sobotného rána, keď Hamas podporovaný Iránom začal z pásma Gazy útočiť na Izrael, ktorý odpovedal protiútokmi, prišli na oboch stranách o život už stovky ľudí.

(tasr)

  |  

Mnohí členovia BR OSN odsúdili útoky Hamasu, spoločné vyhlásenie však neprijali

Mnohí členovia Bezpečnostnej rady OSN odsúdili v nedeľu na mimoriadnom zasadnutí palestínske militantné hnutie Hamas za jeho rozsiahly útok voči Izraelu. Spojené štáty však napriek tomu vyjadrili poľutovanie nad nedostatkom jednomyseľnosti v tejto otázke.

USA a Izrael vyzvali na zasadnutí na dôrazné odsúdenie Hamasu, ktorý ovláda pásmo Gazy. "Útoky Hamasu odsúdilo veľké množstvo krajín. Samozrejme, že nie všetky," povedal médiám po zasadnutí za zatvorenými dverami zástupca amerického veľvyslanca pri OSN Robert Wood. "Na jednu z nich by ste prísť aj bez toho, aby som čokoľvek dodal," uviedol Wood, čím podľa AFP jasne narážal na Rusko, ktorého vzťahy so Západom sa prudko zhoršili odvtedy, ako vlani vo februári napadlo Ukrajinu.

BR OSN neuvažovala na stretnutí podľa vyjadrenia viacerých diplomatov o prijatí nijakého spoločného vyhlásenia, tobôž nie záväznej deklarácie. Viacerí členovia BR OSN na čele s Ruskom pritom dúfali, že zasadnutie sa zameria na širšie témy, ako len odsúdenie Hamasu.

"Mojím posolstvom bolo okamžite zastaviť boje a prejsť k prímeriu a zmysluplným rokovaniam, o ktorých (BR OSN) hovorí už celé desaťročia," povedal ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. Aktuálna situácia v Izraeli je podľa neho "čiastočne dôsledkom nevyriešených problémov".

Čína, ktorá je vo všeobecnosti v BR OSN spojencom Ruska, uviedla, že spoločné vyhlásenie by v tejto veci podporila.

"Je nenormálne, že Bezpečnostná rada nič nehovorí," povedal čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün, ktorý už skôr prisľúbil čínsku podporu pre odsúdenie "všetkých útokov voči civilistom".

Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan na zasadnutie priniesol snímky zachytávajúce izraelských civilistov zajatých hnutím Hamas. "Toto sú vojnové zločiny - očividné, zdokumentované vojnové zločiny," povedal. S apelom na BR OSN dodal, že toto "nepredstaviteľné zverstvo musí byť odsúdené". Izraelu podľa jeho slov musí byť poskytnutá dôrazná podpora, aby mohol brániť seba aj celý slobodný svet.

Palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr, ktorý ako vysvetľuje AFP zastupuje palestínsku samosprávu na okupovanom západnom brehu Jordánu a nie konkurenčný Hamas v pásme Gazy, vyzval Bezpečnostnú radu, aby svoju pozornosť zamerala na ukončenie izraelskej okupácie. "Bohužiaľ, história sa pre niektoré médiá a politikov začína vtedy, keď sú zabíjaní Izraelčania," povedal.

"Teraz nie je čas na to, aby Izrael ešte posilnil svoje hrozné rozhodnutia. Je čas povedať Izraelu, že musí zmeniť kurz a že existuje cesta k mieru, na ktorej nebudú zabíjaní ani Palestínčania, ani Izraelčania," dodal.

(tasr)

  |  

Hamas: Ďalšia vojenská pomoc USA pre Izrael je "agresia" voči Palestínčanom

Ohlásená nová vojenská pomoc, ktorú Spojené štáty posielajú Izraelu, sa podľa palestínskeho militantného hnutie Hamas rovná "agresii" voči Palestínčanom.

"Oznámenie USA, že poskytnú lietadlovú loď na podporu okupácie (zo strany Izraela), je skutočnou účasťou na agresii proti nášmu ľudu," uviedlo hnutie Hamas.

Reagovalo tak na nedeľné oznámenie amerického prezidenta Joea Bidena, že USA vyslali do Izraela novú vojenskú pomoc a ďalšia bude nasledovať v najbližších dňoch. Podľa amerického ministerstva obrany USA poskytnú Izraelu muníciu a vojenskú techniku, pričom do oblasti vysielajú aj lietadlovú loď.

Pentagón tiež uviedol, že USA posilnia aj svoje sily na Blízkom východe. "Vláda Spojených štátov bude izraelským obranným silám rýchlo poskytovať ďalšie vybavenie a zdroje vrátane munície," uviedol minister obrany Lloyd Austin.

Zároveň oznámil, že nariadil presun zmienenej lietadlovej lode USS Gerald R. Ford a sprievodných vojenských plavidiel do východnej časti Stredozemného mora. USA tiež zvýšia počet svojich vojenských lietadiel v regióne.

Islamistické hnutie Hamas spustilo v sobotu ráno z pásma Gazy rozsiahle raketové útoky na Izrael, pričom militanti z tohto hnutia súčasne prenikli cez hranice. Izrael reagoval protiútokmi. Boje a raketová streľba naďalej pokračujú. Izrael, USA a EÚ považujú Hamas za teroristickú organizáciu.

Pri útokoch palestínskych militantov na území Izraela zahynulo už "viac ako 700 ľudí", povedal v noci na pondelok stanici CNN hovorca izraelských obranných síl (IDF). Zranených bolo ďalších prinajmenšom 2 315 ľudí, uviedlo izraelské ministerstvo zdravotníctva.

IDF informovali, že z pásma Gazy bolo na územie Izraela vypálených 3 284 rakiet. Zároveň informovali, že im sa podarilo zasiahnuť 653 pozícii Hamasu.

IDF tiež potvrdili, že v zajatí Hamasu v pásme Gazy naďalej zostal nespresnený počet unesených Izraelčanov. Samotný Hamas tvrdí, že zadržiava 130 Izraelčanov, uvádza portál Times of Israel.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva medzičasom informovalo, že pri odvetných útokoch zo strany Izraela na pásmo Gazy zahynulo najmenej 413 Palestínčanov a ďalších 2 300 utrpelo zranenia.

(tasr)

  |  

Najmenej 260 tiel našli na mieste hudobného festivalu v Izraeli, kde útočil Hamas

Najmenej 260 tiel objavili izraelskí záchranári na mieste, kde sa konal hudobný festival, na ktorý v sobotu ráno zaútočili palestínski militanti. Oznámila to v nedeľu večer izraelská záchranná služba ZAKA.

Militanti z Hamasu vtrhli v sobotu ráno na hudobný festival, ktorý sa konal neďaleko kibucu Re´im, a síce pri hranici Izraela s pásmom Gazy. Následne začali strieľať na účastníkov. Podľa správ izraelských médií zároveň z miesta uniesli mnoho ľudí do pásma Gazy.

Svedkovia útoku ho opísali ako masakru. Na internete sa medzičasom objavili videozáznamy zachytávajúce účastníkov festivalu pri tom, ako zjavne utekajú pred streľbou. Festival sa konal na otvorenom priestranstve, takže sa podľa slov preživších nebolo veľmi kam ukryť. Mnohí návštevníci v panike naskakovali do svojich áut a pokúšali sa utiecť.

Izraelské médiá dosiaľ informovali, že pri útokoch palestínskych militantov z hnutia Hamas na území Izraela zahynulo od soboty už prinajmenšom 700 ľudí. Odvolávali sa pritom na zdravotnícke zdroje. Podľa agentúry DPA dosiaľ nie je zrejmé, či sú v týchto číslach zarátané aj obete zo zmieneného festivalu.

(tasr)