Alijev po nedeľňajších rokovaniach v Tbilisi s gruzínskym premiérom Iraklim Garibašvilim povedal novinárom, že je Gruzínsku vďačný za jeho sprostredkovateľské úsilie a dodal, že Azerbajdžan bude pripravený zúčastniť sa na rozhovoroch a prediskutovať otázky súvisiace s mierovou zmluvou, ak bude Arménsko súhlasiť. „Niekoľko krajín a niektoré medzinárodné organizácie sa snažia podporiť proces normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Vítame akékoľvek sprostredkovanie a pomoc, ak nie je jednostranná a neobjektívna,“ skonštatoval.

Deň predtým azerbajdžanský líder skritizoval Francúzsko za to, že sľúbilo Arménsku dodanie zbraní. V telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom povedal, že sa nezúčastnil na samite Európskeho politického spoločenstva v Granade, kde sa Európska únia snažila sprostredkovať jeho stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, pre postoj Francúzska. „Poskytnutie zbraní zo strany Francúzska Arménsku bol prístup, ktorý neslúžil mieru, ale mal za cieľ rozvinúť nový konflikt, a ak sa v regióne vyskytne akýkoľvek nový konflikt, Francúzsko bude zodpovedné za jeho zapríčinenie,“ uvádza sa v prepise hovoru, ktorý zverejnil Alijevov úrad.

Azerbajdžan 19. septembra podnikol bleskovú vojenskú operáciu s cieľom úplne získať Náhorný Karabach späť po troch desaťročiach vlády separatistov. Baku sa so separatistickými úradmi dohodlo na zložení zbraní a rozpustení separatistickej vlády. Ofenzíva spustila masový exodus arménskych obyvateľov Náhorného Karabachu, pričom ich do Arménska utieklo viac ako 100-tisíc, a teda vyše 80 percent. Aj keď sa Azerbajdžan zaviazal rešpektovať práva etnických Arménov, väčšina z nich sa rozhodla odísť pre obavy z represálií.

(sita)