Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA posielajú druhú lietadlovú loď do Stredozemného mora

Spojené štáty posielajú druhú údernú skupinu lodí do východnej časti Stredozemného mora, "aby odradili nepriateľov pred ďalšími akciami proti Izraelu alebo akýmikoľvek snahami o rozšírenie tejto vojny po útoku Hamasu," uviedol americký minister obrany Lloyd Austin, o čom informovala agentúra AFP.

Druhá americká lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower a jej pridružené vojnové lode sa pripoja ku skupine, ktorá je už nasadená v regióne po minulotýždňovom útoku na Izrael a prebiehajúcej reakcii od Izraela.

Nasadenie signalizuje "neochvejný záväzok Washingtonu k bezpečnosti Izraela a naše odhodlanie odradiť každý štát či neštátneho aktéra, ktorý by sa snažil eskalovať túto vojnu," uviedol Austin vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Biden telefonoval s premiérom Netanjahuom a palestínskym lídrom Abbásom

Americký prezident Joe Biden v sobotňajších telefonátoch s vodcami Izraela a palestínskej samosprávy, ktorá sídli na Západnom brehu Jordánu, zdôraznil pokračujúcu podporu USA Izraelu, ako aj potrebu humanitárnej pomoci pre palestínskych civilistov, informuje agentúra Reuters.

Vo svojom prvom telefonáte s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom od útoku Hamasu na Izrael pred týždňom, Biden ponúkol Abbásovi plnú podporu pre "naliehavo potrebnú humanitárnu pomoc palestínskemu ľudu, najmä v Gaze".

"Prezident Biden podrobne opísal úsilie USA o koordináciu s partnermi, aby sa zabránilo rozšíreniu konfliktu, a lídri tiež diskutovali o potrebe zachovať stabilitu na Západnom brehu Jordánu aj v širšom regióne," uviedol vo vyhlásení Biely dom.

Biely dom ďalej uviedol, že Biden zdôraznil neochvejnú podporu USA Izraelu v telefonáte s premiérom Benjaminom Netanjahuom, s ktorým od útoku pravidelne komunikuje. Americký prezident tiež informoval izraelského vodcu o vojenskej podpore USA a zopakoval svoje varovanie pred akýmkoľvek úsilím o rozšírenie konfliktu.

"Prezident Biden opätovne potvrdil svoju podporu všetkým snahám o ochranu civilistov," zdôraznil Biely dom.

Biden telefonoval s lídrami uprostred príprav Izraela na pozemný útok v pásme Gazy, ktoré kontroluje Hamas.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský útok vyradil z prevádzky sýrske letisko v Aleppe

Izrael v sobotu neskoro večer letecky zaútočil na letisko v sýrskom meste Aleppo. Podobné útoky na letiská v mestách Damask a Aleppo sa odohrali vo štvrtok. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá získala informácie od sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom vo Veľkej Británii.

"Izraelský letecký útok prichádzajúci od mora zasiahol letisko Aleppo," povedal agentúre AFP riaditeľ centra Rámí Abdal Rahman. Útok potvrdili aj sýrske štátne médiá.

Vo štvrtok izraelské nálety vyradili z prevádzky dve hlavné sýrske letiská Damask a Aleppo, čo bol prvý takýto úder od útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael minulý víkend, ktorý mal za následok masívnu odvetu izraelskej armády.

Sobotné útoky zasiahli letisko "hodiny po tom, ako sa vrátilo do prevádzky, čím ho opäť vyradili z činnosti,“ uviedlo centrum.

Od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 Izrael pravidelne uskutočňuje nálety na pozície sýrskych vládnych síl a ich spojencov z Iránu a Libanonu. K takýmto akciám sa však priznáva len výnimočne a zvyčajne sa k nim vôbec nevyjadruje. Izraelské vedenie však opakovane deklarovalo, že sa pokúša zabrániť Iránu a jeho spojeneckým silám, aby v Sýrii získali vojenský vplyv.

Irán, ktorý podporuje hnutie Hamas, privítal jeho prekvapivý vpád na izraelské územie, ale trvá na tom, že sa na ňom nepodieľa.

(tasr)

Minúta  |  

Americkí konzervatívci: USA nemôžu prijímať utečencov z Gazy

V Spojených štátoch sa po záberoch z Gazy rozšírila myšlienka, či by nemali prijať palestínskych utečencov alebo aspoň ich časť. Konzervatívni americkí zákonodarcovia skonštatovali, že by to zo strany USA nebol správny krok.

Počas podujatia v rámci svojej prezidentskej kampane na rok 2024 floridský guvernér Ron DeSantis na adresu civilistov z Gazy uviedol: "Nemôžeme prijímať ľudí z Gazy do tejto krajiny ako utečencov… Ak sa pozriete, ako sa správajú, nie všetci sú síce z Hamasu, ale všetci sú protižidovskí, nikto z nich neverí v právo Izraela na existenciu."

Dodal, že by ich mali prijať susedné "arabské štáty".

Marjorie Taylorová Greeneová, kongresmanka zo štátu Georgia, sa na sociálnej sieti vyjadrila podobne: "Nemôžeme prijať jeden milión utečencov z Gazy. Importovali by sme antisemitských ľudí, z ktorých mnohí podporujú terorizmus."

OSN a mnohé humanitárne organizácie vyzvali na bezpečnú evakuáciu obyvateľov Gazy a varovali pred rastúcou humanitárnou krízou, doplňuje Guardian.

(guardian, x)

Minúta  |  

Samosprávy sú v tom po zemetrasení samy

Východ Slovenska zasiahol pred pár dňami atypický jav - zemetrasenie. S jeho následkami však bojujú obyvatelia zasiahnutých obcí dodnes. Ako sa voči nim zachovala vláda?

"Pred pár rokmi ľudí (nielen) z východu krajiny pohoršil výrok bývalého premiéra Fica, že tam nič nie je. Zdá sa, akoby si tieto slová vzal za svoje aj Ľudovít Ódor."

Nielen o tom, ako by vláda mohla pomôcť ľuďom, ktorí následky zemetrasenia neodškriepiteľne pocítili, sa dočítate v komentári Petra Peťovského.

Minúta  |  

Rumunsko posiela posily pre medzinárodné mierové jednotky v Kosove

Do Kosova dorazil nový kontingent vyše 130 rumunských vojakov, aby ďalej posilnil mierovú misiu NATO KFOR, uviedla v sobotu Aliancia. Rumunské posily dorazili po tom, ako bolo začiatkom októbra do Kosova vyslaných 200 britských vojakov. Informovala o tom stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

Severoatlantická aliancia koncom septembra oznámila, že posilní svoje sily KFOR v Kosove v súvislosti s rastúcim napätím na severe krajiny, kde žije väčšinové srbské etnikum. Organizácia však neuviedla, koľko vojakov vyšle na túto misiu.

Štyria ľudia zahynuli 24. septembra pri útoku v pravoslávnom kláštore zo 14. storočia na severe Kosova, keď doň vtrhlo zhruba 30 ozbrojencov, ktorí rozpútali prestrelku s kosovskou políciou.

Tento incident vyvolal medzinárodné obavy o stabilitu Kosova, bývalej srbskej provincie s prevažne albánskym etnickým obyvateľstvom, ktorá v roku 2008 vyhlásila nezávislosť.

Množstvo krajín vrátane USA a väčšiny členských štátov Európskej únie nezávislosť Kosova uznalo.

Srbsko, ktoré v rokoch 1998 - 1999 viedlo krvavú vojnu proti etnickým Albáncom v Kosove, ani jeho tradičný spojenec Rusko, nezávislosť Kosova dosiaľ neuznali.

Desaťtisíce etnických Srbov, ktorí žijú na severe Kosova, neuznávajú ústredné kosovské inštitúcie a často sa dostávajú do konfliktu s kosovskou políciou, ako aj s medzinárodnými mierovými silami. V máji vypukli násilnosti, keď sa kosovské úrady pokúsili dosadiť starostov v niektorých mestách so srbskou väčšinou.

Pri zrážkach, ktoré vypukli medzi mierovými silami a etnickými Srbmi po tom, ako sa traja albánski starostovia ujali funkcie po týchto regionálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, došlo k zraneniam desiatok príslušníkov mierových síl KFOR a niekoľkých etnických Srbov.

Starostovia z radov etnických Albáncov boli s pomocou špeciálnej kosovskej polície dosadení do funkcií v štyroch obciach s prevažnou väčšinou srbského etnika po aprílových doplňujúcich voľbách, ktorých účasť bola v dôsledku srbského bojkotu nižšia ako 3,5 percenta.

Bojkot je súčasťou kampane za väčšiu autonómiu pre etnických Srbov a Belehrad ho podporil.

Srbsko tiež naďalej jednostranne podporuje etnických Srbov prostredníctvom paralelných inštitúcií a etnických politických strán, čo Priština považuje za nezákonné zasahovanie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.