Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zakladateľ Esetu Trnka zvažuje odísť zo Slovenska, dôvodom je Fico

Jeden zo zakladateľov Esetu Miroslav Trnka zvažuje odchod zo Slovenska. Dôvodom je vznik novej vlády na čele so Smerom. Pre Plusku to potvrdil samotný podnikateľ.

Trnka sa k možnému odchodu vyjadril ešte v roku 2022 pre denník Sme. Uviedol, že by o tom uvažoval v prípade, že by sa moci opäť ujal Smer. „Keď aktívny politik denne generuje klamstvá o Esete, je to útok nebývalého rozsahu. Ak by sa to malo stať normou, zrejme by naozaj bolo lepšie presunúť sa inam, kde sa takéto veci nedejú,“ povedal v roku 2022 v rozhovore.

Narážal tým predovšetkým na politikov strany Smer Roberta Fica a Ľuboša Blahu, ktorí podľa Trnkových slov často na firmu útočili.

V rozhovore pre Sme však nehovoril len o svojom odchode, ale aj o presune celej firmy. V súčasnosti však zrejme odchod Esetu zo Slovenska neplánuje. „Spoločnosť Eset je pôvodom slovenská, svoje príjmy zdaňuje na Slovensku, jej majitelia sú občania Slovenska a naďalej chceme pôsobiť a mať svoje hlavné sídlo na Slovensku,“ uviedol hovorca spoločnosti Peter Blažečka.

Iné je to však v prípade Trnku ako fyzickej osoby. „Celý kontext mojej odpovede bol, že ak budú lživé útoky na firmu, ale aj na mňa a moju rodinu, pokračovať a títo politici sa dostanú k moci, budem zvažovať odchod zo Slovenska. Ja ako fyzická osoba sa z tohto dôvodu naozaj plánujem zo Slovenska odsťahovať,“ odkázal podnikateľ cez hovorcu.

(pluska, sme, tv noviny)

Minúta  |  

Ódor zatiaľ nemá jasno vo svojom ďalšom smerovaní

Odchádzajúci poverený predseda vlády Ľudovít Ódor nemá zatiaľ jasno vo svojej budúcnosti po odchode z funkcie. Uviedol to na tlačovej besede po skončení rokovania vlády.

„Uvidíme, čo prinesie život. Nikdy nehovor nikdy, takže zatiaľ nehovorím nie na žiadne moje ďalšie smerovanie,“ povedal. Doplnil, že si chce ponechať zopár dní či týždňov voľna, kým sa rozhodne, čo chce v živote ešte robiť.

Ódor na otázky novinárov, či plánuje do budúcna pôsobenie v politickej oblasti, uviedol, že nepoužil slovné spojenie „nikdy nehovor nikdy" náhodne a nevylúčil žiadnu alternatívu, ani potenciálnu politickú kariéru. Ako dodal, nepovažuje to za pravdepodobné.

„Zatiaľ som naozaj nerozmýšľal dosť hlboko, ako pokračovať ďalej. Kým som v tejto pozícii, tak som nechcel riešiť úplne iné otázky, ktoré by ma nejako rozptyľovali a nesúviseli by s tou činnosťou, ktorú robím teraz,“ povedal. Zdôraznil, že nemá žiadnu konkrétnu politickú ponuku.

(sita)

Minúta  |  

Na medzinárodnej súťaži MedGames v Martine si zmeralo sily cez deväťdesiat študentov

MARTIN - Na medzinárodnej súťaži pre študentov medicíny a ošetrovateľstva MedGames 2023 si minulý týždeň v Martine zmeralo sily 97 študentov v 19 tímoch všeobecného lekárstva a 20 tímoch ošetrovateľstva. TASR o tom informovala PR manažérka Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (JLF UK) v Martine Zuzana Marčeková.

Doplnila, že na JLF UK a v Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) súťažili študenti medicíny zo všetkých lekárskych fakúlt na Slovensku aj zahraniční študenti martinskej fakulty. Tímy budúcich sestier tvorili študenti fakúlt ošetrovateľstva prevažne z iných regiónov Slovenska. Najúspešnejší boli v obidvoch kategóriách študenti z JLF UK, dodala.

Podľa organizátorky súťaže a študentky JLF UK Niny Uhliarikovej je cieľom podujatia využiť teoretické znalosti študentov v praxi a pomôcť im v budúcej práci. "Súťažné úlohy sa zamerali najmä na praktické zručnosti a znalosti," uviedla s tým, že študenti sa vďaka súťaži naučia lepšie komunikovať s pacientmi aj pracovať v kolektíve.

Študentov na úlohy pripravil praktický workshop na pôde JLF UK. "Mohli si vyskúšať prácu s rôznymi medicínskymi prístrojmi aj techniky z ošetrovateľstva. Workshopy sme pripravili tak, aby korešpondovali so súťažnými úlohami," doplnila ďalšia organizátorka, medička Laura Fedorková.

Prvou úlohou bolo hromadné nešťastie - simulovaný chemický útok. "Zúčastnili sa na ňom všetky záchranné zložky - polícia, hasiči, záchranári a vojaci. Študenti súťažili tiež v autentických priestoroch UNM, v ambulanciách aj v operačných sálach. Súťažné úlohy pripravili lekári a sestry z jednotlivých kliník, ktorí boli zároveň rozhodcami," ozrejmila Marčeková.

"Pripravili sme množstvo klinických úloh, kde si mohli preveriť svoje zručnosti. Museli pracovať v tímoch, čo je veľmi dôležité, a mysleli sme aj na psychologickú stránku a na komunikáciu, lekár - pacient a sestra - pacient," priblížil člen organizačného tímu a lekár UNM Matej Súkeník.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada po útoku Hamasu na Izrael čelí desivému nárastu antisemitizmu, tvrdí Trudeau

Kanadský premiér Justin Trudeau v utorok poukázal na výrazný nárast antisemitizmu v Kanade po útoku palestínskej islamistickej skupiny Hamas na Izrael a následných leteckých úderoch v pásme Gazy. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

"Od vypuknutia tohto konfliktu došlo k veľmi desivému nárastu antisemitizmu v našej krajine," povedal Trudeau na konferencii o boji proti antisemitizmu. Dokonca aj pred nedávnym vystupňovaním konfliktu podľa neho Kanada zaznamenávala "trvalý rast" antisemitizmu.

Trudeau ako príklady uviedol správy o možnom zločine z nenávisti na židovskej strednej škole v Toronte z minulého týždňa, obavy navštevovať synagógy a ostrú internetovú rétoriku.

Polícia v najväčšom kanadskom meste Toronto uviedla, že vo štvrtok zatkla troch mužov pre vyhrážanie sa na Komunitnej hebrejskej akadémii (CHAT). Polícia posilnila hliadky v židovských kultúrnych centrách a synagógach, moslimských mešitách a iných modlitebných miestach.

Kanadský premiér odsúdil hnutie Hamas a povedal, že podporuje právo Izraela na sebaobranu, pričom urobil ostrú hranicu medzi Hamasom a podporou Palestínčanov.

"Hamas nezastupuje palestínsky ľud ani jeho legitímne ašpirácie. Nehovorí za moslimské alebo arabské komunity a nereprezentuje lepšiu budúcnosť, ktorú si Palestínčania alebo ich deti zaslúžia," povedal Trudeau.

Po teroristických útokoch Hamasu na juhoizraelské komunity 7. októbra zahynulo 1 300 ľudí a asi 200 osôb bolo odvlečených ako rukojemníci do pásma Gazy ovládaného Hamasom.

Odvtedy Izrael bombarduje pásmo Gazy, kde podľa tamojších zdravotníckych úradov zahynulo najmenej 3-tisíc ľudí. Pri utorkovom výbuchu v tamojšej nemocnici zahynuli stovky obetí. Hamas ho prisúdil Izraelu. Izraelská armáda zodpovednosť poprela a podľa leteckých snímok a analýzy miesta výbuchu a poškodenia okolitých budov ho pripísala neúspešne odpálenej rakete militantov.

(tasr)

Minúta  |  

Diaľnicu D1 na estakáde Mierová - Senecká cez víkend čiastočne uzatvoria

BRATISLAVA - Diaľnica D1 na estakáde Mierová - Senecká bude počas nadchádzajúceho víkendu čiastočne uzatvorená. Uzávera bude v strednom jazdnom pruhu pravého mosta v smere do Senca na kilometri 8,25. TASR o tom informovala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.

Obmedzenie sa začne v piatok (20. 10.) od 22.00 h a malo by trvať do nedele (22. 10.) 22.00 h. Doprava počas trvania prác v smere do Petržalky bude bez obmedzení. Dôvodom uzávery je oprava vozovky. NDS prosí vodičov, aby dbali na bezpečnosť pracovníkov a dodržiavali obmedzenia súvisiace s opravnými prácami.

(tasr)

Minúta  |  

Tri dôvody, prečo Izrael odďaľuje pozemnú inváziu do Gazy

Po jedenástich dňoch bojov zaistili Izraelské ozbrojené sily (IDF) celý priestor na hranici s pásmom Gazy, letectvo už týždeň podniká vzdušné útoky a 300-tisíc povolaných záložníkov čaká na rozkazy na masovú pozemnú inváziu. Napriek tomu sa na ňu Izrael zatiaľ neodhodlal Prečo? Britský denník Telegraph rozoberá tri možné dôvody.

Hovorca IDF Richard Hecht povedal v utorok na brífingu, že plánovaná operácia izraelskej armády nemusí byť pozemná, ale môže ísť o „niečo iné“. „Potrebujeme sa odpútať od starého systému ,horúceho zemiaku‘ v Gaze. Bude to vyzerať inak, bude to trvať dlhšie,“ povedal novinárom.

Všetci hovoria o pozemnej ofenzíve, ale môže to byť niečo iné, povedal hovorca izraelskej armády

Mohlo by Vás zaujímať Všetci hovoria o pozemnej ofenzíve, ale môže to byť niečo iné, povedal hovorca izraelskej armády

V skutočnosti je toto oneskorenie odrazom zložitých kalkulácií týkajúcich sa rukojemníkov, tlaku spojencov na zabránenie civilným obetiam, a hrozby útoku zo strany Hizballáhu, píše Telegraph.

Dôvod prvý: rukojemníci

Dostupné informácie hovoria o 199 rukojemníkoch, ktorých zajal Hamas počas svojho útoku na juh Izraela. IDF však dlhodobo tvrdia, že s hnutím nie je možné rokovať.

Pozemnú ofenzívu by prežilo málo mužov, žien, detí či starcov, ktorých palestínski militanti uniesli, Hamas dokonca tvrdí, že 22 z nich už zahynulo pri leteckých útokoch na Gazu. Hecht túto informáciu označil za „psychologickú manipuláciu Hamasu“ a podobné tvrdenia tiež odmieta.

V súkromných rozhovoroch niektorí izraelskí občania hovorili, že civilné obete sú obetou, ktorú treba priniesť, rodiny unesených však majú, pochopiteľne, iný názor. V sobotu sa niekoľko rodín zhromaždilo pred sídlom Izraelských ozbrojených síl požadovali, aby sa ich rodinní príslušníci čím skôr vrátili domov živí.

To isté si myslí aj americký minister zahraničia Antony Blinken, na programe jeho rokovaní boli rukojemníci na prvom mieste. Predstavitelia Kataru takisto dúfajú, že sprostredkujú aspoň prepustenie žien a detí.

Dôvod druhý: medzinárodný tlak

Tradiční spojenci Izraela – najmä USA a Veľká Británia – jednoznačne podporujú právo židovského štátu na sebaobranu. Minulý týždeň však britský šéf diplomacie James Cleverly vyhlásil, že od IDF očakáva určitú „zdržanlivosť“.

Západ si je vedomý, že humanitárna katastrofa v pásme Gazy len posilní pocit zrady a nenávisti, pre ktoré bol Hamas doteraz taký úspešný. Nadôvažok by sa vrátilo nepriateľstvo v izraelsko-arabských vzťahoch, ktoré by sabotovalo snahy o ich normalizáciu (Abrahámske dohody).

Verejná mienka na Západe, píše Telegraph, by sa znova mohla čiastočne obrátiť proti Izraelu. Už v súčasnosti po bombardovaní, pri ktorom zahynulo okolo tritisíc ľudí, odstávke vody či totálnom obliehaní pásma Gazy, verejnosť stráca voči Izraelu sympatie.

Pozemný útok by bol omnoho krvavejší, preto sa Blinken snaží presvedčiť Izrael a Egypt, aby pre civilistov a humanitárnu pomoc otvorili južný koridor v meste Rafa.

Izrael predĺžil pôvodnú 24-hodinovú lehotu na evakuáciu zo severu pásma „naneurčito“ zrejme z toho istého dôvodu. Prvý návrh okrem toho kritizovali aj mnohé ľudskoprávne organizácie.

Samozrejme, nie je jasné, ako si izraelská vláda predstavuje koniec vojny. Niektorí navrhujú neobmedzenú okupáciu a návrat židovských osád, iným by stačila spriatelená vláda, ktorá by nahradila Hamas.

Dôvod tretí: vojenská stránka

Invázia do pásma Gazy, ktorá by „zničila“ Hamas, a zároveň oslobodila rukojemníkov, je časovo, finančne, ale aj vojensky náročná. Predpokladá sa, že Hamas venoval viac ako rok prípravám na izraelský protiútok, a zrejme bude viesť izraelskú armádu do husto osídlených oblastí, ako je napríklad samotné mesto Gaza.

Okrem ťažkostí, s ktorými by sa Izraelčania pri postupe stretli – ostreľovači, podomácky vyrobené bomby, „kill zones“, teda slepé uličky s pripravenou krížovou paľbou – hrozí ozbrojeným silám aj otvorenie druhého frontu zo severu. Hizballáh už naznačil, že je ochotný zaútočiť na izraelsko-libanonskej hranici, kde už došlo aj k prestrelkám.

Hecht zdôrazňuje, že Izrael „je schopný a pripravený viesť vojnu na dvoch frontoch“, a varoval libanonskú vládu pred potenciálnou odpoveďou na útok Hizballáhu. Väčšina z 300-tisíc záložníkov je však sústredená v okolí Gazy, preto je pripravenosť podľa Telegraphu otázna.

„Izraelskí generáli teda budú riešiť, ako obmedziť severnú hrozbu a zároveň pokračovať v operácii v Gaze – a nie je jasné, ako to urobiť,“ dodáva denník Telegraph.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.