Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko ostro kritizovalo izraelské nálety na Sýriu

Rusko ostro kritizovalo vo štvrtok útoky izraelského letectva na dve hlavné letiská v Sýrii s tým, že išlo o nebezpečné porušenie medzinárodného práva. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.

"Tieto kroky izraelskej strany predstavujú flagrantné porušenie suverenity Sýrskej arabskej republiky a základných noriem medzinárodného práva," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Ako dodalo, "takéto vojenské akcie sú plné mimoriadne nebezpečných následkov, pretože by vzhľadom na vyhrotenie izraelsko-palestínskeho konfliktu mohli vyvolať ozbrojenú eskaláciu v celom regióne". Takýto vývoj sa v žiadnom prípade nesmie pripustiť, uviedol rezort ruskej diplomacie.

Nálety na pristávacie dráhy letiska v sýrskej metropole Damask a meste Aleppo zasiahli civilnú infraštruktúru, píše DPA. "Týmto boli vystavení reálnemu nebezpečenstvu úplne nevinní ľudia, ako aj bezpečnosť medzinárodnej leteckej dopravy," dodalo ministerstvo v Moskve.

Izraelská armáda sa k tomu bezprostredne nevyjadrila. Sýrske médiá uviedli, že v dôsledku náletov bola prevádzka letísk pozastavená.

Po teroristickom útoku palestínskych militantov na územie Izraela z pásma Gazy boli rakety na izraelské pozície vystrelené aj zo Sýrie. Izrael už aj v minulosti bombardoval ciele v susednej Sýrii, aby zabránil rozšírenie vplyvu svojho úhlavného nepriateľa Iránu a s ním spriaznených milícií na území tejto občianskou vojnou sužovanej krajiny. Popri Iráne sa za najdôležitejšieho spojenca sýrskej vlády považuje práve Rusko, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Macron: Reakcia Izraela na útok Hamasu musí byť silná, no spravodlivá

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval vo štvrtok Izrael na silnú, no spravodlivú odpoveď na útok palestínskeho militantného hnutia Hamas a zároveň odsúdil slepú, vražednú nenávisť a krutosť palestínskych militantov. Informuje o tom agentúra AFP.

"Hamas použil plán, ktorý je svojím rozsahom, barbarstvom a počtom ľudských obetí bezprecedentný," povedal Macron v príhovore venovanom francúzskemu ľudu k sobotňajšiemu útoku Hamasu na Izrael. Izrael má podľa neho právo sa brániť, a to aj elimináciou militantných skupín vrátane Hamasu. Môže tak robiť aj cielenými akciami, no musí dbať na zachovanie civilného obyvateľstva. "Jediná odpoveď na terorizmus je tá, ktorá je... silná, no férová," vyhlásil Macron.

Zároveň prisľúbil, že Francúzsko spraví všetko pre to, aby zaistilo prepustenie desiatok zajatcov, ktorých zadržiava Hamas. Najmenej 13 občanov Francúzska pritom už zahynulo pri útokoch Hamasu a ďalších 17 vrátane niekoľkých detí je nezvestných, povedal Macron. "Bezpochyby sú niektorí držaní ako zajatci," dodal.

Francúzsko je pritom podľa Macrona aj naďalej zaviazané riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu vo forme vzniku dvoch štátov. "Nemôžeme sa v tomto regióne zmieriť s nekonečnou vojnou. Boj proti terorizmu nemôže nahradiť hľadanie mieru. Podmienky trvalého mieru sú známe," povedal šéf Elyzejského paláca. Dodal tiež, že vzhľadom na napätú situáciu francúzska polícia posilní ochranu náboženských a kultúrnych zariadení vo Francúzsku.

Vláda pritom vo štvrtok už zakázala propalestínske demonštrácie. "Tí, ktorí si mýlia palestínsku otázku a obhajobu terorizmu, sa dopúšťajú výraznej morálnej, politickej a strategickej chyby," vyhlásil Macron. Francúzska protiteroristická prokuratúra vo štvrtok oznámila, že začala vyšetrovanie útoku Hamasu na Izrael.

Hamas spustil nečakaný útok na Izrael v sobotu. Jeho útoky na území Izraela si vyžiadali už najmenej 1 300 obetí na životoch, pričom militanti zajali v sobotu aj približne 150 rukojemníkov. Izrael reagoval odvetnými leteckými útokmi na pásmo Gazy a prerušil tam dodávky vody, potravín, liekov a elektriny. Palestínske úrady hlásia vyše 1 500 mŕtvych a tisíce zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Fico ako premiér bude na rokovaniach EÚ sedieť v kúte, zhodli sa Valášek a Šipoš

Predseda Smeru Robert Fico ako premiér bude na rokovaniach Európskej únie (EÚ) sedieť v kúte. Zahraničná politika mu bude ukradnutá. V diskusnej relácii Na hrane na televízii JOJ sa na tom zhodli novozvolení opoziční poslanci Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko) a Michal Šipoš (OĽaNO).

"Budeme trpení v rámci EÚ. Fico sa bude snažiť pred svojím voličom na Slovensku hrať obrovského frajera a napínať svaly, ale príde do Bruselu a bude tam niekde v kúte stáť a pozerať, čo sa deje," povedal Šipoš.

Valášek tvrdí, že čas ukáže či Slovensko vybočí zo svojej zahranično-politickej orientácie. Poukázal pri tom na maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý "si urobil z Bruselu fackovacieho panáka a otočil členstvo Maďarska naruby". Ak sa Slovensko dostane do situácie, že bude v EÚ v izolácii a nebude mať rešpekt, tak nebude vedieť meniť veci vo svoj prospech, skonštatoval Valášek.

(tasr)

Minúta  |  

Rada Európy uznala hladomor na Ukrajine za genocídu

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) uznalo vo štvrtok hladomor na Ukrajine zo začiatku 30. rokov 20. storočia za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina za genocídu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Znenie rezolúcie bolo na zasadnutí v Štrasburgu odhlasované takmer jednomyseľne v pomere 73 hlasov za a jedného hlasu proti. Podobnú rezolúciu schválil už aj Európsky parlament (EP) v decembri minulého roka.

Holodomor, ktorý Ukrajinu postihol v rokoch 1932-33, považuje Kyjev za úmyselný zámer vyhladiť tamojších roľníkov. V dôsledku Stalinovej kampane nútenej „kolektivizácie" zhabali obilie a iné potraviny, čo viedlo k hladomoru, ktorý postihol milióny ľudí, spresňuje AFP.

Po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka vyzval Kyjev medzinárodné spoločenstvo, aby hladomor oficiálne vyhlásilo za „genocídu".

Rada Európy, ktorá pozostáva zo 46 členských štátov, bola založená na monitorovanie a dodržiavanie ľudských práv v Európe. Po prijatí príslušnej rezolúcie na pôde PZ RE ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme X (predtým Twitter) vo štvrtok napísal, že je za tento krok „vďačný".

„Obnovenie historickej spravodlivosti a vzdanie úcty obetiam hladomoru vysiela odkaz, že spravodlivosť je nevyhnutná pre všetky minulé i súčasné moskovské zločiny," uviedol Zelenskyj.

Okrem Európskeho parlamentu prijali vlani rezolúciu vyhlasujúcu Holodomor za genocídu aj nemeckí poslanci; k podobnému kroku pristúpil aj francúzsky parlament a taliansky Senát.

Moskva obvinenia zo strany Kyjeva a udalosti stavia do širšieho kontextu v súvislosti s hladomormi, ktoré v tom čase zdevastovali regióny Strednej Ázie a Ruska.

Súčasný konflikt na Ukrajine vyvolal obavy, že história sa môže zopakovať, konštatuje AFP. Zameranie sa Ruska na zariadenia na skladovanie obilia a jeho blokáda ukrajinského exportu obilia cez Čierne more podnietili obvinenia, že Moskva používa potraviny ako vojnovú zbraň.

(tasr)

Minúta  |  

Duda vyzval Poliakov, aby sa v nedeľu zúčastnili na parlamentných voľbách

Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok večer v televíznom príhovore vyzval Poliakov, aby „rozhodli o svojej vlastnej budúcnosti" a zúčastnili sa v nedeľu 15. októbra na parlamentných voľbách. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

„Generácie Poliakov bojovali za to, aby mohli sami rozhodovať o najdôležitejších záležitostiach v našej domovine. Dnes je to naše právo a výsada," povedal Duda. Preto je podľa neho účasť vo voľbách do Sejmu (dolnej komory parlamentu) a do Senátu (hornej komory) „extrémne dôležitá". V nedeľu „rozhodneme, ako bude Poľsko vyzerať", doplnil prezident.

„Odovzdanie hlasu vo voľbách nie je len vyjadrením našich nádejí a hodnôt, ktoré vyznávame, ale určí aj smerovanie, ktorým by sa malo Poľsko vyvíjať," upozornil Duda.

Podľa prezidenta majú poľskí občania „vo svojich rukách moc spoločne tvarovať politiku našej domoviny", ale rozhodnutia vo voľbách ovplyvnia nielen budúcnosť našej krajiny, ale aj budúcnosť všetkých Poliakov. „Voľme múdro a zodpovedne," vyhlásil.

Duda tiež vyzval ľudí, aby hlasovali aj v referende so štyrmi otázkami, ktoré vláda organizuje popri parlamentných voľbách.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Už nemožno nikdy nedopustiť, aby identita LGBTI ľudí stála niekoho život

Všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a mali by si byť rovní aj v uznaní práv. Taktiež už nemožno nikdy nedopustiť, aby identita LGBTI ľudí stála niekoho život. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v súvislosti s výročím útoku na Zámockej ulici v Bratislave.

„Hrôza zo smrti Matúša a Juraja bola tak veľká, že zmysluplné slová sa hľadajú ťažko. Lebo tak veľa už bolo povedané a tak málo sa zmenilo k lepšiemu. Tak veľa bolo vyplakané a tak málo to prispelo k vášmu pocitu bezpečia. Tak veľa bolo ublížené a tak málo to zastavilo nenávisť voči vám," povedala hlava štátu. LGBTI komunite odkázala, že si ju váži, má jej podporu a rešpekt.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.