Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
BRATISLAVA - Bratislavská polícia žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po 75-ročnej Márii S., informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
Aktualizované: Pred pár minútami informoval Pohotovostný pátrací tím na sociálnej sieti, že nezvestná pani sa našla živá a je v poriadku.
"Naposledy bola videná 9. októbra 2023 v ranných hodinách na zastávke autobusov MHD na Kollárovom námestí, odvtedy o sebe nepodala žiadnu informáciu a miesto jej súčasného pohybu alebo pobytu nie je známe. Menovaná trpí viacerými zdravotnými problémami, môže byť v ohrození zdravia a života," priblížil.
Nezvestná je podľa polície 165 centimetrov vysoká a štíhla. Má šedivé vlasy po ramená. Oblečený mala čierny kabát so žltým vnútrom a kapucňou aj čierne nohavice. Obuté mala hnedé šľapky a čierne ponožky.
Akékoľvek informácie o pohybe či pobyte nezvestnej má verejnosť oznámiť na čísle 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení alebo na sociálnej sieti bratislavskej polície formou súkromnej správy.
(tasr, Pohotovostný pátrací tím - FB)
Štát by mohol šetriť aj na platoch zdravotníkov. Jedným z opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré odporúča úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, by mohlo byť jednoročné zníženie platového automatu zdravotníkov na polovicu.
„Vďaka platovému automatu rastú mzdy zdravotníckych zamestnancov výraznejšie ako pri iných pozíciách vo verejnej správe. V roku 2023 boli navyše skokovo zvýšené mzdy nad rámec automatu a mzdy tak rástli výraznejšie ako v iných odvetviach ekonomiky," tvrdí rezort financií. Valorizácia je podľa ministerstva legislatívne definovaná len pre nemocničnú zdravotnú starostlivosť, s efektom rastu platov sa však počíta aj v ambulantnom sektore cez vplyv trhu práce.
Hlavným scenárom konsolidačného opatrenia je jednorazové zníženie valorizácie platov zdravotníkov o polovicu v roku 2025, čim by sa v roku 2025 dosiahla úspora 176 miliónov eur. Inou alternatívou by bolo miernejšie zníženie rastu platov vo viacerých rokoch. Aj tento scenár by si však vyžadoval zmenu legislatívy. Rizikom je podľa rezortu financií nedodržanie podmienok memoranda, ktoré spoločne podpísali vláda a Lekárske odborové združenie koncom minulého roka.
Nemocničný lekár v tomto roku podľa odhadu rezortu financií zarobí v hrubom v priemere 4 444 eur. V budúcom roku by sa mala jeho mzda vďaka platovému automatu zvýšiť o 341 eur. Ak by nemocničný lekár prišiel o polovicu valorizácie platu, mesačne by to pre neho znamenalo približne o 170 eur menej.
Ročne by tak prišiel o viac ako dvetisíc eur. Sestra pracujúca v nemocnici by mala v tomto roku zarobiť v hrubom v priemere 2 065 eur. Budúci rok by mal jej plat stúpnuť o 159 eur. Ak by jej štát vzal polovicu valorizácie, prišla by o 79 eur mesačne, teda 948 eur ročne. Pôrodná asistentka v nemocnici v tomto roku zarába v hrubom 1 846 eur. Jej by sa mal plat v budúcom roku zvýšiť o 142 eur. Ak by prišla o polovicu valorizácie, poškodilo by ju to o 71 eur mesačne, čo znamená 852 eur ročne.
Z nárastu platu by sa ubralo aj nemocničnej praktickej sestre a sanitárovi. Praktická sestra by si pri tohtoročnom odhadovanom priemernom plate 1 492 eur mala budúci rok prilepšiť o 115 eur mesačne a sanitár pri priemernom zárobku 1 318 eur o 101 eur mesačne. Ak by sa im valorizácia krátila na polovicu, praktická sestra by prišla o 57 eur mesačne a sanitár o 51 eur mesačne. V ročnom vyjadrení by praktická sestra dostala menej o 684 eur a sanitár o 612 eur.
(sita)
Azerbajdžanský prezident v nedeľu povedal, že jeho krajina je pripravená rokovať s Arménskom o budúcej mierovej zmluve po znovuzískaní odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach obývaného etnickými Arménmi. Ilham Alijev to povedal počas návštevy Gruzínska, ktoré by podľa neho bolo vhodným miestom pre dané rokovania.
Alijev po nedeľňajších rokovaniach v Tbilisi s gruzínskym premiérom Iraklim Garibašvilim povedal novinárom, že je Gruzínsku vďačný za jeho sprostredkovateľské úsilie a dodal, že Azerbajdžan bude pripravený zúčastniť sa na rozhovoroch a prediskutovať otázky súvisiace s mierovou zmluvou, ak bude Arménsko súhlasiť. „Niekoľko krajín a niektoré medzinárodné organizácie sa snažia podporiť proces normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Vítame akékoľvek sprostredkovanie a pomoc, ak nie je jednostranná a neobjektívna,“ skonštatoval.
Deň predtým azerbajdžanský líder skritizoval Francúzsko za to, že sľúbilo Arménsku dodanie zbraní. V telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom povedal, že sa nezúčastnil na samite Európskeho politického spoločenstva v Granade, kde sa Európska únia snažila sprostredkovať jeho stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, pre postoj Francúzska. „Poskytnutie zbraní zo strany Francúzska Arménsku bol prístup, ktorý neslúžil mieru, ale mal za cieľ rozvinúť nový konflikt, a ak sa v regióne vyskytne akýkoľvek nový konflikt, Francúzsko bude zodpovedné za jeho zapríčinenie,“ uvádza sa v prepise hovoru, ktorý zverejnil Alijevov úrad.
Azerbajdžan 19. septembra podnikol bleskovú vojenskú operáciu s cieľom úplne získať Náhorný Karabach späť po troch desaťročiach vlády separatistov. Baku sa so separatistickými úradmi dohodlo na zložení zbraní a rozpustení separatistickej vlády. Ofenzíva spustila masový exodus arménskych obyvateľov Náhorného Karabachu, pričom ich do Arménska utieklo viac ako 100-tisíc, a teda vyše 80 percent. Aj keď sa Azerbajdžan zaviazal rešpektovať práva etnických Arménov, väčšina z nich sa rozhodla odísť pre obavy z represálií.
(sita)
Spojené štáty aj viacero európskych a ázijských krajín informovalo, že medzi obeťami, zranenými či unesenými počas útokov palestínskeho militantného hnutia Hamas na území Izraela sú aj ich občania. Medzi usmrtenými majú byť štyria Američania, povedal v noci na pondelok stanici CNN nemenovaný zdroj. Toto číslo, ktoré podľa neho ešte porastie, zaznelo na brífingu viacerých výborov Snemovne reprezentantov.
Thajská vláda v pondelok informovala, že počas súčasného konfliktu Izraela s Hamasom zahynulo už 12 Thajčanov, osem utrpelo zranenia a 11 bolo unesených.
Pri útoku na kibuc Alumim zahynulo desať občanov Nepálu, oznámilo v nedeľu večer veľvyslanectvo tejto himalájskej krajiny v Tel Avive. Obeťami boli výlučne študenti, uviedla nepálska veľvyslankyňa v Izraeli. Štyroch ďalších Nepálcov ošetrili v nemocnici a po piatom nepálskom študentovi stále pátrajú. V Izraeli pracuje okolo 4 500 nepálskych občanov a študuje tam 265 Nepálčanov.
O život prišli aj dve Ukrajinky, uviedol ešte v nedeľu rezort diplomacie v Kyjeve. Úmrtia následne bez bližších potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že v Izraeli "v súvislosti s teroristickými útokmi" zomrela žena z Francúzska. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí predokladá, že medzi unesenými Hamasom sú aj nemeckí občania, ktorí majú zároveň aj izraelské občianstvo.
Mŕtvi a nezvestní sú aj najmenej traja Briti, informovali ich príbuzní. Zranených, zabitých, unesených či nezvestných občanov hlásili aj Brazília, Írsko či Mexiko, uvádza agentúra AFP. Poľské médiá informovali, že militanti z Hamasu uniesli historika s poľsko-izraelským občianstvom.
Poľská vláda taktiež ohlásila, že vysiela lietadlá, aby nimi umožnila z Izraela odletieť svojim občanom. Bulharská vláda odviezla v nedeľu vládnym špeciálom z Izraelu 90 svojich občanov.
(tasr)
„Vojna je vždy porážkou! Každá vojna je porážkou,“ zdôraznil pápež František vo svojej výzve na ukončenie útokov v Izraeli a Palestíne. „Prosím, zastavte útoky a zbrane,“ naliehal v nedeľu pápež František, „a pochopte, že terorizmus a vojna nevedú k žiadnemu riešeniu, ale len k smrti a utrpeniu toľkých nevinných ľudí.“ Informovala o tom Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska (TKKBS).
V príhovore po nedeľnej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec povedal, že „so znepokojením a smútkom“ sleduje najnovšie správy z Izraela, „kde násilie prepuklo ešte prudšie a vyžiadalo si stovky mŕtvych a zranených.“ Vyjadril sústrasť rodinám obetí a povedal, že sa modlí za ne a za „všetkých, ktorí prežívajú hodiny hrôzy a utrpenia“. Pápež vyzval všetkých, aby sa modlili za mier v Izraeli a Palestíne.
Následky prekvapivého sobotňajšieho vpádu palestínskych militantov sú nedozerné. Zomrelo dovedna už viac ako tisíc ľudí a ďalšie tisícky sú zranené. Viaceré izraelské médiá s odvolaním sa na predstaviteľov záchranných služieb informovali, že v Izraeli zomrelo najmenej 700 ľudí vrátane 44 vojakov.
Popredný predstaviteľ Hamasu Músa Abú Marzúk pre arabské noviny al-Ghad v nedeľu povedal, že militantná skupina zadržiava viac ako 100 ľudí. Militantná organizácia Palestínsky islamský džihád oznámila, že má ďalších viac ako 30 zajatcov.
Ako informuje TKKBS, Latinský patriarchát v Jeruzaleme v sobotňajšom vyhlásení vyjadril poľutovanie. „Príliš veľa obetí a tragédií, s ktorými sa musia vyrovnávať palestínske aj izraelské rodiny, bude vytvárať ďalšiu nenávisť a rozdelenie a čoraz viac ničiť akúkoľvek perspektívu stability.“ Vo vyhlásení vyzval medzinárodné spoločenstvo a náboženských predstaviteľov, aby „vynaložili všetko úsilie na pomoc pri deeskalácii situácie, obnovili pokoj a usilovali sa o zabezpečenie základných práv obyvateľov regiónu“.
Patriarchát trvá na dôležitosti zachovania takzvaného statusu quo, pokiaľ ide o všetky sväté miesta vo Svätej zemi, najmä Jeruzalem, a na „naliehavej potrebe nájsť trvalé a komplexné riešenie palestínsko-izraelského konfliktu v tejto krajine“.
Vyhlásenie patriarchátu bolo zakončené modlitbou, aby Boh „inšpiroval svetových lídrov k zásahu v prospech realizácie mieru a konsenzu, aby sa Jeruzalem stal domom modlitby pre všetky národy“.
(tkkbs, sita)
O tom, že zdravotné poisťovne dostanú od štátu dodatočných 316 miliónov eur rozhodlo Ministerstvo financií (MF) SR dva dni pred voľbami. Rozdelia si ich všetky tri poisťovne. Najviac, zhruba 55 percent celkovej sumy, pripadne štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Informoval o tom Denník N.
O zaslaní peňazí poisťovniam ministerstvá zdravotníctva ani financií aktívne neinformovali. Dofinancovanie potvrdili až po otázkach Denníka N.
„Ministerstvo financií uvoľnilo prostriedky na dofinancovanie zdravotníctva na základe žiadosti o rozpočtové opatrenia zo strany ministerstva zdravotníctva,“ reagoval rezort financií.
O podrobnostiach vraj bude minister zdravotníctva informovať v priebehu budúceho týždňa.
(denník n)
JELŠAVA – Mesto Jelšava sa uchádza o približne milión eur na obnovu historickej reduty Skalka, financie chce získať z programu cezhraničnej spolupráce Interreg. Na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky získala samospráva financie i z nórskych fondov, pre nárast cien v stavebníctve sa však projekt zrealizovať nepodarilo. Pre TASR to uviedol primátor Milan Kolesár.
„V podstate ide o to isté, aj ideovo je projekt nastavený podobne, ako ten predchádzajúci,“ skonštatoval primátor. Z Nórskeho finančného mechanizmu získalo mesto na vybudovanie multikultúrneho centra pre mladých a aktivity s mládežou v roku 2021 približne milión eur, asi 700 000 eur malo ísť na obnovu historickej reduty. Pre rast cien v stavebníctve v uplynulých rokoch sa však projekt predražil a samospráva musela od rekonštrukcie budovy odstúpiť.
„Ministerstvo nám ale vyšlo v ústrety a časť zdrojov sme mohli použiť na prípravu náhradných priestorov pre účely projektu,“ skonštatoval primátor s tým, že realizovať tak je možné aspoň plánované aktivity s mládežou.
Myšlienky obnoviť historickú redutu sa však mesto nevzdalo, financie sa pokúša získať v rámci cezhraničného programu Interreg spoločným projektom s maďarskou obcou Šamšon (Sámsonháza). S dedinou v Novohradskej župe majú podľa primátora Jelšavy okrem podobných projektových zámerov spoločnú i minulosť.
„Opierali sme sa aj o históriu. Uhorský palatín Leustach z Jelšavy je i vyobrazený na obraze v kostole v jednej z obcí v tejto oblasti,“ vysvetlil Kolesár. Ako dodal, žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku predložili v polovici septembra.
Historická reduta Skalka v Jelšave bola postavená v 19. storočí a slúžila ako mestský hotel s hostincom. Národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti v zlom technickom stave a jej priestory sú už niekoľko rokov nevyužívané.
(tasr)
V nedeľnej relácii Na telo bola hostkou prezidentka Zuzana Čaputová. Moderátora Michala Kovačiča zaujímal aj jej postoj voči lídrovi Smeru Robertovi Ficovi.
„Som objektom sporu, ja nie som v spore,“ uviedla v relácii televízie Markíza Zuzana Čaputová. Dodala tiež, že medzi osobnými útokmi zo strany predsedu Smeru voči nej a jej prípadnými útokmi voči nemu je „obrovský nepomer“.
„Tie naše vzťahy sú zložité, to nepopieram,“ povedala prezidentka. Dôvodom sú podľa jej slov najmä dlhodobé útoky zo strany politikov Smeru, pre ktoré na Roberta Fica v polovici septembra podala civilnú žalobu.
„Ide mi o to, aby možno po rokoch bolo jasné, že všetky informácie o americkej agentke a Sorošovej slúžke a iné urážlivé a hanobiace vyjadrenia nepatria do politického priestoru.“
O ich osobných vzťahoch sa počas minulotýždňového stretnutia v Grasalkovičovom paláci podľa prezidentky s Ficom nerozprávali.
(tv markíza)
Luxemburská opozičná Kresťanskosociálna ľudová strana (CSV) zvíťazila v nedeľňajších parlamentných voľbách. Naopak doterajšia vládna trojkoalícia vedená premiérom Xavierom Bettelom prišla vďaka prepadu Zelených o parlamentnú väčšinu.
CSV zvíťazila - rovnako ako v predošlých voľbách - so ziskom 29 percent hlasov a v 60-člennom jednokomorovom parlamente si tak zabezpečila 21 kresiel. Trojkoalícia vedená 50-ročným Bettelom prišla vo voľbách o svoju doterajšiu tesnú parlamentnú väčšinu, 31 kresiel, a zaistila si dokopy len 29 mandátov.
Bettelova liberálna Demokratická strana (DP) si pritom oproti predošlým parlamentným voľbám o niečo polepšila a získala 18,7 percenta hlasov. Jeho koaličný partner, strana Zelených, si však vo volbách oproti predošlému výsledku pohoršil až o päť percentuálnych bodov. Zelení získali len 8,5 percent hlasov, a teda len štyri poslanecké kreslá oproti predošlým deviatim.
"Luxemburčania dali CSV jasný mandát na zostavenie budúcej vlády," uviedol líder kandidátky CSV Luc Frieden.
Naopak líderka kandidátky Zelených Sam Tansonová označila výsledok za "sklamanie". Volebný prepad Zelených ukončil ich trojčlennú vládu zloženú aj z Bettelovej DP a Luxemburskej socialistickej robotníckej strany (LSAP), ktorá bola v Luxembursku pri moci od roku 2013.
CSV sa teraz zrejme bude snažiť o vytvorenie vlády s Bettelovou liberálnou DP, ktorá získala 14 poslaneckých mandátov, alebo so socialistami LSAP vedenými dosluhujúcou ministerkou zdravotníctva Paulette Lenertovu s 11 poslaneckými kreslami.
Samotný Bettel povedal, že je "veľmi spokojný s výsledkom" svojej strany. "Voliči nám dali mandát na to, aby sme aj naďalej v krajine niesli zodpovednosť," dodal. Aj Lenertová avizovala, že je pripravená diskutovať o vytvorení potenciálnej koalície.
Rokovania o zostavení vlády sa začnú v pondelok.
Luxembursko má približne 660-tisíc obyvateľov a v tomto ukazovateli je druhou najmenšou členskou krajnou EÚ po Malte. Volebná účasť je v tejto krajine povinná, pričom oprávnených hlasovať bolo 284-tisíc voličov.
(tasr)
Najmenej 260 tiel objavili izraelskí záchranári na mieste, kde sa konal hudobný festival, na ktorý v sobotu ráno zaútočili palestínski militanti. Oznámila to v nedeľu večer izraelská záchranná služba ZAKA, informuje TASR podľa agentúr DPA a AP odvolávajúcich sa na izraelské médiá.
Militanti z Hamasu vtrhli v sobotu ráno na hudobný festival, ktorý sa konal neďaleko kibucu Re´im, a síce pri hranici Izraela s pásmom Gazy. Následne začali strieľať na účastníkov. Podľa správ izraelských médií zároveň z miesta uniesli mnoho ľudí do pásma Gazy.
Na internete sa medzičasom objavili videozáznamy zachytávajúce účastníkov festivalu pri tom, ako zjavne utekajú pred streľbou. Festival sa konal na otvorenom priestranstve, takže sa podľa slov preživších nebolo veľmi kam ukryť. Mnohí návštevníci v panike naskakovali do svojich áut a pokúšali sa utiecť.
BREAKING:
Up to 250 people may have been killed at the music festival near the Gaza border fence.
According to reports, many of the victims are Europeans and Americans.
Much more will be revealed about what happened there in the coming days. pic.twitter.com/vsP3HDVuM7
— Visegrád 24 (@visegrad24) October 8, 2023
Izraelské médiá prinášajú prvé príbehy tých, čo prežili. Jedna z účastníčok sa médiám predstavila ako Ester. Keď sa rozbehla k svojmu autu, aby priestor festivalu opustila, zistila, že jej automobil ozbrojenci rozstrieľali. Ju a jej kamaráta zachránil vodič džípu, ktorý ich vzal a spoločne z miesta unikli.
Vodiča džípu však zasiahli streľbou a automobil tak skončil v priekope. Podľa jej slov vedľa mŕtveho vodiča obaja zaľahli a hrali mŕtvych. Z džípu sa pohli až po niekoľkých hodinách, keď začuli hebrejsky sa rozprávajúcich vojakov, ktorí na miesto dorazili. Tí ich odprevadili do nemocnice.
„Spočiatku rakety zneli, akoby boli súčasťou hudby,“ uviedol pre médiá ďalší účastník festivalu. Následne však okolo ľudí začali prelietavať guľky a hudba bola rýchlo vypnutá.
Izraelské médiá dosiaľ informovali, že pri útokoch palestínskych militantov z hnutia Hamas na území Izraela zahynulo od soboty už prinajmenšom 700 ľudí. Odvolávali sa pritom na zdravotnícke zdroje. Podľa agentúry DPA dosiaľ nie je zrejmé, či sú v týchto číslach zarátané aj obete zo zmieneného festivalu.
Photo from the place where the 🇮🇱 electronic music festival took place. #Palestine #Israel #Hamas pic.twitter.com/IfmSW5nrHE
— Black hat (@WorldObserver0) October 8, 2023
(tod/tasr)

Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …

V 37-minútovom vystúpení americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Irán, drogové kartely, zločinecké gangy a medzinárodné i…

Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…

Jediný berlínsky priemysel sa rúca: cestovný ruch. Predovšetkým zahraniční návštevníci sa mestu vyhýbajú. Mesto, ktoré je čoraz vi…

Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…

Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…

Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…

Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…

Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…