Preskočiť na obsah
  |  

Areál Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene má byť zelenší

ZVOLEN – Lesnícke a drevárske múzeum (LDM) vo Zvolene sa spolu s múzeom v maďarskom Szilvásvárade zapojilo do cezhraničného europrojektu Lesníci pre zelené múzeá. Z eurofondov plánujú zrekonštruovať a rozvíjať lesnícke múzeá so zreteľom na zlepšenie zelenej infraštruktúry v dobe klimatickej zmeny.

Ako pre TASR uviedlo LDM, prínosom projektu je zdôraznenie riešení prispievajúcich k zmierneniu dosahov klimatickej zmeny na spoločnosť a šírenie povedomia o nutnosti hľadať postupy, ktoré pomôžu zvrátiť negatívne dosahy ničenia ekosystémov v minulých storočiach.

„Partneri spravujú múzejné inštitúcie, ktoré viac či menej obklopuje prírodné prostredie. Múzeum vo Zvolene sídli v malom ostrovčeku nekultivovanej zelenej plochy uprostred mesta – výrazného tepelného ostrova. Projekt preto rieši zmiernenie jeho dosahov doplnením zelene, rozšírením jej plochy, podporou vodozádržných funkcií slúžiacich aj na ochladzovanie ovzdušia, úsporou energie a spája možnosť aktívneho oddychu a pohybu s informačno-kultúrnou funkciou,“ priblížilo projekt zvolenské múzeum.
Všetky stavebné úpravy ako súčasť modernizácie múzea sú navrhnuté s ohľadom na použitie ekologických materiálov a zachovanie doteraz funkčnej zelene. Pozitívne historické skúsenosti lesníkov, ktorí v minulosti pracovali v bývalej monarchii, budú stvárnené cez aktivity – výstavy, areál s pohybovými prvkami a učebňa lesnej pedagogiky.

V rámci Lesníckeho múzea Aladára Zilahyho v Szilvásvárade bude predmetom projektu modernizácia budovy s cieľom zníženia energetickej náročnosti a energetických strát. Cezhraničnosť projektu podporia výmenné výstavy, fotosúťaž, výmenné exkurzie a spoločná konferencia.

Partneri pri podaní projektu sú Lesy SR ako zriaďovateľ LDM na slovenskej strane a Egerské lesy na maďarskej strane. Realizácia projektu je na slovenskej strane vyčíslená na vyše 911 617 eur, na strane maďarského partnera na 731 257 eur.

(tasr)

  |  

Vodiči pozor: Čaká vás úplná uzávera diaľničných tunelov Žilina a Ovčiarsko

ŽILINA- Národná diaľničná spoločnosť (NDS) upozorňuje vodičov na úplnú uzáveru diaľničných tunelov Žilina a Ovčiarsko z dôvodu jesennej údržby. Uzávera potrvá od štvrtka (19. 10.) od 12.00 h do nedele (22. 10.) do 20.00 h, informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková.

Doplnila, že doprava bude presmerovaná na súbežné cestné komunikácie.

(tasr)

  |  

Zakladateľ Esetu Trnka zvažuje odísť zo Slovenska, dôvodom je Fico

Jeden zo zakladateľov Esetu Miroslav Trnka zvažuje odchod zo Slovenska. Dôvodom je vznik novej vlády na čele so Smerom. Pre Plusku to potvrdil samotný podnikateľ.

Trnka sa k možnému odchodu vyjadril ešte v roku 2022 pre denník Sme. Uviedol, že by o tom uvažoval v prípade, že by sa moci opäť ujal Smer. „Keď aktívny politik denne generuje klamstvá o Esete, je to útok nebývalého rozsahu. Ak by sa to malo stať normou, zrejme by naozaj bolo lepšie presunúť sa inam, kde sa takéto veci nedejú,“ povedal v roku 2022 v rozhovore.

Narážal tým predovšetkým na politikov strany Smer Roberta Fica a Ľuboša Blahu, ktorí podľa Trnkových slov často na firmu útočili.

V rozhovore pre Sme však nehovoril len o svojom odchode, ale aj o presune celej firmy. V súčasnosti však zrejme odchod Esetu zo Slovenska neplánuje. „Spoločnosť Eset je pôvodom slovenská, svoje príjmy zdaňuje na Slovensku, jej majitelia sú občania Slovenska a naďalej chceme pôsobiť a mať svoje hlavné sídlo na Slovensku,“ uviedol hovorca spoločnosti Peter Blažečka.

Iné je to však v prípade Trnku ako fyzickej osoby. „Celý kontext mojej odpovede bol, že ak budú lživé útoky na firmu, ale aj na mňa a moju rodinu, pokračovať a títo politici sa dostanú k moci, budem zvažovať odchod zo Slovenska. Ja ako fyzická osoba sa z tohto dôvodu naozaj plánujem zo Slovenska odsťahovať,“ odkázal podnikateľ cez hovorcu.

(pluska, sme, tv noviny)

  |  

Ódor zatiaľ nemá jasno vo svojom ďalšom smerovaní

Odchádzajúci poverený predseda vlády Ľudovít Ódor nemá zatiaľ jasno vo svojej budúcnosti po odchode z funkcie. Uviedol to na tlačovej besede po skončení rokovania vlády.

„Uvidíme, čo prinesie život. Nikdy nehovor nikdy, takže zatiaľ nehovorím nie na žiadne moje ďalšie smerovanie,“ povedal. Doplnil, že si chce ponechať zopár dní či týždňov voľna, kým sa rozhodne, čo chce v živote ešte robiť.

Ódor na otázky novinárov, či plánuje do budúcna pôsobenie v politickej oblasti, uviedol, že nepoužil slovné spojenie „nikdy nehovor nikdy" náhodne a nevylúčil žiadnu alternatívu, ani potenciálnu politickú kariéru. Ako dodal, nepovažuje to za pravdepodobné.

„Zatiaľ som naozaj nerozmýšľal dosť hlboko, ako pokračovať ďalej. Kým som v tejto pozícii, tak som nechcel riešiť úplne iné otázky, ktoré by ma nejako rozptyľovali a nesúviseli by s tou činnosťou, ktorú robím teraz,“ povedal. Zdôraznil, že nemá žiadnu konkrétnu politickú ponuku.

(sita)

  |  

Na medzinárodnej súťaži MedGames v Martine si zmeralo sily cez deväťdesiat študentov

MARTIN - Na medzinárodnej súťaži pre študentov medicíny a ošetrovateľstva MedGames 2023 si minulý týždeň v Martine zmeralo sily 97 študentov v 19 tímoch všeobecného lekárstva a 20 tímoch ošetrovateľstva. TASR o tom informovala PR manažérka Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (JLF UK) v Martine Zuzana Marčeková.

Doplnila, že na JLF UK a v Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) súťažili študenti medicíny zo všetkých lekárskych fakúlt na Slovensku aj zahraniční študenti martinskej fakulty. Tímy budúcich sestier tvorili študenti fakúlt ošetrovateľstva prevažne z iných regiónov Slovenska. Najúspešnejší boli v obidvoch kategóriách študenti z JLF UK, dodala.

Podľa organizátorky súťaže a študentky JLF UK Niny Uhliarikovej je cieľom podujatia využiť teoretické znalosti študentov v praxi a pomôcť im v budúcej práci. "Súťažné úlohy sa zamerali najmä na praktické zručnosti a znalosti," uviedla s tým, že študenti sa vďaka súťaži naučia lepšie komunikovať s pacientmi aj pracovať v kolektíve.

Študentov na úlohy pripravil praktický workshop na pôde JLF UK. "Mohli si vyskúšať prácu s rôznymi medicínskymi prístrojmi aj techniky z ošetrovateľstva. Workshopy sme pripravili tak, aby korešpondovali so súťažnými úlohami," doplnila ďalšia organizátorka, medička Laura Fedorková.

Prvou úlohou bolo hromadné nešťastie - simulovaný chemický útok. "Zúčastnili sa na ňom všetky záchranné zložky - polícia, hasiči, záchranári a vojaci. Študenti súťažili tiež v autentických priestoroch UNM, v ambulanciách aj v operačných sálach. Súťažné úlohy pripravili lekári a sestry z jednotlivých kliník, ktorí boli zároveň rozhodcami," ozrejmila Marčeková.

"Pripravili sme množstvo klinických úloh, kde si mohli preveriť svoje zručnosti. Museli pracovať v tímoch, čo je veľmi dôležité, a mysleli sme aj na psychologickú stránku a na komunikáciu, lekár - pacient a sestra - pacient," priblížil člen organizačného tímu a lekár UNM Matej Súkeník.

(tasr)

  |  

Kanada po útoku Hamasu na Izrael čelí desivému nárastu antisemitizmu, tvrdí Trudeau

Kanadský premiér Justin Trudeau v utorok poukázal na výrazný nárast antisemitizmu v Kanade po útoku palestínskej islamistickej skupiny Hamas na Izrael a následných leteckých úderoch v pásme Gazy. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

"Od vypuknutia tohto konfliktu došlo k veľmi desivému nárastu antisemitizmu v našej krajine," povedal Trudeau na konferencii o boji proti antisemitizmu. Dokonca aj pred nedávnym vystupňovaním konfliktu podľa neho Kanada zaznamenávala "trvalý rast" antisemitizmu.

Trudeau ako príklady uviedol správy o možnom zločine z nenávisti na židovskej strednej škole v Toronte z minulého týždňa, obavy navštevovať synagógy a ostrú internetovú rétoriku.

Polícia v najväčšom kanadskom meste Toronto uviedla, že vo štvrtok zatkla troch mužov pre vyhrážanie sa na Komunitnej hebrejskej akadémii (CHAT). Polícia posilnila hliadky v židovských kultúrnych centrách a synagógach, moslimských mešitách a iných modlitebných miestach.

Kanadský premiér odsúdil hnutie Hamas a povedal, že podporuje právo Izraela na sebaobranu, pričom urobil ostrú hranicu medzi Hamasom a podporou Palestínčanov.

"Hamas nezastupuje palestínsky ľud ani jeho legitímne ašpirácie. Nehovorí za moslimské alebo arabské komunity a nereprezentuje lepšiu budúcnosť, ktorú si Palestínčania alebo ich deti zaslúžia," povedal Trudeau.

Po teroristických útokoch Hamasu na juhoizraelské komunity 7. októbra zahynulo 1 300 ľudí a asi 200 osôb bolo odvlečených ako rukojemníci do pásma Gazy ovládaného Hamasom.

Odvtedy Izrael bombarduje pásmo Gazy, kde podľa tamojších zdravotníckych úradov zahynulo najmenej 3-tisíc ľudí. Pri utorkovom výbuchu v tamojšej nemocnici zahynuli stovky obetí. Hamas ho prisúdil Izraelu. Izraelská armáda zodpovednosť poprela a podľa leteckých snímok a analýzy miesta výbuchu a poškodenia okolitých budov ho pripísala neúspešne odpálenej rakete militantov.

(tasr)