Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Park Kaskády na bratislavských Dlhých dieloch bude pre svoj život využívať dažďovú vodu

BRATISLAVA - Karloveský park Kaskády na bratislavských Dlhých dieloch bude využívať dažďovú vodu. Ako informuje hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes, zrevitalizovaný park medzi ulicami Hany Meličkovej a Kresánkova otvoria vo štvrtok 12. októbra o 15.30.

„Park bude pre svoj život využívať dažďovú vodu, ktorá steká zo striech okolitých bytových domov do veľkých podzemných nádrží. Odtiaľ voda cirkuluje do nového vytvoreného koryta pre malý potok," uviedol hovorca.

Podľa Heldesa sa tak uzavrie trojročná postupná revitalizácia priestoru, ktorú Karlova Ves zamerala na udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou pomocou prírode blízkych riešení. Počas revitalizácie realizovali opatrenia, ktoré budú v priestore medzi bytovými domami zadržiavať dažďovú vodu. „Kedysi spustnutý vnútroblokový svah pokrytý trávou je po novom plný zelene, stromov aj kríkov," poznamenal.

Vnútroblok je bohatší o nové dreviny a zeleň, ktorá bude zároveň aj úkrytom pre drobnú faunu. „Systém vodozádržných opatrení sa nachádza pod zemou a voľným okom je už nepostrehnuteľný," priblížil hovorca. Ako dodal, deti poteší umelý potôčik na konci s vodným kútikom s ručnou pumpou, mlynčekom, stavidlami, dreveným sudom a fontánou na osvieženie vzduchu. Vodná stavba je doplnená novovysadenou vegetáciou vodných rastlín v mokradiach.

Tento priestor podľa mestskej časti vybrali ako miesto, kde obyvatelia dlhodobo upozorňovali na nedostatok zelene. Pred začiatkom revitalizácie trpel vysokými letnými teplotami a pri bleskových zrážkach aj dôsledkami prívalových dažďov. Samospráva sa pri príprave projektu opierala o zrážkovo-odtokový model. „Modely poukazovali na niektoré kritické miesta, kde sa zrážková voda akumuluje, či bude akumulovať. Jedným z nich je aj táto lokalita," doplnil Heldes.

Stavbu realizovali postupne, v troch etapách. V prvých dvoch etapách v roku 2021 a 2022 vodu z časti striech a obytných terás odviedli z vrchného a spodného bytového komplexu na ulici Hany Meličkovej do dvoch podzemných nádrží. Tie uložili pod zemou a zatrávnený povrch je naďalej prístupný aj pre verejnosť.

Kvapôčkovým závlahovým systémom sa zadržaná voda dostane k stromom. „Tento spôsob závlahy je šetrný voči nadmernému premočeniu prostredia a udržiava optimálny stav vlahy v zeleni," vysvetlil Heldes s tým, že v tejto etape v parku pribudli stromy a kríky. Dažďová voda z chodníkov a okolitých svahových trávnikov je gravitáciou privádzaná do dvoch mokraďových záhonov s vodným biotopom a siedmich zatrávnených miskovitých zádržných plôch, ktoré pred letom rozkvitnú a poskytnú útočisko pre opeľujúci hmyz.

V tretej etape v roku 2023 pribudli ďalšie dve podzemné retenčné nádrže na zber dažďovej vody zo striech, obytných terás a trávnikov. Vybudovali tu umelý potôčik s vyvieračkou, ktorý využíva zrážkovú vodu i mokraďové záhony so zádržným priestorom a okrasnými rastlinami. Súčasťou realizovaných opatrení je aj trysková závlaha trávnikov či dve nádrže pre potreby obyvateľov na polievanie so zachytenou dažďovou vodou. Na konštrukciu schodiska vysadili vegetačnú stenu s popínavými rastlinami a kvapkovou závlahou.

Prvé dve etapy zrealizovala Karlova Ves v roku 2021 zo združených finančných zdrojov programu LIFE, Interreg Europe a Nórskych grantov a z finančných prostriedkov Karlovej Vsi. Mestská časť získala dotáciu na realizáciu tretej, záverečnej etapy projektu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu IROP, protikrízového nástroja REACT-EÚ.

(sita)

Minúta  |  

Arménsko obvinilo Azerbajdžan z „etnických čistiek“ v Karabachu

Arménsko vo štvrtok pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) so sídlom v Haagu obvinilo Azerbajdžan z etnických čistiek v Náhornom Karabachu.

Zástupca Arménska pri ICJ Jegiše Kirakosjan súčasne apeloval na sudcov ICJ, aby chránili "hŕstku" etnických Arménov, ktorí stále žijú v odštiepeneckom regióne patriacom podľa medzinárodného práva Azerbajdžanu, informovala agentúra AFP.

Vo svojom vystúpení pred ICJ Kirakosjan pripomenul, že už pred menej ako deviatimi mesiacmi varoval som, že "Azerbajdžan uvádza do pohybu plán na etnickú očistu Náhorného Karabachu od všetkých etnických Arménov". Dodal, že s ľútosťou musí konštatovať, že "sa to teraz zhmotnilo".

Vypočutia ICJ sa konajú len niekoľko týždňov po bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu, ktorej cieľom bolo - prvý raz za tri desaťročia - prevziať kontrolu nad spornou oblasťou Náhorného Karabachu.

Táto jednodňová operácia vyvolala masový útek etnických Arménov. Predpokladá sa, že do Arménska ušla drvivá väčšina z odhadovaných 120-tisíc Arménov, ktorí žili na tomto území.

Okrem toho separatistické karabašské úrady oznámili, že samozvaná republika prestane 1. januára 2024 existovať.

Baku dôrazne popiera akékoľvek obvinenia z etnických čistiek, pričom verejne vyzvalo arménskych obyvateľov Karabachu, aby zostali vo svojich domovoch a "znovu sa integrovali" do Azerbajdžanu.

AFP podotkla, že zástupca Azerbajdžanu bude pred ICJ vypovedať ešte vo štvrtok.

Vypočutia sa týkajú podania Arménska, ktorým ICJ žiada, aby Azerbajdžanu nariadil "stiahnuť všetkých vojakov a príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní zo všetkých civilných zariadení v Náhornom Karabachu". Jerevan tiež nalieha na ICJ, aby zabezpečil, že sa Azerbajdžan "zdrží akýchkoľvek krokov..., ktoré by mali za následok vysídlenie zostávajúcich etnických Arménov... alebo zabránenie bezpečnému a rýchlemu návratu" utečencov.

ICJ rozhoduje o sporoch medzi štátmi, no hoci sú jeho rozhodnutia právne záväzné, nemá právomoc vynucovať ich plnenie.

Štvrtkové pojednávanie v ikonickom Paláci mieru v Haagu je ďalšie v dlhotrvajúcom právnom spore medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sa navzájom obviňujú z porušovania Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD).

(tasr)

Minúta  |  

Neviem, či Prigožin zomrel alebo nie, pochybuje Budanov

Doteraz nemáme jediný fakt potvrdzujúci smrť Jevgenija Prigožina. Povedal to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR) Kyrylo Budanov v rozhovore pre web Ukrajinska pravda.

Budanov v rámci rozhovoru pre uvedený web dostal otázku, ako podľa neho smrť šéfa Vagnerovej skupiny ovplyvnila pomer síl v ruskej armáde. Hoci odpovedal, že medzi vagnerovcami „došlo k určitému oslabeniu“, čo je podľa Budanova dobré pre Ukrajinu, smrť Jevgenija Prigožina v skutočnosti spochybnil.

„Doteraz nemáme jediný fakt potvrdzujúci jeho smrť,“ vyhlásil šéf GUR. "Neviem, či zomrel alebo nie."

Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin zomrel 23. augusta 2023 pri havárii lietadla v Tverskej oblasti na západe Ruska. Lietadlo smerovalo z Moskvy do Petrohradu, kde majú sídlo Prigožinove firmy, keď sa zrútilo. Na jeho palube sa okrem Prigožina nachádzalo deväť ľudí vrátane šéfa logistiky Valerija Čekalova či spoluzakladateľa vagnerovcov Dmitrija Utkina.

Ruský vyšetrovací výbor na základe DNA potvrdil, že Prigožin skutočne zahynul pri páde lietadla.

Pochybnosti o Prigožinovej smrti: Jedno zmŕtvychvstanie po páde lietadla už zažil

Mohlo by Vás zaujímať Pochybnosti o Prigožinovej smrti: Jedno zmŕtvychvstanie po páde lietadla už zažil

(ukrajinská pravda)

Minúta  |  

Rodinám britských diplomatov odporučili odísť z Izraela aspoň na dva mesiace

Britské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo rodinám svojich diplomatov v Izraeli, aby krajinu aspoň na dva mesiace opustili. Informujú o tom stanice Sky News a BBC a aj agentúra AFP.

"Preventívne dočasne presťahujeme osoby závislé od personálu veľvyslanectva v Tel Avive a konzulátu v Jeruzaleme. Je to v súlade s naším odporúčaním necestovať do Izraela, ak to nie je nevyhnutné," uviedol hovorca ministerstva. Dodal, že na veľvyslanectve je zabezpečený potrebný počet pracovníkov, ktorí naďalej poskytujú konzulárne služby.

Izraelská armáda vo štvrtok oznámila, že pripravuje pozemný útok namierený proti militantnému hnutiu Hamas v pásme Gazy. Pri hraniciach armáda rozmiestnila desaťtisíce vojakov. Zároveň pokračuje v leteckých útokoch, ktoré sú zamerané na infraštruktúru, velenie a operačné strediská Hamasu.

Konflikt sa začal v sobotu, keď Hamas zaútočil na Izrael, ktorý reagoval vyhlásením vojnového stavu a začal s protiútokmi na pozície hnutia v pásme Gazy.

(tasr)

Minúta  |  

Za 50 rokov pripravili v Liptovskom Mikuláši tisíce absolventov vysokých vojenských škôl

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ - Akadémia ozbrojených síl (AOS) generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši a jej predchádzajúce inštitúcie pripravili za 50 rokov svojej existencie 12.000 absolventov. Pri príležitosti štvrtkových osláv polstoročnice vzniku vojenského vysokého školstva na Liptove to uviedol rektor AOS Jozef Puttera.

Dodal, že ide o jedinú vojenskú vysokú školu na Slovensku, ktorá poskytuje vzdelanie a prípravu budúcim dôstojníkom a odborníkom pre potreby ozbrojených síl a iných bezpečnostných zložiek. Aktuálne ju navštevuje 514 študentov v štyroch akreditovaných programoch a 65 doktorandov.

"Boli to stovky, možno tisíce profesionálnych vojakov a civilných zamestnancov, ktorí stáli pri zrode akadémie a vytvárali podmienky na napĺňanie jej poslania. Okrúhle výročie vojenského vysokého školstva na Liptove je zároveň príležitosťou spomenúť tisíce študentov, ktorí na Liptove získali vzdelanie a získané vedomosti využili v prospech rozvoja ozbrojených síl a spoločnosti," povedal Puttera. Ako podotkol, je to aj príležitosť na zamyslenie sa, čo sa im na akadémii podarilo a akým smerom sa v budúcnosti chcú ďalej rozvíjať.

V oblasti modernizácie infraštruktúry sa AOS v rokoch 2020 a 2021 v spolupráci s Ministerstvom obrany SR podarilo zapojiť do 15 projektov z eurofondov zameraných na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Tie majú za cieľ znížiť náklady na vykurovanie a osvetlenie, zlepšiť kvalitu obalových konštrukcií a vnútornej tepelnej pohody. Objem investície podľa rektora predstavuje viac ako 25 miliónov eur. Ide o najväčšiu investíciu od vybudovania areálu v Demänovej.

Akadémia je aktívna aj v oblasti medzinárodnej spolupráce. Organizuje medzinárodné kurzy a cvičenia zamerané na prípravu štábnych dôstojníkov najmä z krajín NATO a partnerských krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg sa poďakoval spojencom z NATO za ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine

V bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie vo štvrtok pokračuje druhá časť dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO. Na stredajších rokovaniach spojenci prisľúbili ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine, čo ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Podľa Stoltenberga sa Rusko "opäť pripravuje na využitie zimy ako zbrane". Z prvého zasadnutia Rady NATO – Ukrajina na ministerskej úrovni bolo dohodnuté, že spojenci poskytnú ukrajinskej strane viac oblečenia do chladného počasia, viac odmínovacích kapacít a pohonných látok a tiež zdravotnícke pomôcky.

Spojenci zároveň diskutovali aj o prioritách Ukrajiny na jej ceste k členstvu v NATO, vrátane dlhodobej interoperability jej obranných systémov so zariadeniami Aliancie a možností spoločného obstarávania obranných systémov.        

Rovnako v stredu minister obrany USA Lloyd Austin oznámil novú americkú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 200 miliónov dolárov s osobitným zameraním na protivzdušnú obranu, rakety, delostrelectvo, rôzne typy zbraní a vybavenie na boj proti ruským dronom. Tým sa celková podpora Washingtonu zvýšila na 43,9 miliardy dolárov.

Koalícia vedená USA a zložená z približne 50 krajín sa podľa Austina, ktorý vystúpil na separátnej tlačovej konferencii, zaviazala poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške viac ako 33 miliárd dolárov.

Na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny pod vedením USA, ktoré predchádzalo ministerským rokovaniam, sa po prvý raz osobne zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten sa v Bruseli stretol aj s belgickým premiérom Alexandrom De Croom, ktorý mu potvrdil dodávky vyraďovaných belgických stíhačiek F-16, avšak až v roku 2025. Do koalícii krajín NATO ochotných darovať Kyjevu lietadlá F-16, kam patria Dánsko, Holandsko a teraz už aj Belgicko, sa prihlásili aj Spojené štáty.

Štvrtková časť ministerských diskusií je zameraná na vykonávanie rozsiahlych obranných plánov a posilňovanie spôsobilostí, na ktorých sa lídri NATO dohodli na samite vo Vilniuse. Ministri zanalyzujú stav misií a operácií NATO, vrátane misií v Kosove a Iraku. Venovať sa budú aj poškodeniu podmorskej infraštruktúry medzi Estónskom a Fínskom a najmä novým geopolitickým krízam vo svete, predovšetkým konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas. Izraelský minister obrany Joav Gallant cez videokonferenciu oboznámi spojencov s najnovším vývojom udalostí a prijímanými opatreniami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.