Preskočiť na obsah
  |  

Záhorská Bystrica spustila anketu k posilneniu linky MHD

BRATISLAVA - Obyvatelia bratislavskej Záhorskej Bystrice sa môžu ešte počas nedele zapojiť do ankety o najvhodnejších časoch doplnených popoludňajších spojov linky č 36. Názor možno vyjadriť na profile mestskej časti na sociálnej sieti.

"Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a Dopravný podnik Bratislava (DPB) uvažujú o zaradení ranného a dvoch poobedných priamych spojov zo Záhorskej Bystrice do Dúbravky. Prosíme vás však o názor na časy popoludňajších spojov!" vyzýva samospráva.

Pripomína, že doplnenie spojov je výsledkom petície, ktorou obyvatelia mestskej časti žiadali o zachovanie pôvodnej trasy linky č. 36 a rozšírenie jej časového intervalu v reakcii na augustové zmeny v grafikone a trasovaní spojov bratislavskej MHD.

(tasr)

  |  

Horskí záchranári pomáhali v noci na nedeľu piatim poľským horolezcom vo Vysokých Tatrách

VYSOKÉ TATRY - Horskí záchranári pomáhali v noci na nedeľu piatim poľským horolezcom vo Vysokých Tatrách. Horská záchranná služba (HZS) informovala, že o pomoc ich požiadali prostredníctvom poľských kolegov ešte v sobotu (14.10.) podvečer. Pätica vystupovala Martinovou cestou na Gerlachovský štít a uviazli za Lavínovým štítom.

"O technický zásah bola požiadaná posádka leteckých záchranárov z Popradu. Z heliportu v Starom Smokovci boli vyzdvihnutí dvaja horskí záchranári a následne ich vysadili na hrebeni v blízkosti horolezcov," uvádza HZS.

Na mieste sa už nachádzali len traja zo skupiny. Dvaja do ich príchodu začali zostupovať niektorým zo žľabov spadajúcich do Velickej doliny a pri telefonickom kontakte odmietli pomoc. Horskí záchranári trojicu uviaznutých pripravili na evakuáciu z hrebeňa pomocou leteckej techniky. Tú však pre silný nárazový vietor nebolo možné nasadiť a vrtuľník sa musel vrátiť na základňu.

Záchranári HZS s dvojicou žien a jedným mužom, za istenia na krátkom lane, vystúpili na Zadný Gerlach, zostúpili do Tetmajerovho sedla a začali zostupovať "Gipsyho ferattou" do Velickej doliny.

Počas prebiehajúcej záchrannej akcie, už po zotmení, kontaktovala tiesňovú linku dvojica horolezcov – muž a žena, ktorí zostupovali do doliny samostatne. Počas zostupu sa však dostali nad skalný prah, odkiaľ už neboli schopní pokračovať ďalej. Záchranári, ktorí zostupovali s ich spolulezcami, zišli s nimi najprv do doliny, kde ich odovzdali kolegom a vrátili sa pre uviaznutú dvojicu.

Vzhľadom na komplikovaný terén, v ktorom sa dvojica nachádzala, museli záchranári opäť vystúpiť na hrebeň. "Poľských horolezcov medzitým navigovali vo výstupe žľabom. Za istenia lanovou technikou s nimi za nepriaznivých poveternostných podmienok zostupovali rovnakou trasou do Velickej doliny a ďalej na Sliezsky dom," dodáva HZS.

V čase záchrannej akcie fúkal vietor, pršalo a snežilo, na základňu sa horskí záchranári vrátili až nad ránom. HZS touto cestou apeluje na všetkých návštevníkov hôr, aby si túry dôsledne naplánovali a brali zreteľ na skoré stmievania a hlavne na svoje schopnosti a skúsenosti.

(tasr)

  |  

Opatrenia na rieke Slaná si najbližšie roky vyžiadajú vyše 4,48 mil. eur

Realizácia opatrení na znečistenej rieke Slaná si v najbližších dvoch rokoch pravdepodobne vyžiada viac ako 4,48 milióna eur. Celkové výdavky od vyhlásenia mimoriadnej situácie na rieke do konca tohto roka predstavujú vyše 1,76 milióna eur. Vyplýva to z návrhu na náhradu výdavkov, ktorý Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

Envirorezort navrhuje v ďalšom období pokračovať v monitorovaní potenciálneho znečistenia Slanej a priľahlej oblasti vplyvom vytekajúcej znečistenej banskej vody. Monitorovaný bude naďalej zdroj znečistenia, povrchová voda, riečne sedimenty a podzemná voda.

"Výsledky monitorovania budú naďalej poskytovať potrebné informácie o aktuálnom stave znečistenia životného prostredia a umožnia prijímanie efektívnych krízových rozhodnutí a hodnotenie efektu realizácie plánovaných prác a opatrení umožňujúcich zrušiť mimoriadnu situáciu," priblížilo MŽP. Monitorovanie budú vykonávať jeho rezortné organizácie.

Výskumný ústav vodného hospodárstva plánuje podľa materiálu v roku 2024 vypracovať stratégiu revitalizácie rieky. Rezort ďalej plánuje vykonať aj geologické prieskumné práce v oblasti bane Nižná Slaná. Ich účelom bude posúdenie zníženia množstva vytekajúcich znečistených banských vôd z hlbších obzorov bane, ako aj monitorovanie aktuálneho stavu banského systému, uviedlo MŽP.

V ďalšom období navrhuje zrealizovať odsávanie kontaminovaných sedimentov zo Slanej v predpokladanom objeme 3300 metrov kubických z oblastí Čoltovo a Betliar. "Z odsatých sedimentov budú odseparované a zahustené kontaminované kaly a voda, ktorú bude potrebné čistiť na takú úroveň, aby splnila limity pre vypúšťanie do toku Slaná," opísalo ministerstvo. Realizáciou bude poverený Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

Medzi ďalšie opatrenia budú podľa MŽP patriť práce v banských priestoroch a na mieste výtoku kontaminovaných banských vôd. V rokoch 2024 až 2026 plánuje štátny podnik Rudné bane realizovať povrchovú technologickú časť s čistiarňou banských vôd. Tá bude slúžiť na dlhodobé čistenie voľne vytekajúcej banskej vody odstránením železa, arzénu, nikla a ďalších toxických prvkov. "Nevyhnutnou požiadavkou je aj zníženie koncentrácie síranov a celkovej kyslosti banských vôd neutralizačnými látkami," tvrdí rezort.

"Prijatím navrhovaných opatrení sa vytvoria podmienky pre komplexné ustálenie závažnej situácie na vodnom toku Slaná, spôsobená vytekajúcimi kontaminovanými banskými vodami a následné zamedzenie, respektíve zabránenie ďalšieho postupu týchto banských vôd," skonštatovalo MŽP.

Rieka Slaná sa dočervena sfarbila v polovici februára 2022 v dôsledku vytekania banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná. Výsledky prvotných rozborov vody v rieke preukázali prekročenú hodnotu železa, mangánu, síranov či výskyt arzénu. Vlani zrealizovali v bani práce s cieľom prispieť k zníženiu vytekania silne mineralizovaných vôd do rieky. Pre okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota, cez ktoré Slaná preteká, platí vládou vyhlásená mimoriadna situácia.

(tasr

  |  

Čaká nás mráz, sneh a ľad. Odborníci predpovedajú krutú zimu

Zima zatiaľ neodhalila svoju pravú tvár. Odborníci však varujú Európanov, že skutočné mrazy na seba nenechajú dlho čakať.

Podľa odborníkov môžu byť tieto zimné mesiace mimoriadne studené. Čitateľov Žilinského Štandardu sme už v minulosti informovali o tom, že môže ísť o najstudenšiu zimu za posledné obdobie. Odborníci varujú pred „beštiou z východu," čo je názov pre ľadový arktický vzduch prichádzajúci na naše územie.

Britská agentúra Met Office tvrdí, že takéto prudké ochladenie môžeme čakať už v polovici novembra. James Madden v Birmingham Live tiež uviedol, že môže trvať niekoľko mesiacov. „S končiacim letom teplota aj tlak v polárnych oblastiach klesajú a vzniká silný globálny tlakový rozdiel medzi polárnymi a subtropickými oblasťami," uviedla Dagmar Honsová pre TV Nova. Inými slovami to znamená, že pokiaľ nad severným pólom dôjde k výraznému otepleniu, v Európe to spôsobí mrazy a zimu.

Podobná situácia sa už stala v roku 2018. Slovensko ju zažilo vo februári toho roku. Toto obdobie bolo sprevádzané silnými mrazmi, hustým snežením a vetrom. V Európe si to vyžiadalo škody na majetku aj na ľudských životoch. Podľa britskej BBC malo Slovensko druhý najvyšší počet obetí tejto zimy, hneď po Poľsku. Išlo najmä o bezdomovcov, ktorí prespávali na ulici.

  |  

V Poľsku sa začali voľby do Sejmu a Senátu

Poľskí voliči v nedeľu v parlamentných voľbách rozhodujú o zložení dolnej i hornej komory parlamentu. Volebné miestnosti v celej krajine sú otvorené od 07.00 h do 21.00 h. Po ich zavretí budú zverejnené tzv. exit polly. Konečné oficiálne výsledky by mali byť známe v pondelok, informovala na svojom webe televízia TVN24.pl.

Právo voliť má asi 29 miliónov občanov Poľska vrátane pol milióna registrovaných v zahraničí vo veľkej diaspóre. V krajinách Severnej Ameriky a Južnej Ameriky sa hlasovanie vo voľbách konalo už v sobotu.

V nedeľu sa zároveň koná aj celoštátne referendum, v ktorom sa voličom kladú štyri otázky týkajúce sa najmä migrantov a ekonomiky. Opozícia svojich sympatizantov vyzvala, aby plebiscit bojkotovali, uviedla agentúra AFP.

Pre vstup do 460-miestneho parlamentu musia politické strany získať aspoň päť percent hlasov. Koalície musí podporiť najmenej osem percent voličov.

Vo voľbách do 100-členného Senátu sa senátori volia v jednomandátových obvodoch - senátorské kreslo v danom okrese pripadne tomu kandidátovi, ktorý získal najväčšiu podporu.

AFP konštatuje, že výsledok parlamentných volieb by mohol výrazne ovplyvniť budúce vzťahy Poľska s Európskou úniou a susednou Ukrajinou.

Prieskumy verejnej mienky podľa agentúry AFP naznačujú, že nacionalistická strana Právo a spravodlivosť (PiS) získa najviac hlasov, no môže mať problémy so zostavovaním vládnej koalície, čo dáva šancu opozícii vedenej Donaldom Tuskom.                                

Prípadné víťazstvo PiS by mohlo prehĺbiť napätie s EÚ a Ukrajinou a potvrdí obavy aktivistov o slobodu médií, práva žien a migrantov.

Priaznivci PiS však tvrdia, že nedeľné víťazstvo umožní strane naplniť svoju víziu silného, ​​suverénneho Poľska založeného na tradičných katolíckych hodnotách.

Najpravdepodobnejším koaličným partnerom pre PiS by bola pravicová strana Konfederácia, ktorá počas predvolebnej kampane vyzvala na ukončenie rozsiahlej pomoci Poľska Ukrajine a vystupovala proti migrantom.

Samotná Konfederácia však takéto spojenectvo verejne vylúčila a niektorí analytici tvrdia, že je nepravdepodobné, že by sa tak stalo, pretože medzi oboma stranami je napätie.        

Liberálni voliči sa nádejajú, že aj keby Tuskova Občianska koalícia (KO) vo voľbách skončila na druhom mieste, bude mať dostatok hlasov na zostavenie vlády s dvomi menšími potenciálnymi spojencami.

Predvolebnú kampaň charakterizovali časté osobné útoky na Tuska zo strany vládnucej strany, ktorá ho obvinila, že koná v záujme Nemecka, Ruska a EÚ.

PiS tiež zintenzívnila svoju protimigrantskú rétoriku, pričom premiér Mateusz Morawiecki povedal, že krajina by mala byť chránená pred nelegálnymi prisťahovalcami, "ktorí nemajú úctu k našej kultúre".

Voľby v Poľsku veľmi pozorne sleduje Ukrajina i jej západní priaznivci - zaujímajú sa, či Poľsko bude nasledovať Slovensko, kde sa po voľbách formuje vláda avizujúca oveľa skeptickejší postoj k posielaniu pomoci Ukrajine, doplnila AFP.

Poľsko je v rámci EÚ a NATO považované za jedného z najväčších spojencov Ukrajiny. Prijalo aj asi milión ukrajinských utečencov, no u časti Poliakov badať narastajúcu únavu z vojny v susednej krajine. Problémy vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom vyvolal aj zákaz dovozu obilia, ktorého cieľom je ochrana poľských farmárov.

(tasr)

  |  

Cena dreva neustále stúpa. Je výhodné aj naďalej kúriť touto komoditou?

BRATISLAVA - Drevo patrí k najvýhodnejším zdrojom tepla, a to aj napriek tomu, že jeho cena za posledných 10 rokov enormne stúpa.

Pod pojmom biomasa však nerozumieme len kusové drevo, drevný odpad ako je kôra, štiepka, piliny, slama či suché časti rastlín pestovaných na účel spaľovania, akými sú topoľ, osika, vŕba, šťaveľ, konope, slonia tráva. O tom, či sa aj naďalej oplatí kúriť drevom, si prečítajte v článku Bratislavského Štandardu.