Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý agent tajnej služby Stasi je obvinený zo zabitia Poliaka na hranici

Bývalého člena východonemeckej tajnej služby Stasi obvinili z vraždy Poliaka na hraničnom priechode v rozdelenom Berlíne v roku 1974, informovala vo štvrtok nemecká prokuratúra. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Žaloba bola podaná na krajinskom súde v nemeckom hlavnom meste Berlín, pričom meno 79-ročného muža nebolo zverejnené.

Ide o prípad z 29. marca 1979, keď 38-ročný Poliak doniesol falošnú bombu na poľské veľvyslanectvo a pokúšal sa vynútiť si odchod do Západného Berlína, uviedla prokuratúra.

Východonemecká tajná služba Stasi sa rozhodla predstierať, že povoľuje mužovi odchod. Jej zamestnanci mu poskytli výstupné dokumenty a sprevádzali ho na hraničný priechod na železničnej stanici na Friedrichstrasse vo Východnom Berlíne, dodala prokuratúra.

V tom čase 31-ročný pracovník Stasi mal zadržať Poliaka "bez ujmy" na zdraví. Keď však prešiel cez posledné kontrolné stanovište, obžalovaný ho údajne z úkrytu strelil do chrbta.

Totalitné komunistické Východné Nemecko postavilo v roku 1961 Berlínsky múr okolo štvrtí pod správou západných spojencov, aby zabránilo útekom občanov NDR na Západ. Mnohí sa pokúsili Berlínsky múr prekonať cez podzemné tunely, preliezť ho alebo nad ním preletieť. Pri takýchto pokusoch bolo zabitých najmenej 140 ľudí.

Ťažko opevnená hranica v rozdelenom Berlíne sa otvorila 9. novembra 1989, čo bol kľúčový okamih v páde komunistických režimov v Európe. Nemecko sa znovuzjednotilo o necelý rok neskôr.

(tasr)

  |  

Sankčná rétorika sa otáča. Hovorí sa aj o absolútnom zlyhaní

„Predpokladáme, že naprieč celým trhom sa teraz všetky ruské barely (ropy) obchodujú nad cenovým stropom,“ skonštatoval hlavný analytik pre tankerovú dopravu v spoločnosti S&P Global.

Pojem „sankcie“ pôsobil od začiatku vojny na Ukrajine takmer ako čarovné zaklínadlo. Bolo takmer nepredstaviteľné, že by nemali fungovať a že ich uvalenie na Rusko by pre západné štáty mohlo byť neprínosné či dokonca nežiaduce. Už istý čas sa však rétorika otáča. Najprv to boli len diery v sankčných mechanizmoch a teraz sa hovorí už aj o fatálnom zlyhaní.

O tom ako (ne)funguje sieť obmedzení ruských námorných dodávok ropy píše v článku Samuel Kolesár.

  |  

Šéfka nemeckej diplomacie navštívi v piatok Izrael

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívi v piatok Izrael, aby preukázala krajine podporu po útokoch palestínskych militantov. Informujú o tom agentúry DPA a AFP.

Baerbocková vycestuje do Izraela v rámci svojich snáh v "krízovej diplomacii“, uviedol hovorca nemeckého rezortu zahraničných vecí. Táto diplomatická aktivita je zameraná na to, aby konflikt Izraela a palestínskeho militantného hnutia Hamas neprerástol do regionálnej vojny.

Šéfka nemeckej diplomacie už v tejto súvislosti rokovala v Berlíne s katarským emirom. Tamím ibn Hamad al-Sání je vnímaný ako potencionálny sprostredkovateľ v tomto konflikte.

Hamas spustil nečakaný útok na Izrael v sobotu. Jeho teroristické útoky si na území Izraela vyžiadali už najmenej 1 200 mŕtvych a približne 3000 zranených. Izrael reagoval odvetnými leteckými útokmi na pásmo Gazy a prerušil tam dodávky vody, potravín, liekov a elektriny. Palestínske úrady hlásia už vyše 1 400 mŕtvych a 6 268 zranených.

Na návštevu Izraela v súvislosti s aktuálnou situáciou vo štvrtok pricestoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a v stredu ho navštívil šéf britskej diplomacie James Cleverly.

(tasr)

  |  

Stretol som sa s Haščákom a nepovažujem to za chybu, hovorí Sulík

Líder strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík prehovoril pre portál Startitup o stretnutí s Jaroslavom Haščákom.

V predvolebnom období zverejnil Igor Matovič (OĽaNO) na jednej z tlačových konferencií s komunikáciou, ktorú medzi sebou mali Richard Sulík a šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák v čase, keď bol líder SaS ministrom hospodárstva.

Sulík pre Startitup priznal, že sa s Haščákom osobne stretol. Odmietol spresniť, či bol dôvod stretnutia politický, alebo súkromný. Poznajú sa vzájomne dvadsať rokov. Zatiaľ čo stretávanie sa v minulosti s dnes odsúdeným Marianom Kočnerom považuje líder SaS za chybu, kontakt s Haščákom tak neberie.

Líder opozičnej strany SaS o sebe v rozhovore povedal, že je "sklenený politik". "Som v politike 14 rokov, moje skrine boli rôznymi indivíduami už prevetrané. Dokonca sa v mojom mobile hrabal v komunikácii, ktorá má 10 rokov, Igor Matovič. Mal do nej možnosť nahliadnuť. Počúvajte, ja som z tohto pohľadu úplne sklenený politik,“ povedal.

Matovič má podľa Sulíka 10 rokov jeho politickej mobilnej komunikácie. Na otázku, či sa neobáva toho, čo ďalšie z neho môže vytiahnuť, líder SaS odpovedal, že nevie, čo z toho ešte môže "posplietať".

Okrem viacerých útokov a obvinení od Igora Matoviča kritizoval líder strany SaS aj Roberta Fica (Smer). Ten o ňom vraj hovoril, že organizuje kokaínové večierky, hoci sa kokaínu nikdy nedotkol. "Nikdy v živote. Na to som podal trestné oznámenie a tiež to bolo zamietnuté," vysvetlil Sulík s dôvetkom, že viaceré jeho trestné oznámenia na oboch politických lídrov boli zamietnuté.

(startitup)

  |  

NATO dalo najavo, že podporuje oprávnený boj Izraela proti teroristom, uviedol Sklenár

Spojenci z NATO dali jasne najavo, že podporujú Izrael a jeho snahu brániť sa. Uviedol to minister obrany SR Martin Sklenár na záver dvojdňového zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Sklenár uviedol, že rozhovor ministrov obrany s ich rezortným kolegom z Izraela Joavom Gallantom potvrdil hrôzy a neľudské scény, ktoré sú spájané so sobotňajšími útokmi bojovníkov Hamasu na území Izraela.

"Bol veľmi explicitný pri popise situácie. Tá brutalita nás prekvapila, teroristické skupiny, ktoré vedie Hamas, konajú naozaj neľudské činy," vysvetlil Sklenár.

Potvrdil, že spojenci z NATO vyjadrili podporu pre Izrael, pričom vyzvali, aby izraelská armáda reagovala na útoky palestínskeho hnutia Hamas "primerane".

Pripomenul významnú "kontaktnú úlohu" Slovenska, ktoré cez svoje veľvyslanectvo v Izraeli reprezentuje v tejto krajine celé NATO.

"To je v súčasnej situácii veľmi dôležité a zaujímavé, takže aj v mene viacerých krajín som predniesol vyhlásenie, že NATO stojí za Izraelom, že skutočne odsudzujeme všetko násilie, ktoré spáchali teroristické skupiny a podporujeme Izrael v jeho oprávnenom boji proti teroristom pri ochrane vlastných občanov, pri pátraní po teroristoch a zvládaní bezpečnostnej situácie," opísal situáciu.

Sklenár súhlasí, že izraelské zložky by mali konať primerane, aj keď spojenci z NATO vedia, že cieľom tých, ktorí zaútočili, je zničiť Izrael ako štát.

"Izrael má určite silu, ktorú dokáže využiť na zvládnutie tejto situácie, a aj skúsenosti z podobných situácií, takže dobre vie, čo sú primerané kroky, ktoré musí prijať na to, aby túto krízu zvládol," povedal Sklenár.

Nemecký minister obrany v Bruseli oznámil, že Izrael má záujem o konkrétnu pomoc v podobe niektorých obranných zariadení. Viaceré krajiny NATO pomáhajú Izraelu najmä v oblasti podporných spôsobilostí, momentálne však podľa slovenského ministra Izrael najviac oceňuje politickú podporu zahraničia. Vo štvrtok to od členských krajín NATO pocítil počas telehovoru aj izraelský minister Gallant.

(tasr)

  |  

Nového podpredsedu Európskeho parlamentu, ktorý nahradí Šimečku, si zvolia poslanci v stredu

Predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka po voľbách opúšťa post podpredsedu Európskeho parlamentu a mieri do Národnej rady Slovenskej republiky. Nového podpredsedu si europoslanci budú voliť v stredu 18. októbra. Zároveň si zvolia aj nového kvestora po odchode Cristopha Hansena z Luxemburska.

Obaja opustili svoje miesta po parlamentných voľbách vo svojich krajinách. Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí budú zvolení budúci týždeň, sa stanú desiatym podpredsedom parlamentu a druhým kvestorom. Predsedníčka parlamentu deleguje konkrétne povinnosti na 14 podpredsedov, ktorí ju môžu v prípade potreby nahradiť vrátane vedenia plenárnych zasadnutí. Kvestori sú primárne zodpovední za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú europoslancov. Zloženie predsedníctva má odrážať početnú silu politických skupín v Európskom parlamente.

(sita)