"Podporili sme mierový plán prezidenta Zelenského a hovorili sme aj o otázke unesených detí a akú rolu v tom hrá Rusko a Bielorusko," priblížila témy samitu šéfka českej snemovne.

S lídrami diskutovali aj o kľúčovej úlohe parlamentov v Krymskej platforme a podporili zriadenie jej podporných skupín v jednotlivých národných parlamentoch. V Česku už taká podľa jej slov vzniká.

"Nie je pochýb o tom, že Krym je Ukrajina. Chceme dosiahnuť to, aby bol oslobodený rovnako ako ostatné časti Ukrajiny," uviedla Pekarová Adamová jednu z ďalších vecí, na ktorej sa s parlamentnými predstaviteľmi zhodli.

Pripomenula tiež, že viac než 4-tisíc detí odvliekli z Krymu do Ruska. V spoločnom vyhlásení preto volajú po spravodlivosti pre všetkých, ktorí sú obeťami, a po potrestaní vinníkov.

"Dnes sme nehovorili len o Kryme alebo iba o Ukrajine, ale debatovali sme o budúcnosti celého sveta... Falošné naratívy, že vraj záujem o Ukrajinu klesá, sa rozplynuli," vyhlásil po skončení samitu predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk.

Na novinársku otázku, či štáty podporujú Ukrajinu dostatočne, odpovedal, že Ukrajina by samozrejme chcela, aby podpora bola väčšia. "Mnoho ľudí hovorí, že očakávali viac od protiofenzívy. No protiofenzíva nie je žiadna počítačová hra. Nemôžeme mrhať životmi vojakov," povedal Stefančuk s tým, že Kyjev by potreboval viac munície či posilnenie protivzdušnej obrany. Dúfa, že samit prispeje k systémovej pomoci. "Potom uvidíte aj viac výsledkov," dodal.

Cieľom samitu bolo zvýšiť medzi politickými lídrami aj širokou verejnosťou povedomie o nelegálnej ruskej okupácii Krymu a jej dôsledkoch na stav ľudských práv miestnych obyvateľov, na globálnu potravinovú bezpečnosť, ako aj na svetový poriadok založený na pravidlách.

V porovnaní s jeho prvým ročníkom, ktorý sa uskutočnil vlani v Záhrebe, sa na ňom teraz zúčastnilo o sedem krajín viac. Praha hostila napríklad aj zástupcov Ghany, Sierry Leonne, Kanady či Spojeného kráľovstva.

(tasr)