Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prijatie Deklarácie slovenského národa sa v SR pripomína ako pamätný deň

Slovensko si pripomína výročie Martinskej deklarácie. Slováci sa ňou prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi a odmietli zväzok s Uhorskom. Deklarácia sa stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu.

Dva dni po tom, ako v Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý prijal zákon o vytvorení samostatnej Československej republiky (ČSR), v Turčianskom Svätom Martine sa konalo zhromaždenie, na ktorom sa Slováci deklaráciou prihlásili k spoločnému štátnemu zväzku s Čechmi.

Od prijatia Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia, uplynie v pondelok 30. októbra 105 rokov.

Udalosť sa na Slovensku od roku 1993 pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok.

V Turčianskom Sv. Martine sa 30. októbra 1918 stretlo v budove Tatrabanky viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku. Účastníci prijali návrh deklarácie, ktorú vypracoval evanjelický kňaz, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj Slovenskú národnú radu (SNR), do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene SNR napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.

Deklarácia odmietla právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa, pre ktorý žiadala právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.

Obsah Martinskej deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.

Účastníci martinského zhromaždenia však paradoxne nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra. O vyhlásení vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo.

Na základe aktuálnych informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsky maliar Ivan Konstantinovich Aivazovsky vytvoril jedny z najpôsobivejších obrazov morských scenérií. Na jeho obrazoch všadeprítomný lúč svetla predznamenáva optimistický koniec aj tých najstrašnejších búrok.

Jeho diela zahŕňajú aj bojové scény, arménske témy a portréty. Prezrite si niektoré z Aivazovskeho diel, ktoré sú vystavené v Arménskej národnej galérii v Jerevane.

Narodený ako smrteľný, zanechal nesmrteľný odkaz. Aivazovského pôsobivé morské scenérie

Mohlo by Vás zaujímať Narodený ako smrteľný, zanechal nesmrteľný odkaz. Aivazovského pôsobivé morské scenérie

Minúta  |  

Pád cyklistu pri skoku na Kubínskej holi, zasahoval vrtuľník

DOLNÝ KUBÍN – Zjazd na cyklodráhe na Kubínskej hole nezvládol v sobotu 28. októbra jeden biker, ktorý potom po páde kontaktoval Horskú záchrannú službu Malá Fatra.

Muž spadol z bicykla pri skoku, pričom si poranil hornú končatinu. Na pomoc bola privolaná aj Vrtuľníková záchranná zdravotnícka služba zo Žiliny, ktorá cestou vzala v Štefanovej (Vrátna dolina) záchranára HZS z oblastného strediska Malá Fatra.

[link url =https://standard.sk/478596/budu-martincania-platit-dvojnasobne-dane-mestski-poslanci-rozhodli]

Záchranár bol vysadený v teréne, a keďže pre sťaženú viditeľnosť a popis miesta nebolo muža možné presne nájsť, bol lokalizovaný zo vzduchu pomocou posádky vrtuľníka. K mužovi bola následne vysadená aj lekárka. Po ošetrení a nabalení bol vytiahnutý za pomoci trojrohej šatky na palubu a transportovaný do nemocnice v Martine na ďalšie ošetrenie.

Zdroj: HZS

[link url =https://standard.sk/478386/hrozi-velky-geopoliticky-konflikt-financne-trhy-to-vidia-inak]
Minúta  |  

Deň narodenia Ľudovíta Štúra si od roku 1996 pripomíname ako pamätný deň - dnes

Dnes si pripomínane narodenia Ľudovíta Štúra. Deň narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa si Slovenská republika pripomína od roku 1996 ako pamätný deň.

Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október, Deň narodenia Ľudovíta Štúra, uvedený medzi pamätnými dňami.

Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života prvej polovice 19. storočia. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. O viac ako storočie neskôr sa v tom istom dome, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch i v popularizačných materiáloch sa však stretávame s dvoma dátumami narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 odišiel študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný Győr). Pre svoju budúcu životnú dráhu nadobudol vyššie vzdelanie na lýceu v Bratislave a v nemeckom univerzitnom meste Halle.

Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom. Pamätným sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod jeho vedením na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.

Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 - 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

Po neúspechu revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil puškou. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.

Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

(tars)

Minúta  |  

Mexiko: Počet obetí hurikánu Otis stúpol na 39

Počet obetí mimoriadne silného hurikánu, ktorý sa v stredu prehnal cez západné pobrežie Mexika stúpol na 39. Naďalej má byť nezvestných najmenej desať ľudí.

„Nanešťastie uvádza štátna prokuratúra v súčasnosti 39 obetí na životoch" hurikánu Otis, uviedla mexická ministerka pre bezpečnosť Rosa Icela Rodríguezová. Úrady pritom doposiaľ informovali o 27 mŕtvych.

Podľa Rodríguezovej je ešte stále nezvestných najmenej desať ľudí. Obete pritom podľa nej stále neboli identifikované a prebieha vyšetrovanie.

Otis sa v noci na stredu blížil k mexickému pobrežiu ako hurikán piatej kategórie s rýchlosťou vetra až 270 kilometrov za hodinu. Nad pevninou však zoslabol, pričom zasiahnuté bolo predovšetkým mesto Acapulco v štáte Guerrero na juhozápade Mexika.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) opísala hurikán Otis ako „jednu z najrýchlejšie sa zosilňujúcich tropických cyklón v dejinách". V moderných časoch ju prekonal len hurikán Patricia z roku 2015.

Rýchlosť, akou Otis zosilnel, prekvapila mexickú vládu i meteorológov, a preto mali úrady len málo času na varovanie obyvateľstva pred jeho príchodom.

V zasiahnutej oblasti v súčasnosti zasahuje asi 17-tisíc príslušníkov záchranných a bezpečnostných zložiek, pričom v niektorých oblastiach hlásia aj vykrádanie supermarketov. Množstvo ľudí sa pre zlý telefónny signál tiež stále nedokáže spojiť s rodinou a známymi žijúcimi v zasiahnutej oblasti.

V roku 1997 zasiahol okolie mesta Acapulco hurikán štvrtej kategórie, nazvaný Paulina, ktorý si vyžiadala viac než 200 obetí na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel herec Matthew Perry, známy zo seriálu Priatelia, píšu americké médiá

Vo veku 54 rokov zomrel americký herec Matthew Perry známy zo sitkomu Priatelia. S odvolaním sa na zdroje z polície o tom informovali americké médiá. Hercovo bezvládne telo našli v sobotu v jeho dome v Los Angeles.

TMZ, ktorý o smrti herca informoval ako prvý, uviedol, že na mieste sa nenašli nijaké dôkazy o násilnej smrti a herec sa zrejme utopil.

Perry sa narodil v roku 1969 v americkom štáte Massachusetts a bol známy predovšetkým stvárnením Chandlera Binga v populárnom sitkome Priatelia americkej televíznej stanice NBC. Seriál má desať sérií a natáčal sa medzi rokmi 1994 až 2004. Tento sitkom sa pritom teší popularite aj v súčasnosti, a to najmä medzi mladými divákmi na streamovacích službách.

Za výkon v Priateľoch získal Perry aj dve nominácie na ceny Emmy a ďalšie dve získal za účinkovanie v seriáli Západné krídlo.

Okrem toho sa Perry objavil aj vo viacerých filmoch - napríklad v snímke Iba blázni sa ponáhľajú (1997) či Môj sused zabijak.

Herec celé roky bojoval so závislosťou na liekoch proti bolesti a alkohole a viackrát preto absolvoval aj liečenia. Perry okrem toho trpel aj zdravotnými problémami. V roku 2018 napríklad podstúpil operáciu pre prasknutie hrubého čreva. Podľa amerických médií sa však pri hercovom tele drogy ani lieky nenašli.

Informácie o hercovej smrti bezprostredne jeho zástupcovia nepotvrdili. Polícia v Los Angeles však pre agentúru AP potvrdila, že na Perryho adrese zasahujú policajti v súvislosti s vyšetrovaním úmrtia muža približne vo veku 50 rokov.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.