Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Arménsky maliar Ivan Konstantinovich Aivazovsky vytvoril jedny z najpôsobivejších obrazov morských scenérií. Na jeho obrazoch všadeprítomný lúč svetla predznamenáva optimistický koniec aj tých najstrašnejších búrok.

Jeho diela zahŕňajú aj bojové scény, arménske témy a portréty. Prezrite si niektoré z Aivazovskeho diel, ktoré sú vystavené v Arménskej národnej galérii v Jerevane.

Narodený ako smrteľný, zanechal nesmrteľný odkaz. Aivazovského pôsobivé morské scenérie

Mohlo by Vás zaujímať Narodený ako smrteľný, zanechal nesmrteľný odkaz. Aivazovského pôsobivé morské scenérie

Minúta  |  

Pád cyklistu pri skoku na Kubínskej holi, zasahoval vrtuľník

DOLNÝ KUBÍN – Zjazd na cyklodráhe na Kubínskej hole nezvládol v sobotu 28. októbra jeden biker, ktorý potom po páde kontaktoval Horskú záchrannú službu Malá Fatra.

Muž spadol z bicykla pri skoku, pričom si poranil hornú končatinu. Na pomoc bola privolaná aj Vrtuľníková záchranná zdravotnícka služba zo Žiliny, ktorá cestou vzala v Štefanovej (Vrátna dolina) záchranára HZS z oblastného strediska Malá Fatra.

[link url =https://standard.sk/478596/budu-martincania-platit-dvojnasobne-dane-mestski-poslanci-rozhodli]

Záchranár bol vysadený v teréne, a keďže pre sťaženú viditeľnosť a popis miesta nebolo muža možné presne nájsť, bol lokalizovaný zo vzduchu pomocou posádky vrtuľníka. K mužovi bola následne vysadená aj lekárka. Po ošetrení a nabalení bol vytiahnutý za pomoci trojrohej šatky na palubu a transportovaný do nemocnice v Martine na ďalšie ošetrenie.

Zdroj: HZS

[link url =https://standard.sk/478386/hrozi-velky-geopoliticky-konflikt-financne-trhy-to-vidia-inak]
Minúta  |  

Deň narodenia Ľudovíta Štúra si od roku 1996 pripomíname ako pamätný deň - dnes

Dnes si pripomínane narodenia Ľudovíta Štúra. Deň narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa si Slovenská republika pripomína od roku 1996 ako pamätný deň.

Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október, Deň narodenia Ľudovíta Štúra, uvedený medzi pamätnými dňami.

Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života prvej polovice 19. storočia. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. O viac ako storočie neskôr sa v tom istom dome, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch i v popularizačných materiáloch sa však stretávame s dvoma dátumami narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 odišiel študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný Győr). Pre svoju budúcu životnú dráhu nadobudol vyššie vzdelanie na lýceu v Bratislave a v nemeckom univerzitnom meste Halle.

Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom. Pamätným sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod jeho vedením na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.

Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 - 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

Po neúspechu revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil puškou. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.

Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

(tars)

Minúta  |  

Mexiko: Počet obetí hurikánu Otis stúpol na 39

Počet obetí mimoriadne silného hurikánu, ktorý sa v stredu prehnal cez západné pobrežie Mexika stúpol na 39. Naďalej má byť nezvestných najmenej desať ľudí.

„Nanešťastie uvádza štátna prokuratúra v súčasnosti 39 obetí na životoch" hurikánu Otis, uviedla mexická ministerka pre bezpečnosť Rosa Icela Rodríguezová. Úrady pritom doposiaľ informovali o 27 mŕtvych.

Podľa Rodríguezovej je ešte stále nezvestných najmenej desať ľudí. Obete pritom podľa nej stále neboli identifikované a prebieha vyšetrovanie.

Otis sa v noci na stredu blížil k mexickému pobrežiu ako hurikán piatej kategórie s rýchlosťou vetra až 270 kilometrov za hodinu. Nad pevninou však zoslabol, pričom zasiahnuté bolo predovšetkým mesto Acapulco v štáte Guerrero na juhozápade Mexika.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) opísala hurikán Otis ako „jednu z najrýchlejšie sa zosilňujúcich tropických cyklón v dejinách". V moderných časoch ju prekonal len hurikán Patricia z roku 2015.

Rýchlosť, akou Otis zosilnel, prekvapila mexickú vládu i meteorológov, a preto mali úrady len málo času na varovanie obyvateľstva pred jeho príchodom.

V zasiahnutej oblasti v súčasnosti zasahuje asi 17-tisíc príslušníkov záchranných a bezpečnostných zložiek, pričom v niektorých oblastiach hlásia aj vykrádanie supermarketov. Množstvo ľudí sa pre zlý telefónny signál tiež stále nedokáže spojiť s rodinou a známymi žijúcimi v zasiahnutej oblasti.

V roku 1997 zasiahol okolie mesta Acapulco hurikán štvrtej kategórie, nazvaný Paulina, ktorý si vyžiadala viac než 200 obetí na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel herec Matthew Perry, známy zo seriálu Priatelia, píšu americké médiá

Vo veku 54 rokov zomrel americký herec Matthew Perry známy zo sitkomu Priatelia. S odvolaním sa na zdroje z polície o tom informovali americké médiá. Hercovo bezvládne telo našli v sobotu v jeho dome v Los Angeles.

TMZ, ktorý o smrti herca informoval ako prvý, uviedol, že na mieste sa nenašli nijaké dôkazy o násilnej smrti a herec sa zrejme utopil.

Perry sa narodil v roku 1969 v americkom štáte Massachusetts a bol známy predovšetkým stvárnením Chandlera Binga v populárnom sitkome Priatelia americkej televíznej stanice NBC. Seriál má desať sérií a natáčal sa medzi rokmi 1994 až 2004. Tento sitkom sa pritom teší popularite aj v súčasnosti, a to najmä medzi mladými divákmi na streamovacích službách.

Za výkon v Priateľoch získal Perry aj dve nominácie na ceny Emmy a ďalšie dve získal za účinkovanie v seriáli Západné krídlo.

Okrem toho sa Perry objavil aj vo viacerých filmoch - napríklad v snímke Iba blázni sa ponáhľajú (1997) či Môj sused zabijak.

Herec celé roky bojoval so závislosťou na liekoch proti bolesti a alkohole a viackrát preto absolvoval aj liečenia. Perry okrem toho trpel aj zdravotnými problémami. V roku 2018 napríklad podstúpil operáciu pre prasknutie hrubého čreva. Podľa amerických médií sa však pri hercovom tele drogy ani lieky nenašli.

Informácie o hercovej smrti bezprostredne jeho zástupcovia nepotvrdili. Polícia v Los Angeles však pre agentúru AP potvrdila, že na Perryho adrese zasahujú policajti v súvislosti s vyšetrovaním úmrtia muža približne vo veku 50 rokov.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Bývalý viceprezident USA Pence oznámil, že sa nebude uchádzať o úrad prezidenta

Bývalý americký viceprezident Mike Pence oznámil, že sa viac nebude uchádzať o republikánsku nomináciu v budúcoročných prezidentských voľbách v USA. Svoju kampaň tak ukončil po tom, ako sa mu nedarilo získať dostatok peňazí a ani popularitu v predvolebných prieskumoch.

"Po dlhých modlitbách a úvahách som sa od dnešného dňa rozhodol pozastaviť svoju kampaň do prezidentských volieb," povedal Pence na konferencii Republikánskej židovskej koalície v Las Vegas.

"Vždy sme vedeli, že to bude ťažký boj, nič však neľutujem," uviedol. Pence sa tak stal prvým významným kandidátom, ktorý odstúpil z boja o republikánsku nomináciu za prezidentského kandidáta. Favoritom v tomto súboji je zatiaľ exprezident Donald Trump.

Podľa agentúry AP sa Pence rozhodnutím zo súboja odstúpiť zachránil pred hanbou, ktorú by utŕžil, ak by sa nekvalifikoval do tretej debaty v rámci republikánskych primárok, ktoré sa uskutočnia 8. novembra v Miami.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.