Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Združenie miest a obcí Slovenska: Schválená zonácia Veľkej Fatry finančne poškodí okolité mestá a obce

VEĽKÁ FATRA - Schválená zonácia Národného parku (NP) Veľká Fatra bude mať negatívny vplyv na daňové príjmy okolitých miest a obcí. Konštatuje to združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s tým, že zonácia sa dotkne celkovo piatich miest a 28 obcí.

„Zoberme si napríklad jednu z obcí, ktorá sa nachádza na území NP Veľká Fatra, a to obec Staré hory s počtom obyvateľov približne 500. Obec v dôsledku zonácie ročne príde o cca 3 970 eur na dani z nehnuteľnosti z hospodárskych lesov v štátnom vlastníctve v A a B zóne v katastrálnom území na území NP Veľká Fatra," uviedol šéf ZMOSu Jozef Božik Ročné daňové príjmy obce sú podľa neho vo výške 360-tisíc eur a z toho daň z pozemkov predstavuje príjem obce 19-tisíc eur ročne. „Výsledok hospodárenia obce v roku 2022 bol mínus 26-tisíc eur. Čiastka cca 3 970 eur predstavuje pri týchto číslach významnú príjmovú položku v rozpočte obce na prežitie. Otázka na predkladateľa je, kde sú vyčíslené tieto vplyvy na rozpočet obcí, a to uvádzame len jednu z 33 obcí ležiacich v území NP Veľká Fatra," povedal Božik.

Vykrytie navrhovaných výpadkov daňových príjmov a iných príjmov spôsobených predmetnou zonáciou prírastkom zamestnanosti v oblasti poskytovania služieb návštevníkom národných parkov formou poskytovania reštauračných, ubytovacích a poskytovateľských služieb, prostredníctvom tzv. mäkkého turizmu považuje ZMOS za bezvýznamné z hľadiska kompenzácie výpadku príjmov samospráv, pretože tzv. mäkký turizmus podľa nich negeneruje zisk. „Sme frustrovaní, naďalej žiadame a požadujeme zastavenie celého procesu, ktorý nebol participatívny, neboli predložené relevantné a skutočné sociálne a ekonomické dôsledky na zainteresované subjekty, mestá a obce. Celý proces zonácie bol tendenčný a jediným parametrom bola rýchlosť, ktorú nastavil Plán obnovy a odolnosti a nie skutočná potreba územia," dodal Božik.

Vládny kabinet na minulotýždňovom rokovaní schválil s pripomienkami zonáciu Veľkej Fatry. Bezzásahová zóna, kde bude platiť piaty stupeň ochrany, sa zväčší o viac ako 50 percent, a to z necelých 8-tisíc na viac ako 16-tisíc hektárov. Štvrtý stupeň ochrany bude platiť na území s výmerou bezmála 5,3-tisíca hektárov a tretí stupeň ochrany na viac ako 19-tisíc hektároch. Na necelých 56 hektároch bude v platnosti druhý stupeň ochrany.

(sita)

Minúta  |  

Fiala podporuje presun českej ambasády do Jeruzalema, označil to za žiaduci krok

Český premiér Petr Fiala podporuje presun českého veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema. V súčasnosti by to podľa neho bol žiaduci krok. Chce o tom rokovať s koaličnými partnermi. V pondelok to napísal na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Osobne dlhodobo podporujem presun českej ambasády do Jeruzalema. Som presvedčený, že v súčasnej dobe by to bol žiaduci krok. O konkrétnom postupe v tejto situácii budem chcieť rokovať s koaličnými partnermi," uviedol český premiér.

Uvítal tiež rozhodnutie EÚ preveriť toky európskych peňazí smerujúcich na palestínske územia. Dodal, že tento krok podporoval už v minulosti. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský v pondelok v tejto súvislosti zdôraznil, že mnohé projekty humanitárneho charakteru sú kontrolovateľné a netreba ich všetky "hádzať do jedného vreca".

Na kroky potrebné na presťahovanie českej ambasády vyzval v nedeľu Fialovu vládu predseda tieňovej vlády opozičného hnutia ANO Karel Havlíček, podľa ktorého by to bolo konkrétne gesto podpory. Dodal, že ANO presun veľvyslanectva vždy podporovalo, čo však vzápätí vyvrátilo niekoľko politikov s odkazmi na staršie vyjadrenia predsedu hnutia Andreja Babiša, ktorý za presun nebol.

Lipavský v reakcii na to uviedol, že by sťahovanie veľvyslanectva so súčasnou situáciou nespájal. "Zastávam pomerne konzistentný názor, že ide o otázku, ktorá sa musí riešiť v súlade s medzinárodným právom," vysvetlil svoj postoj minister. Za presun českej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema sa v minulosti opakovane zasadzoval bývalý prezident Miloš Zeman.

(tasr)

Minúta  |  

Festival Biela noc v Košiciach prilákal do nočného mesta 60 000 ľudí

KOŠICE - Tohtoročný festival súčasného umenia Biela noc v Košiciach, ktorý trval od piatka (6. októbra) do nedele (8. októbra), mal odhadovanú návštevnosť 60 000 ľudí. Informovali o tom organizátori s tým, že návštevnosť prekonala ich očakávania a vrátila sa na úroveň spred pandémie.

Festivalovú trasu tento rok tvorilo viac ako 30 umeleckých zastávok od autorov zo šiestich krajín, ktorí svojimi dielami obsadili nočné ulice, mestský park aj viaceré interiéry. V poradí 14. ročník podujatia priniesol do Košíc pestrý program pre všetky generácie, a to aj napriek finančným ťažkostiam.        

Ako uviedla umelecká riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková, v ekonomicky kritickom okamihu organizátori cítili podporu umelcov aj kultúrnych inštitúcií, ktoré svojím prístupom umožnili zachovať kvalitu programu. "Sme vďační, že Košičania svojou návštevnosťou vrátili festival na úroveň spred pandémie. Živú atmosféru a dobrú náladu v uliciach nepokazilo ani časté státie v radoch, čo nás veľmi teší," skonštatovala. "V Košiciach sme zároveň zažili rekordný záujem mladých ľudí o dobrovoľníctvo a výpomoc počas festivalu, čo je pre nás dôležitým znakom, že sa o Bielu noc zaujímajú a považujú ju za svoju. Vzhľadom na ekonomickú situáciu by však nič z toho nebolo tento rok možné bez podpory mesta, kraja, kultúrnych inštitúcií a našich partnerov," dodala.        

Diela boli umiestnené v Kulturparku, na Hlavnej ulici, v mestskom parku, na Námestí Maratónu mieru, ale aj v priestoroch Východoslovenskej galérie, Visit Košice, Kunstahalle, Kine Úsmev či Tabačke Kulturfabrik. Medzi inštaláciami boli napríklad monumentálne dinosaurie vajcia, veselý objekt Uzol, pop-up bublina so vzduchom bez prašných častíc alebo audiovizuálna inštalácia v korune stromu v mestskom parku. Biela noc neopomenula ani sté výročie Medzinárodného maratónu mieru s digitálnym bežcom alebo bielou vlajkou mieru.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka sa v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom obrátila na Ústavný súd

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. V piatok (6. 10.) napadla na ÚS novelu Správneho súdneho poriadku, ktorú Národná rada (NR) SR schválila 3. mája. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Prezidentka kritizuje, že k zákonu bolo prijatých množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely.

"Pôvodný vládny návrh zákona bol teda zmenený a doplnený v značnej miere, ktorá podľa prezidentky nepochybne prekračovala bežné opravy a úpravy návrhu zákona," skonštatoval Strižinec.

Súčasťou napadnutého zákona je aj článok III, ktorý bol doplnený do zákona na základe poslaneckého návrhu. Novelou zákona o súdoch zavádza nový systém tvorby notárskeho rozvrhu. Táto právna úprava nebola podľa prezidentky súčasťou vládneho návrhu zákona a ani predmetom medzirezortného pripomienkovania.

"Prezidentka je presvedčená, že zmeny a doplnenia zákona by mali byť predmetom riadneho legislatívneho procesu, ktorý poskytne dostatočný čas na odbornú a verejnú diskusiu, vrátane pripomienkového konania," vyhlásil jej hovorca. Nedodržanie zákonom predpísaného procesu prijímania predmetnej právnej úpravy malo podľa prezidentky významný vplyv aj na jej vecné nedostatky.

Hlava štátu tiež právnej úprave vytkla, že mení zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Napadnutý zákon tu podľa nej komplexne mení definíciu pojmu nesprávny úradný postup pozitívnym aj negatívnym vymedzením. Prezidentka sa domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií, ktoré je a nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, je kontraproduktívne, obmedzujúce, inherentne neúplné a ústavne nesúladné riešenie.

Schválené znenie zároveň podľa Čaputovej protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, respektíve spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy ako formy náhrady škody. "Znenie schválenej právnej úpravy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb, a to aj ústavne nesúladným spôsobom," uzavrel Strižinec.

(tasr)

Minúta  |  

SHMÚ: V stredných polohách v pondelok snežilo

Dážď so snehom alebo aj sneženie zaznamenali v pondelok meteorológovia aj v stredných polohách, a to v Poprade, Gánovciach, Telgárte aj Lieseku. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.

Vzhľadom na to, že teplý front postupuje na východ, hranica sneženia postupne opäť stúpne až do vysokých polôh.        

Meteorológovia zhodnotili, že teplý front vytvára výrazné rozdiely v teplote vzduchu v rámci nášho územia, ale aj celej strednej Európy. "Na Slovensku je väčšinou veľmi chladno s teplotou len 1 až 9 stupňov Celzia, no v teplej časti frontu, na juhozápade, je teplejšie, 10 až 15 stupňov Celzia," skonštatovali s tým, že v chladnej časti frontu zrážky prechodne prešli do snehových aj v stredných polohách.

(tasr)

Minúta  |  

Korzikou otriasla séria výbuchov, ku ktorým sa prihlásila separatistická skupina

Separatistická skupina Národný oslobodzovací front Korziky (FLNC) sa v pondelok priznala k sérií explózií, ktoré uplynulú noc otriasli ostrovom. Došlo k nim po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron ostrov koncom septembra navštívil a ponúkol mu určitú autonómiu, informuje o tom agentúra AFP.

Cieľom približne 12 explózií na rôznych miestach ostrova boli staveniská a nehnuteľnosti využívané obyvateľmi pevninskej časti Francúzska ako chaty, čo je tŕňom v oku korzických nacionalistov. Zranenia ani škody väčšieho rozsahu nehlásili. Výbuchy a následné požiare spôsobili výbušniny, plynové fľaše a dusičnany, v niektorých prípadoch kombinácia týchto látok, vyhlásil pre médiá prokurátor mesta Ajaccio Nicolas Septe.

"S Francúzskom nás neviaže žiadna spoločná budúcnosť. Hlásime sa k zodpovednosti za udalosti, ktoré sa odohrali v noci z ôsmeho na deviateho októbra 2023," uvádza strohé vyhlásenie FLNC zaslané novinám Corse-Matin, ktoré sa končí korzickou frázou "A Francia Fora" (Francúzsko, odchod).

Výbuchy prišli po Macronovej návšteve ostrova 28. septembra, počas ktorej vyhlásil, že ostrov by mal dostať istý druh autonómie. Zároveň však korzický parlament ovládaný nacionalistami varoval, že sa to nestane bez Francúzska ani proti nemu.

FLNC sa po prvý raz objavil v roku 1976, pre vnútorné rozpory sa však rozdelil na niekoľko rôznych frakcií. V roku 2014 oznámil zloženie zbraní, odvtedy však na Korzike naďalej sporadicky dochádzalo k útokom, naposledy počas "modrej noci" 9. – 10. marca 2019, keď podobné explózie poškodili sedem nehnuteľností.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.