Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri Galante vznikne veterný park

Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pripravuje výstavbu veterného parku v katastri Galanty a Gáňa, ktorý ráta s výstavbou piatich veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom do 33 megawattov (MW). Odhadovaný investičný náklad je približne 56 miliónov eur, uvádza sa v projekte predloženom na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Park má byť pripojený do elektrizačnej sústavy Slovenska, pričom začiatok jeho výstavby je určený na rok 2026. Súčasťou veterného parku budú aj spevnené prístupové a obslužné komunikácie v celkovej dĺžke 3,6 kilometra. Predpokladaný začiatok prevádzky parku je v roku 2027.

"Optimálne riešenie predpokladá pripojenie do distribučnej siete Západoslovenská distribučná na napäťovej úrovni 110 kilovoltov (kV) prostredníctvom miestnej rozvodne, ktorá by bola vybudovaná na pozemkoch v záujmovom území, cez ktoré prechádza aj 110 kV vedenie Kajal-Sereď," priblížila SPP v návrhu.

SR si vytýčila záväzok dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Zdroje na báze vetra majú v stratégii na dosiahnutie tohto cieľa významné miesto a v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne (INEKP) sa počíta s nárastom ich kapacity do úrovne 750 MW v roku 2030. "SPP ako 100-percentne štátom vlastnená spoločnosť je zaviazaná aktívne prispieť k plneniu stanovených cieľov," poznamenala SPP.

V okrese Galanta v obciach Dolné a Horné Saliby chce veterné parky postaviť aj spoločnosť VE Telek. Náklady na výstavbu veterného parku Telek v Dolných Salibách s dvomi veternými elektrárňami odhaduje investor na 18 miliónov eur. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý štvrťrok 2026, ukončená by mala byť v treťom štvrťroku 2026.

Výstavba veterného parku Sziget vo Veľkých Salibách by sa mala začať v 1. štvrťroku 2026 a ukončená by mala byť v 3. štvrťroku 2026. Orientačné investičné náklady sú vyčíslené na 65 miliónov eur. Vyrobená energia má byť dodávaná do elektrizačnej sústavy Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Pašinjan v Europarlamente poukázal na zlyhanie spojencov, ktorí mali chrániť záujmy Arménska

Tradiční spojenci Arménsku v jeho najťažšej chvíli nepomohli, uviedol v utorok v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu arménsky premiér Nikol Pašinjan.

Pašinjan vo svojom prejave pred europoslancami vyjadril svoju neochvejnú obranu demokratických princípov na pozadí mnohostranných kríz, ktorým Arménsko v posledných rokoch muselo čeliť. Zdôraznil najmä turbulentné následky vojny o región Náhorný Karabach v rokoch 2020 – 2021 a pohraničný konflikt s Azerbajdžanom.

Odmietol tvrdenia, podľa ktorých Arménsko trpí, pretože je demokraciou a naopak, zdôraznil, že jeho krajina by bola "paralyzovaná" a stratila by svoju nezávislosť a suverenitu, ak by nebola demokratická.

Hodnotiac nedávny útok Azerbajdžanu a jeho opätovné obsadenie odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach povedal, že vláda v Baku touto ofenzívou napĺňa svoju "dlhodobú politiku etnických čistiek". Poslancom opísal strašnú humanitárnu situáciu, ktorá vznikla po dlhodobej azerbajdžanskej blokáde Lačinského koridoru, spájajúceho Arménov z Náhorného Karabachu s Arménskom, a skritizoval Rusko, ktoré podľa neho nezabránilo poslednej ofenzíve azerbajdžanských ozbrojených síl.

"Keď státisíce Arménov utekali z Náhorného Karabachu do Arménska, nielenže nám naši spojenci v oblasti bezpečnosti odmietli pomôcť, ale verejne volali po zmene moci v Arménsku s cieľom zvrhnúť demokratickú vládu," povedal Pašinjan s odkazom na záruky, ktoré voči Arménsku neokázalo naplniť Rusko. Zároveň dodal, že ľud Arménska je zjednotený za udržanie vlastnej nezávislosti, suverenity a demokracie, a že "ďalšie sprisahanie proti nášmu štátu zlyhalo".

Pašinjan v pléne EP podrobne načrtol predchádzajúce a doteraz neúspešné pokusy o dosiahnutie trvalého mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a vyjadril ochotu podpísať dohodu o urovnaní mieru a vzťahov s Baku do konca tohto roka. "Na to je potrebná politická vôľa a ja ju mám. Na druhej strane, medzinárodné spoločenstvo a Európska únia a krajiny nášho regiónu by nás mali podporiť, urobiť všetko pre to, aby táto príležitosť bola pre nás reálna," odkázal arménsky premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Tím Rooseveltovej nemocnice má za sebou prvé využitie ECMO u pacienta pri vedomí

BANSKÁ BYSTRICA - Odborníci z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici majú za sebou prvé využitie mimotelového okysličenia u pacienta pri vedomí s ťažkým respiračným zlyhaním a rapídne sa zhoršujúcim stavom. O prípade v utorok informovala nemocnica na sociálnej sieti. Podľa nemocnice na Slovensku ide o prvé využitie mimotelovej oxygenácie u pacienta pri vedomí s ťažkým respiračným zlyhaním so spojením mobilizácie pacienta.

"Napriek intenzívnej liečbe a umelej pľúcnej ventilácii pacientovi nedokázali v nemocnici na západe Slovenska pomôcť, preto po neho vyrazil náš tím ECMO (mimotelová membránová oxygenácia krvi) spolu so Záchrannou službou Bratislava. Aj keď je to relatívne riskantný krok, ešte pred transportom k nám pacienta napojili na mimotelovú oxygenáciu. Ak by tak neurobili, bolo by veľmi pravdepodobné, že by nemusel transport prežiť," priblížila nemocnica.

Pacienta hospitalizovali na II. klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny. "Po niekoľkých dňoch sa aj vďaka vysokému nasadeniu celého zdravotného tímu kliniky jeho stav zlepšil. Pacienta mohli odpojiť od umelej pľúcnej ventilácie a na mimotelovom obehu ho zobudili z umelého spánku. Krátko na to zahájili intenzívnu rehabilitáciu, počas ktorej dokonca stál s pomocou špeciálneho aparátu," uviedla nemocnica. Aj vďaka skorej rehabilitácii je vysoká pravdepodobnosť, že sa pacient bude môcť vrátiť do bežného života rýchlejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Východniari nachodili za týždeň takmer 11 miliónov krokov

PREŠOV - Takmer 11 miliónov krokov za sedem dní nachodili účastníci iniciatívy 10-tisíc pre zdravie, ktorú už po tretíkrát zorganizovali samosprávne kraje na východe Slovenska v spolupráci s IDS Východ. Najvyšší počet krokov urobil obyvateľ Prešovského kraja.

Ako informovala Lea Lehotská z oddelenia komunikácie Úradu Prešovského samosprávneho kraja (PSK), tretí ročník súťaže priniesol rekordné čísla. Východniari prešli od 16. do 22. septembra spolu 10 972 320 krokov, čo je o vyše tri milióny viac ako vlani. Celkový víťaz iniciatívy pochádza z Prešovského kraja, za týždeň urobil takmer 451-tisíc krokov, čo je v priemere 64 400 krokov denne. Víťaz v Košickom kraji nazbieral viac ako 310-tisíc krokov, súťažiaci na druhom mieste mal len o 400 krokov menej. V kategórii študenti stredných škôl dominovala žiačka Strednej zdravotníckej školy sv. Bazila v Prešove, ktorá urobila za týždeň takmer 234-tisíc krokov. V Košickom kraji bola víťazkou žiačka Strednej odbornej školy beauty služieb v Košiciach.

Tohtoročný Európsky týždeň mobility priniesol novinku v podobe zľavy s víkendovým cestovným pre rodiny s deťmi do vybraných kultúrnych zariadení. Zľava platí naďalej až do 31. decembra.

(sita)

Minúta  |  

Arménsko je pripravené podpísať do konca roka mierovú dohodu s Azerbajdžanom

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok povedal, že Jerevan je pripravený podpísať do konca roka mierovú dohodu s Azerbajdžanom a zaručiť bezpečnosť všetkých azerbajdžanských občanov na svojom území.

Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril minulý týždeň presvedčenie, že mierová dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom je dosiahnuteľná, ak obe strany prejavia dobrú vôľu. Podľa Reuters tým však bagatelizoval problémy s dosiahnutím dohody o spoločných hraniciach.

Azerbajdžan prevzal 20. septembra kontrolu nad územím Náhorného Karabachu. Stalo sa tak po bleskovej vojenskej operácii, po ktorej Azerbajdžan avizoval, že bude stíhať "zločineckú" arménsku separatistickú vládu.

Karabach bol aj predtým oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, no od začiatku 90. rokov bol pod kontrolou Arménov tvoriacich až donedávna väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov. Po dobytí Karabachu Azerbajdžanom utiekla odtiaľ do Arménska väčšina etnických Arménov.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia na klimatickom proteste v Londýne zadržala Gretu Thunbergovú

Britská polícia v utorok zadržala švédsku klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovú, ktorá sa v centre britskej metropoly Londýn zúčastnila na proteste proti prebiehajúcej každoročnej schôdzke lídrov energetických spoločností.

Thunbergová (20) sa podľa AFP pripojila k protestu organizovaného iniciatívami Fossil Free London a Greenpeace. Stovky protestujúcich sa zišli pred hotelom InterContinental London Park Lane, v ktorom sa konalo stretnutie popredných predstaviteľov ropného a plynárenského priemyslu v rámci platformy Energy Intelligence Forum.

AFP píše, že klimatickí aktivisti sa pokúsili zablokovať všetky vstupy do hotela. Na záberoch na sociálnych sieťach bolo možné vidieť, ako Thunbergovú odvádzajú policajti a umiestňujú ju do označenej dodávky.

https://twitter.com/AttentiveCEE/status/1714256886961225980

Thunbergová sa stala tvárou mladých klimatických aktivistov na celom svete po tom, čo každý týždeň v roku 2018 zorganizovala protesty pred švédskym parlamentom. V roku 2023 ju zadržala alebo odviedla polícia z protestov v Švédsku, Nórsku aj Nemecku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.