Hamas síce v piatok prepustil dve americké rukojemníčky, ale obavy o stovky ľudí zadržiavaných v Gaze, najmä zranených a chorých, narastajú. Reportáž New York Times približuje ich ťažké osudy a pochmúrne vyhliadky na prežitie.
Rut Hodaya Perezová nie je v takom stave, aby mohla byť držaná ako rukojemníčka v pásme Gazy.
Rut je 17-ročné izraelské dievča, ktoré má myotonickú dystrofiu, nemôže chodiť a je pripútaná na invalidný vozík. To však nezabránilo ozbrojencom z Hamasu, aby ju 7. októbra neuniesli z festivalu tranceovej hudby neďaleko hraníc s Gazou počas ich série únosov a vraždenia.
Rut je teraz medzi veľkou a rôznorodou skupinou zajatcov, o ktorých sa predpokladá, že ich Hamas odvliekol do svojho podzemného labyrintu tunelov v Gaze.
„Nie je stavaná na život na takomto mieste,“ povedala jej sestra Yamit.
Uplynuli dva týždne od útoku Hamasu na Izrael, pri ktorom bolo zmasakrovaných viac ako 1 400 ľudí a viac ako 200 unesených. Hoci rastú obavy o bezpečnosť všetkých rukojemníkov držaných v podmienkach, ktoré by preverili aj tých najsilnejších, obavy sú obzvlášť veľké v prípade tých fyzicky najzraniteľnejších, ako je Rut.
V piatok ráno izraelskí vojenskí predstavitelia uviedli, že „väčšina“ rukojemníkov je nažive, a v piatok večer dostali všetci tí, ktorých blízki boli zadržiavaní v Gaze, ďalšiu dávku nádeje, keď Izrael a Hamas oznámili, že dve rukojemníčky, matka a dcéra, ktoré majú dvojaké americko-izraelské občianstvo, boli prepustené.
Americkí predstavitelia uviedli, že zástupcovia Kataru, amerického spojenca, ktorý udržiava dobré vzťahy s Hamasom, pomohli presvedčiť skupinu, ktorá kontroluje Gazu, aby oslobodila 59-ročnú Judith Raananovú a 17-ročnú Natalie Raananovú. Nebolo jasné, prečo boli Raananovci prepustení skôr ako iní zajatci.
Je takmer nepredstaviteľné, čo všetci tí, ktorí zostali a najmä tí najodkázanejší, prežívajú.
Na muške ich drží tá istá skupina, ktorá zmasakrovala ich priateľov a blízkych. Sú uväznení v husto obývanej enkláve Gazy, ktorú izraelské vojenské lietadlá neúnavne bombardujú. Všade okolo nich dochádzajú potraviny, voda a lieky a strach, zlosť a nenávisť sa stupňujú. Všetci v dvojmiliónovej Gaze čelia humanitárnej kríze a vlády na celom svete naliehajú na Izrael, aby umožnil vstup zúfalo potrebnej pomoci, čo sa napokon začalo diať v sobotu ráno.
Izraelskí predstavitelia uviedli, že Hamas uniesol najmenej 20 detí vrátane batoliat, viac ako tucet ľudí vo veku 60, 70 a 80 rokov a ľudí trpiacich Parkinsonovou chorobou, srdcovými problémami, cukrovkou a rakovinou. Okrem toho bolo počas teroristického útoku niekoľko rukojemníkov ťažko zranených streľbou a granátmi.
Rodinní príslušníci a medzinárodné organizácie prosia Hamas, aby sa zmiloval a najprv prepustil starých, mladých, chorých a zranených.
Medzinárodný výbor Červeného kríža je jednou zo skupín, ktoré sa snažia pomôcť. Predstavitelia Červeného kríža uviedli, že do dvoch dní od útoku sa obrátili na vedúcich predstaviteľov Hamasu v katarskej Dauhe.
„Východiskovým bodom – a od tohto faktu sa mi ťažko odhliada – je, že sú tam ľudia, ktorí by tam nikdy nemali byť,“ povedal Fabrizio Carboni, regionálny riaditeľ organizácie pre Blízky a Stredný východ, v rozhovore z minulého týždňa.
Za posledných 10 dní sa podľa neho Červený kríž stretol s predstaviteľmi Hamasu osobne a uskutočnil s nimi množstvo telefonických rozhovorov, ale „vzhľadom na úroveň násilia v Gaze považujem našu prácu za mimoriadne komplikovanú“.
Predstavitelia Červeného kríža uviedli, že žiadajú lídrov Hamasu, aby ponúkli „dôkaz o živote“, napríklad správu, telefonát alebo video, ktoré by dokázali, že každá osoba, o ktorej sa predpokladá, že je v zajatí, je nažive. Červený kríž žiada Hamas, aby umožnil prísun liekov a okamžite prepustil rukojemníkov s naliehavými zdravotnými potrebami, ako je Rut.
„Všetci by mali byť prepustení, ale tí so špecifickými zdravotnými problémami by mali byť prepustení ako prví,“ povedal Carboni. „V Gaze dnes jednoducho nie je možné poskytnúť lekársku pomoc, ktorú potrebujú,“ dodal. „Žiadali sme o ňu. Ale dnes sme od nej ďaleko, veľmi ďaleko.“
Pre rodiny rukojemníkov to bol strastiplný týždeň plný vzostupov a pádov.
Utorňajší katastrofálny výbuch v preplnenej nemocnici v Gaze rozdúchal vášne – a protiizraelské nálady – po celom svete. Izrael obvinil z výbuchu chybnú raketu vystrelenú Palestínskym islamským džihádom, ďalšou militantnou skupinou v Gaze, zatiaľ čo predstavitelia Hamasu z neho obvinili izraelský letecký útok. Tvrdenie ani jednej strany sa nedalo nezávisle overiť, ale výsledkom bolo obrovské utrpenie v Gaze a zvýšené riziko pre bezpečnosť rukojemníkov.
V nasledujúcich dňoch Izrael pokračoval v zhromažďovaní svojich síl pozdĺž hraníc Gazy a pripravoval sa na inváziu. Mnohé rodiny zajatcov sa modlia, aby Izraelčania odložili pozemnú ofenzívu, kým nebudú oslobodení všetci rukojemníci.
Existuje len málo dobrých možností. Experti na taktiku tvrdia, že pokus o záchranu by bol príliš nebezpečný. Hamas má v Gaze kilometre podzemných tunelov a odborníci sa domnievajú, že rukojemníci boli rozdelení a sú v tomto labyrinte pod prísnou ochranou.
K pochmúrnemu obrazu prispela aj správa, ktorá prišla koncom minulého týždňa, že izraelskí vojaci našli pozdĺž hraničného plota s Gazou telá Izraelčanov. Nie je jasné, kedy boli zabití – počas zajatia alebo v prvých chvíľach útoku zo 7. októbra. Tak či onak, rodiny rukojemníkov sú teraz v obrovskom strese, každý telefonát prijímajú s roztrasenými rukami a nevedia, či sa práve dozvedia, že ľudia, ktorých najviac milujú, sú mŕtvi alebo živí.
A pre rukojemníkov, ktorí sú chorí alebo zranení, hrá čas proti nim.
Hersh Goldberg-Polin, 23-ročný rodák z Kalifornie, ktorý sa s rodinou presťahoval do Izraela pred 15 rokmi, je zajatcom v Gaze. Počas útoku mu granát odtrhol ruku.
Na videu bolo zachytené, ako ho nakladajú do nákladného auta Hamasu a ako mu z pahýľa nad ľavým lakťom tečie krv.
Rotem Revivi, jeho blízky priateľ, povedal, že je „zrejmé“, že ak ruka Goldberga-Polina nebola riadne ošetrená, „je možné, že už s nami nie je“.
Hagai Levine, pracovník Fóra rodín rukojemníkov a nezvestných, organizácie, ktorá vznikla v Tel Avive na pomoc rodinám rukojemníkov, sa domnieva, že Medzinárodný výbor Červeného kríža musí „urobiť viac“, napríklad zverejniť zoznam všetkých nezvestných osôb a rukojemníkov. Predstavitelia Červeného kríža tvrdia, že sa snažia získať tieto informácie a využívajú svoje skúsenosti z iných konfliktov na Blízkom východe.
Organizácia pomáhala pri repatriácii tisícov väzňov počas vojen Izraela s jeho susedmi, a to už niekoľko desaťročí. Má kanceláriu v Gaze, kde, ako povedal Carboni, jeho ľudia pracovali v „príšerných podmienkach“, aby uľahčili prepustenie rukojemníkov, ako to stalo v piatok večer, keď Hamas vydal matku a dcéru Raananové a ony nastúpili do hučiaceho nákladného auta Červeného kríža, ako vidieť v krátkom videu, ktoré Hamas zverejnil.
Hamas pôvodne pohrozil, že zakaždým, keď izraelské letectvo zasiahne obyvateľov Gazy „v ich domovoch bez varovania“, popraví civilného rukojemníka, ale žiadne ďalšie podobné vyhlásenia neurobil. Hoci Hamas o zadržiavaných osobách povedal len málo, je zrejmé, že rukojemníci majú preň veľkú hodnotu.
Izraelskí predstavitelia uviedli, že Palestínsky islamský džihád tiež zadržiava niekoľko zajatcov. Musab Al-Breim, hovorca tejto skupiny, o ktorej je známe, že úzko spolupracuje s Hamasom, tento týždeň povedal, že „existuje len jeden spôsob, ako sa zajatci vrátia, a to vtedy, ak budú oslobodení naši zajatci“, pričom mal na mysli tisíce palestínskych väzňov v izraelských väzniciach.
Odborníci na rukojemníkov tvrdia, že ide o jedno z najkomplikovanejších zadržaní rukojemníkov v histórii. Ide o obrovskú skupinu zajatcov držaných v zúriacej vojnovej zóne, pričom rukojemníci pochádzajú z mnohých rôznych krajín, sú vo veku od menej ako 1 roka až po viac ako 85 rokov vrátane civilistov unesených z ich domovov alebo z párty v púšti, ako aj izraelských vojakov v aktívnej službe zajatých z horiacich tankov.
Aj tá najjednoduchšia komunikácia, ako napríklad telefonát s ľuďmi v zajatí, je náročná. „Neštátne ozbrojené skupiny, s ktorými sme v kontakte, sú veľmi, veľmi opatrné, pokiaľ ide o spôsob, akým s nami nadväzujú kontakt, pretože vedia, že prostredníctvom technológií by mohli byť vystopovaní,“ povedal Carboni.
Carboni však dodal, že „je nemysliteľné“, aby bolo unesených toľko detí.
Dodal, že „toto rozhorčenie nie je na úkor nášho rozhorčenia nad deťmi v Gaze“, ktoré podľa neho vyrastajú v „neuveriteľnej brutalite a násilí“.
„Nemôžeme pridávať násilie k násiliu,“ povedal. „Musíme to zastaviť.“
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.