Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úradnícka vláda navrhuje šetriť aj na platoch lekárov a sestier, prišli by o stovky eur

Štát by mohol šetriť aj na platoch zdravotníkov. Jedným z opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré odporúča úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, by mohlo byť jednoročné zníženie platového automatu zdravotníkov na polovicu.

„Vďaka platovému automatu rastú mzdy zdravotníckych zamestnancov výraznejšie ako pri iných pozíciách vo verejnej správe. V roku 2023 boli navyše skokovo zvýšené mzdy nad rámec automatu a mzdy tak rástli výraznejšie ako v iných odvetviach ekonomiky," tvrdí rezort financií. Valorizácia je podľa ministerstva legislatívne definovaná len pre nemocničnú zdravotnú starostlivosť, s efektom rastu platov sa však počíta aj v ambulantnom sektore cez vplyv trhu práce.

Hlavným scenárom konsolidačného opatrenia je jednorazové zníženie valorizácie platov zdravotníkov o polovicu v roku 2025, čim by sa v roku 2025 dosiahla úspora 176 miliónov eur. Inou alternatívou by bolo miernejšie zníženie rastu platov vo viacerých rokoch. Aj tento scenár by si však vyžadoval zmenu legislatívy. Rizikom je podľa rezortu financií nedodržanie podmienok memoranda, ktoré spoločne podpísali vláda a Lekárske odborové združenie koncom minulého roka.

Nemocničný lekár v tomto roku podľa odhadu rezortu financií zarobí v hrubom v priemere 4 444 eur. V budúcom roku by sa mala jeho mzda vďaka platovému automatu zvýšiť o 341 eur. Ak by nemocničný lekár prišiel o polovicu valorizácie platu, mesačne by to pre neho znamenalo približne o 170 eur menej.

Ročne by tak prišiel o viac ako dvetisíc eur. Sestra pracujúca v nemocnici by mala v tomto roku zarobiť v hrubom v priemere 2 065 eur. Budúci rok by mal jej plat stúpnuť o 159 eur. Ak by jej štát vzal polovicu valorizácie, prišla by o 79 eur mesačne, teda 948 eur ročne. Pôrodná asistentka v nemocnici v tomto roku zarába v hrubom 1 846 eur. Jej by sa mal plat v budúcom roku zvýšiť o 142 eur. Ak by prišla o polovicu valorizácie, poškodilo by ju to o 71 eur mesačne, čo znamená 852 eur ročne.

Z nárastu platu by sa ubralo aj nemocničnej praktickej sestre a sanitárovi. Praktická sestra by si pri tohtoročnom odhadovanom priemernom plate 1 492 eur mala budúci rok prilepšiť o 115 eur mesačne a sanitár pri priemernom zárobku 1 318 eur o 101 eur mesačne. Ak by sa im valorizácia krátila na polovicu, praktická sestra by prišla o 57 eur mesačne a sanitár o 51 eur mesačne. V ročnom vyjadrení by praktická sestra dostala menej o 684 eur a sanitár o 612 eur.

(sita)

Minúta  |  

Azerbajdžan je pripravený rokovať o mierovej zmluve s Arménskom

Azerbajdžanský prezident v nedeľu povedal, že jeho krajina je pripravená rokovať s Arménskom o budúcej mierovej zmluve po znovuzískaní odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach obývaného etnickými Arménmi. Ilham Alijev to povedal počas návštevy Gruzínska, ktoré by podľa neho bolo vhodným miestom pre dané rokovania.

Alijev po nedeľňajších rokovaniach v Tbilisi s gruzínskym premiérom Iraklim Garibašvilim povedal novinárom, že je Gruzínsku vďačný za jeho sprostredkovateľské úsilie a dodal, že Azerbajdžan bude pripravený zúčastniť sa na rozhovoroch a prediskutovať otázky súvisiace s mierovou zmluvou, ak bude Arménsko súhlasiť. „Niekoľko krajín a niektoré medzinárodné organizácie sa snažia podporiť proces normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Vítame akékoľvek sprostredkovanie a pomoc, ak nie je jednostranná a neobjektívna,“ skonštatoval.

Deň predtým azerbajdžanský líder skritizoval Francúzsko za to, že sľúbilo Arménsku dodanie zbraní. V telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom povedal, že sa nezúčastnil na samite Európskeho politického spoločenstva v Granade, kde sa Európska únia snažila sprostredkovať jeho stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, pre postoj Francúzska. „Poskytnutie zbraní zo strany Francúzska Arménsku bol prístup, ktorý neslúžil mieru, ale mal za cieľ rozvinúť nový konflikt, a ak sa v regióne vyskytne akýkoľvek nový konflikt, Francúzsko bude zodpovedné za jeho zapríčinenie,“ uvádza sa v prepise hovoru, ktorý zverejnil Alijevov úrad.

Azerbajdžan 19. septembra podnikol bleskovú vojenskú operáciu s cieľom úplne získať Náhorný Karabach späť po troch desaťročiach vlády separatistov. Baku sa so separatistickými úradmi dohodlo na zložení zbraní a rozpustení separatistickej vlády. Ofenzíva spustila masový exodus arménskych obyvateľov Náhorného Karabachu, pričom ich do Arménska utieklo viac ako 100-tisíc, a teda vyše 80 percent. Aj keď sa Azerbajdžan zaviazal rešpektovať práva etnických Arménov, väčšina z nich sa rozhodla odísť pre obavy z represálií.

(sita)

Minúta  |  

Medzi obeťami útokov Hamasu v Izraeli sú aj najmenej 4 Američania a 12 Thajčanov

Spojené štáty aj viacero európskych a ázijských krajín informovalo, že medzi obeťami, zranenými či unesenými počas útokov palestínskeho militantného hnutia Hamas na území Izraela sú aj ich občania. Medzi usmrtenými majú byť štyria Američania, povedal v noci na pondelok stanici CNN nemenovaný zdroj. Toto číslo, ktoré podľa neho ešte porastie, zaznelo na brífingu viacerých výborov Snemovne reprezentantov.

Thajská vláda v pondelok informovala, že počas súčasného konfliktu Izraela s Hamasom zahynulo už 12 Thajčanov, osem utrpelo zranenia a 11 bolo unesených.

Pri útoku na kibuc Alumim zahynulo desať občanov Nepálu, oznámilo v nedeľu večer veľvyslanectvo tejto himalájskej krajiny v Tel Avive. Obeťami boli výlučne študenti, uviedla nepálska veľvyslankyňa v Izraeli. Štyroch ďalších Nepálcov ošetrili v nemocnici a po piatom nepálskom študentovi stále pátrajú. V Izraeli pracuje okolo 4 500 nepálskych občanov a študuje tam 265 Nepálčanov.

O život prišli aj dve Ukrajinky, uviedol ešte v nedeľu rezort diplomacie v Kyjeve. Úmrtia následne bez bližších potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že v Izraeli "v súvislosti s teroristickými útokmi" zomrela žena z Francúzska. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí predokladá, že medzi unesenými Hamasom sú aj nemeckí občania, ktorí majú zároveň aj izraelské občianstvo.

Mŕtvi a nezvestní sú aj najmenej traja Briti, informovali ich príbuzní. Zranených, zabitých, unesených či nezvestných občanov hlásili aj Brazília, Írsko či Mexiko, uvádza agentúra AFP. Poľské médiá informovali, že militanti z Hamasu uniesli historika s poľsko-izraelským občianstvom.

Poľská vláda taktiež ohlásila, že vysiela lietadlá, aby nimi umožnila z Izraela odletieť svojim občanom. Bulharská vláda odviezla v nedeľu vládnym špeciálom z Izraelu 90 svojich občanov.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež František sa modlil za mier vo Svätej zemi: Každá vojna je porážka

„Vojna je vždy porážkou! Každá vojna je porážkou,“ zdôraznil pápež František vo svojej výzve na ukončenie útokov v Izraeli a Palestíne. „Prosím, zastavte útoky a zbrane,“ naliehal v nedeľu pápež František, „a pochopte, že terorizmus a vojna nevedú k žiadnemu riešeniu, ale len k smrti a utrpeniu toľkých nevinných ľudí.“ Informovala o tom Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska (TKKBS).

V príhovore po nedeľnej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec povedal, že „so znepokojením a smútkom“ sleduje najnovšie správy z Izraela, „kde násilie prepuklo ešte prudšie a vyžiadalo si stovky mŕtvych a zranených.“ Vyjadril sústrasť rodinám obetí a povedal, že sa modlí za ne a za „všetkých, ktorí prežívajú hodiny hrôzy a utrpenia“. Pápež vyzval všetkých, aby sa modlili za mier v Izraeli a Palestíne.

Následky prekvapivého sobotňajšieho vpádu palestínskych militantov sú nedozerné. Zomrelo dovedna už viac ako tisíc ľudí a ďalšie tisícky sú zranené. Viaceré izraelské médiá s odvolaním sa na predstaviteľov záchranných služieb informovali, že v Izraeli zomrelo najmenej 700 ľudí vrátane 44 vojakov.

Popredný predstaviteľ Hamasu Músa Abú Marzúk pre arabské noviny al-Ghad v nedeľu povedal, že militantná skupina zadržiava viac ako 100 ľudí. Militantná organizácia Palestínsky islamský džihád oznámila, že má ďalších viac ako 30 zajatcov.

Ako informuje TKKBS, Latinský patriarchát v Jeruzaleme v sobotňajšom vyhlásení vyjadril poľutovanie. „Príliš veľa obetí a tragédií, s ktorými sa musia vyrovnávať palestínske aj izraelské rodiny, bude vytvárať ďalšiu nenávisť a rozdelenie a čoraz viac ničiť akúkoľvek perspektívu stability.“ Vo vyhlásení vyzval medzinárodné spoločenstvo a náboženských predstaviteľov, aby „vynaložili všetko úsilie na pomoc pri deeskalácii situácie, obnovili pokoj a usilovali sa o zabezpečenie základných práv obyvateľov regiónu“.

Patriarchát trvá na dôležitosti zachovania takzvaného statusu quo, pokiaľ ide o všetky sväté miesta vo Svätej zemi, najmä Jeruzalem, a na „naliehavej potrebe nájsť trvalé a komplexné riešenie palestínsko-izraelského konfliktu v tejto krajine“.

Vyhlásenie patriarchátu bolo zakončené modlitbou, aby Boh „inšpiroval svetových lídrov k zásahu v prospech realizácie mieru a konsenzu, aby sa Jeruzalem stal domom modlitby pre všetky národy“.

(tkkbs, sita)

Minúta  |  

Tesne pred voľbami dala vláda potichu zdravotným poisťovniam 316 miliónov eur

O tom, že zdravotné poisťovne dostanú od štátu dodatočných 316 miliónov eur rozhodlo Ministerstvo financií (MF) SR dva dni pred voľbami. Rozdelia si ich všetky tri poisťovne. Najviac, zhruba 55 percent celkovej sumy, pripadne štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Informoval o tom Denník N.

O zaslaní peňazí poisťovniam ministerstvá zdravotníctva ani financií aktívne neinformovali. Dofinancovanie potvrdili až po otázkach Denníka N.

„Ministerstvo financií uvoľnilo prostriedky na dofinancovanie zdravotníctva na základe žiadosti o rozpočtové opatrenia zo strany ministerstva zdravotníctva,“ reagoval rezort financií.

O podrobnostiach vraj bude minister zdravotníctva informovať v priebehu budúceho týždňa.

(denník n)

Minúta  |  

Jelšava chce historickú redutu obnoviť v rámci cezhraničného projektu

JELŠAVA – Mesto Jelšava sa uchádza o približne milión eur na obnovu historickej reduty Skalka, financie chce získať z programu cezhraničnej spolupráce Interreg. Na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky získala samospráva financie i z nórskych fondov, pre nárast cien v stavebníctve sa však projekt zrealizovať nepodarilo. Pre TASR to uviedol primátor Milan Kolesár.

„V podstate ide o to isté, aj ideovo je projekt nastavený podobne, ako ten predchádzajúci,“ skonštatoval primátor. Z Nórskeho finančného mechanizmu získalo mesto na vybudovanie multikultúrneho centra pre mladých a aktivity s mládežou v roku 2021 približne milión eur, asi 700 000 eur malo ísť na obnovu historickej reduty. Pre rast cien v stavebníctve v uplynulých rokoch sa však projekt predražil a samospráva musela od rekonštrukcie budovy odstúpiť.

Aké platy čakajú na budúcich poslancov parlamentu a ministrov

Mohlo by Vás zaujímať Aké platy čakajú na budúcich poslancov parlamentu a ministrov

„Ministerstvo nám ale vyšlo v ústrety a časť zdrojov sme mohli použiť na prípravu náhradných priestorov pre účely projektu,“ skonštatoval primátor s tým, že realizovať tak je možné aspoň plánované aktivity s mládežou.

Myšlienky obnoviť historickú redutu sa však mesto nevzdalo, financie sa pokúša získať v rámci cezhraničného programu Interreg spoločným projektom s maďarskou obcou Šamšon (Sámsonháza). S dedinou v Novohradskej župe majú podľa primátora Jelšavy okrem podobných projektových zámerov spoločnú i minulosť.

„Opierali sme sa aj o históriu. Uhorský palatín Leustach z Jelšavy je i vyobrazený na obraze v kostole v jednej z obcí v tejto oblasti,“ vysvetlil Kolesár. Ako dodal, žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku predložili v polovici septembra.

Vzácna gemerská pamiatka desaťročia chátrala. Dobrovoľníci ju zachránili v hodine dvanástej

Mohlo by Vás zaujímať Vzácna gemerská pamiatka desaťročia chátrala. Dobrovoľníci ju zachránili v hodine dvanástej

Historická reduta Skalka v Jelšave bola postavená v 19. storočí a slúžila ako mestský hotel s hostincom. Národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti v zlom technickom stave a jej priestory sú už niekoľko rokov nevyužívané.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.