Preskočiť na obsah
  |  

Na Kanárske ostrovy sa za jediný deň dostalo vyše tisíc migrantov

Na španielske Kanárske ostrovy dorazilo v sobotu viac ako tisíc migrantov, ktorí sa vydali na nebezpečnú cestu z Afriky. Na jednom člne sa pritom tiesnilo 320 ľudí, informuje Reuters.

Červený kríž, ktorý pomáhal pri ošetrovaní migrantov, uviedol, že drevený čln, ktorý sa doplavil na ostrov El Hierro, zaznamenal rekordný počet osôb na jednom plavidle.

V sobotu prišlo 783 ľudí na ostrov El Hierro, 98 ľudí na ostrov Tenerife a 150 ľudí na ostrov Gran Canaria, uviedol Červený kríž. Medzi pasažiermi lodí boli aj ženy a malé deti.

Sedem ostrovov tohto súostrovia v Atlantickom oceáne sa stalo hlavným cieľom migrantov, ktorí sa snažia dostať do Španielska. Tento rok sa zvýšil počet pokusov o prekročenie hraníc zo Senegalu a ďalších afrických krajín.

Kanárske ostrovy od 1. januára do 15. októbra prijali 23 537 migrantov, čo je podľa oficiálnych údajov o 80 percent viac ako v rovnakom období minulého roka. Podľa charitatívnej organizácie Walking Borders tento rok pri pokuse o prekročenie hraníc zahynulo už najmenej tisíc ľudí.

Úradujúci španielsky minister pre migráciu prisľúbil 19. októbra balík pomoci v hodnote 50 miliónov eur na pomoc Kanárskym ostrovom pri zvládaní "mimoriadneho migračného toku".

(tasr)

  |  

Bruselskí byrokrati sa búria proti Leyenovej, lebo nepodporila štátnosť Palestíny

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rozčuľuje vlastný zahraničnopolitický tím EÚ tým, že vo svojich verejných vyjadreniach k vojne medzi Izraelom a Hamasom opomenula podporu palestínskej štátnosti. Informuje portál Politico.

Poslednou kvapkou v pohári trpezlivosti bol jej štvrtkový prejav v Hudsonovom inštitúte, v ktorom uprednostnila právo Izraela na obranu a zabudla spomenúť dvojštátne riešenie, ktoré preferujú európske krajiny.

Jeden z vysokých predstaviteľov EÚ Leyenovú obvinil, že prezentuje nevyvážený pohľad na to, aký je postoj EÚ ku kríze na Blízkom východe. O zahraničnej politike "rozhodujú členské štáty, Rada. Zvyšok, pri plnom rešpekte, sú osobné názory, [môžu] byť veľmi… legitímne, ale nepredstavujú pozíciu Európskej únie ako takej," posťažoval sa. Pozícia EÚ je "obnoviť mierový proces na Blízkom východe ako jediné možné riešenie tejto otázky," dodal.

Približne osemsto zamestnancov pracujúcich v Bruseli a na veľvyslanectvách EÚ po celom svete jej preto napísalo list, v ktorom protestujú proti jej proizraelským postojom vo vojne na Blízkom Východe. Keďže Komisia zamestnáva vyše 30-tisíc zamestnancov, podľa niektorých úradníkov nezískal list veľkú podporu.

Medzitým však napätie stúpa.

V internej správe zaslanej všetkým zamestnancom Komisie, ktorú videl portál Politico, sa uvádza, že v nedeľu od 12.00 do 18.00 hod. sa v blízkosti kruhového objazdu Schuman, kde sa nachádzajú budovy EÚ, očakáva zhromaždenie okolo desaťtisíc demonštrantov na podporu Palestínčanov. "Polícia nevylučuje prítomnosť násilných demonštrantov," píše sa v poznámke.

(politico)

  |  

Na západe Nemecka sa konali propalestínske demonštrácie, Berlín pochod zakázal

Niekoľko tisíc ľudí sa v sobotu zúčastnilo na propalestínskej demonštrácii v západonemeckom meste Düsseldorf, zatiaľ čo polícia v Berlíne zakázala pochod plánovaný na nedeľu. Správu priniesla agentúra DPA.

Podľa úradov vyšlo do ulíc Düsseldorfu približne 5 500 ľudí, aby protestovali proti izraelským protiútokom na pásmo Gazy po tom, ako militanti z palestínskeho islamistického hnutia Hamas prekročili 7. októbra hranice z pásma Gazy do Izraela a uskutočnili rozsiahle teroristické útoky.

Účastníci pochodu niesli transparenty s heslami ako „Proti vojne, násiliu a agresii v Gaze“ či „Za mier, spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť v Palestíne“. Mnohí mávali palestínskymi vlajkami.

Hovorkyňa polície uviedla, že prišlo oveľa viac ľudí, ako bolo zaregistrovaných. Napriek tomu neboli na pochode, ktorý bol silne strážený policajtmi, zaznamenané žiadne násilnosti.

V západnej časti Nemecka sa konalo niekoľko propalestínskych zhromaždení, ako aj niekoľko protiakcií. Demonštrácie boli plánované v Kolíne nad Rýnom, Bielefelde a ďalších mestách.

V Münsteri sa podľa polície na propalestínskom pochode zúčastnilo približne tisíc ľudí. V tom istom čase tam zhruba 700 účastníkov usporiadalo proizraelské zhromaždenie pod heslom „Akčná aliancia proti akémukoľvek antisemitizmu“.

K žiadnym násilným zrážkam nedošlo. Vodca propalestínskej demonštrácie a jeho zástupca však podľa polície skandovali ilegálne heslá. Keďže sa prejavili neprimerane, boli dočasne vzatí do väzby, aby sa zabránilo ďalšiemu porušovaniu predpisov, a po skončení demonštrácie boli prepustení. Pochod mohol pokračovať.

(tasr)

  |  

Favorit na argentínskeho prezidenta: Chcete sa vnímať ako puma? Nestarám sa

Argentínčania si v nedeľu vyberú svojich nových politických reprezentantov vrátane prezidenta. Favoritom na tento post vo všeobecných voľbách je muž úspešne sa vyhýbajúci všetkým politickým škatuľkám. Javier Milei chce zrušiť centrálnu banku tejto obrovskej krajiny a nahradiť domácu menu americkým dolárom, zástancov potratov označuje za ľudí s mozgami vymytými vražednou politikou a klimatická zmena je podľa neho socialistická lož.

Na margo práv transgenderových ľudí uviedol, že si majú robiť čo chcú, pokiaľ nebude nútený zaplatiť za to účet a pokiaľ ho štát nebude nútiť ich sebaidentifikáciu uznávať. „Chcete sa vnímať ako puma? Nestarám sa,“ povedal pre najväčšie argentínske noviny Clarín.

Viac sa dočítate v článku Tomáša Dugoviča.

  |  

Hotelu Lomnica sa vyhrážali bombou

V sobotu podvečer nahlásili bola nahlásená bomba v Hoteli Lomnica. Nachádza sa v Tatranskej Lomnici.

Na mieste zasahujú hasiči, o čom informoval operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a Záchranného zboru v Prešove. "Na mieste sú štyria príslušníci HaZZ z Vysokých Tatier s dvomi kusmi techniky," uviedol s tým, že na mieste sú i policajti.

(tasr)

  |  

Len nedávno tisícky žiadateľov kritizovali projekt obnovy domov pre "rýchle prsty". Teraz je tu ďalší problém

Možnosť uchádzať sa o dotáciu cez populárnu podporu s názvom Obnova domov sa stala terčom kritiky. Šťastie totiž mali iba tí, ktorí boli rýchli. Stovky záujemcov, ktorí chceli dotáciu na výmenu okien, strechy či jednoducho zateplenie, sa nevedeli zaregistrovať na štátnom webe. Najnovšie narazili na ďalší problém. Upozornila na to v reportáži televízia Markíza.

Obrovský záujem sa minulý pondelok pri boji o dotáciu prejavil tak, že približne za hodinu sa peniaze doslova rozchytali. A to bola dokonca niekoľko minút webová stránka nefunkčná. Stovky ľudí ostali sklamané pre technické problémy na strane štátu, k finančnej injekcii sa teda nedostanú.

No problémy majú aj tí, ktorí sa zaregistrovať stihli. Štát im totiž dal trojmesačné ultimátum. Zhruba 10-tisíc žiadateľov musí do 90 dní dodať dokumentáciu, ktorej súčasťou je energetický certifikát a energetické hodnotenie. V praxi to prebieha tak, že certifikátor musí najskôr prísť osobne ku každému zákazníkovi a vypočítať úsporu energie, ktorá nastane po prerábke domu. Práve od úspory totiž závisí výška štátnej dotácie.

Šťastie preto majú žiadatelia, ktorí si odborníka dohodli v predstihu. Otázne teraz je, čo bude s ďalšími stovkami až tisíckami záujemcov o dotáciu, ktorí to nestihli. To vzbudzuje otázku, čo majú takýto záujemcovia o príspevok robiť. Agentúra, ktorá má projekt Obnov dom na starosti, to však až tak negatívne nevidí.

Tvrdí, že odborníkov na certifikáty je u nás dostatok. Zverejňujú ich aj na webe. No sú najmä vo väčších mestách.

Štát zatiaľ lehoty pre žiadateľov o peniaze na rekonštrukciu predĺžiť neplánuje, no už na budúci rok sa chystá rozdávanie ďalších financií na obnovu domov.

(tv markíza)