Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislava uvažuje s vyhradeným pruhom pre MHD na Šancovej smerom na Pražskú

BRATISLAVA - Mesto uvažuje s vyznačením vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu na Šancovej ulici aj smerom na Pražskú ulicu. Najskôr však bude potrebné zrušiť parkovací pruh v protismere. Uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla s tým, že na mieste, kde sa pripája Ľadová a Beskydská ulica, je v pláne vybudovať riadené miesto na prechádzanie.

"Všetky návrhy zmien robíme na základe dát a ich vyhodnotenia. Kladieme dôraz na bezpečnosť chodcov, cyklistov a preferenciu MHD," skonštatoval Bubla. Zdôraznil, že ide o odlišný prístup ako v minulosti, keď sa využitie dopravného priestoru projektovalo najmä pre autá.

V tomto prípade však správnym orgánom Šancovej ulice je Okresný úrad Bratislava spolu s Krajským dopravným inšpektorátom. "Šancova dlhodobo dočasne slúži ako dva dopravné okruhy mesta, čo ovplyvňuje aj úvahy o možnom znižovaní počtu jazdných pruhov," poznamenal Bubla. V prvom rade je však podľa neho potrebné znížiť kapacitu na uliciach, ktoré slúžia len ako jeden dopravný okruh. Magistrát tiež uvažuje nad umelým znižovaním priepustnosti svetelne riadených križovatiek pred Šancovou ulicou. Ďalším príkladom môže byť zužovanie jazdných pruhov alebo presmerovať tranzit mimo centrálnej oblasti mesta.

Magistrát upozorňuje na to, že každým rokom narastá počet áut v meste. Kým k 31. decembru 2022 evidovalo mesto 322 212 vozidiel, k 31. júlu 2023 ich bolo 334 352.

(tasr)

Minúta  |  

V okolí cintorínov budú číhať aj zlodeji, neprilákajte ich pozornosť

ŽILINA – Už od soboty 28. októbra je aj v Žilinskom kraji tak ako na celom Slovensku v okolí cintorínov viac policajtov a tento stav potrvá do 2. novembra.

A to v súvislosti s predpokladaným nárastom pohybu osôb v okolí cintorínov, intenzity cestnej premávky na pozemných komunikáciách pred a počas dní Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých.

[link url =https://standard.sk/477498/start-novej-sezony-verejneho-korculovania-klope-na-dvere-ake-su-ceny]

Polícia upozorňuje návštevníkov pietnych miest, aby si auto opustení dôkladne zamkli a zobrali si z neho všetky cenné veci a doklady. Aby nenechávajte v aute nič, čo by mohlo prilákať pozornosť zlodejov.

[link url =https://standard.sk/480498/velvyslanec-jindrak-o-statnom-oceneni-stefanika-v-cesku-citim-satisfakciu-jeho-historicka-rola-bola-u-nas-dlho-spochybnovana]

Tiež je potrebné pri parkovaní myslieť aj na ostatných účastníkov cestnej premávky. Nezaparkovať auto tak, aby tvorilo prekážku pre iné motorové vozidlá, a bránilo na príjazdových cestách vjazdu alebo výjazdu ďalším motorovým vozidlám, respektíve obmedzovalo pohyb chodcov. Podľa možností na presun na pietne miesta použiť prostriedky hromadnej dopravy, čím sa ušetrí čas hľadaním parkovacieho miesta. No a tašky a kabelky by sme tiež nemali odkladať na hroby a v žiadnom prípade by sme ich nemali nechávať bez dozoru.

Zdroj: Polícia SR – Žilinský kraj

[link url =https://standard.sk/480259/martinsky-viceprimator-sa-stara-o-financie-mesta-napriek-tomu-ze-podstupil-osobny-bankrot]
Minúta  |  

Prijatie Deklarácie slovenského národa sa v SR pripomína ako pamätný deň

Slovensko si pripomína výročie Martinskej deklarácie. Slováci sa ňou prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi a odmietli zväzok s Uhorskom. Deklarácia sa stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu.

Dva dni po tom, ako v Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý prijal zákon o vytvorení samostatnej Československej republiky (ČSR), v Turčianskom Svätom Martine sa konalo zhromaždenie, na ktorom sa Slováci deklaráciou prihlásili k spoločnému štátnemu zväzku s Čechmi.

Od prijatia Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia, uplynie v pondelok 30. októbra 105 rokov.

Udalosť sa na Slovensku od roku 1993 pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok.

V Turčianskom Sv. Martine sa 30. októbra 1918 stretlo v budove Tatrabanky viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku. Účastníci prijali návrh deklarácie, ktorú vypracoval evanjelický kňaz, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj Slovenskú národnú radu (SNR), do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene SNR napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.

Deklarácia odmietla právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa, pre ktorý žiadala právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.

Obsah Martinskej deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.

Účastníci martinského zhromaždenia však paradoxne nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra. O vyhlásení vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo.

Na základe aktuálnych informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsky maliar Ivan Konstantinovich Aivazovsky vytvoril jedny z najpôsobivejších obrazov morských scenérií. Na jeho obrazoch všadeprítomný lúč svetla predznamenáva optimistický koniec aj tých najstrašnejších búrok.

Jeho diela zahŕňajú aj bojové scény, arménske témy a portréty. Prezrite si niektoré z Aivazovskeho diel, ktoré sú vystavené v Arménskej národnej galérii v Jerevane.

Narodený ako smrteľný, zanechal nesmrteľný odkaz. Aivazovského pôsobivé morské scenérie

Mohlo by Vás zaujímať Narodený ako smrteľný, zanechal nesmrteľný odkaz. Aivazovského pôsobivé morské scenérie

Minúta  |  

Pád cyklistu pri skoku na Kubínskej holi, zasahoval vrtuľník

DOLNÝ KUBÍN – Zjazd na cyklodráhe na Kubínskej hole nezvládol v sobotu 28. októbra jeden biker, ktorý potom po páde kontaktoval Horskú záchrannú službu Malá Fatra.

Muž spadol z bicykla pri skoku, pričom si poranil hornú končatinu. Na pomoc bola privolaná aj Vrtuľníková záchranná zdravotnícka služba zo Žiliny, ktorá cestou vzala v Štefanovej (Vrátna dolina) záchranára HZS z oblastného strediska Malá Fatra.

[link url =https://standard.sk/478596/budu-martincania-platit-dvojnasobne-dane-mestski-poslanci-rozhodli]

Záchranár bol vysadený v teréne, a keďže pre sťaženú viditeľnosť a popis miesta nebolo muža možné presne nájsť, bol lokalizovaný zo vzduchu pomocou posádky vrtuľníka. K mužovi bola následne vysadená aj lekárka. Po ošetrení a nabalení bol vytiahnutý za pomoci trojrohej šatky na palubu a transportovaný do nemocnice v Martine na ďalšie ošetrenie.

Zdroj: HZS

[link url =https://standard.sk/478386/hrozi-velky-geopoliticky-konflikt-financne-trhy-to-vidia-inak]
Minúta  |  

Deň narodenia Ľudovíta Štúra si od roku 1996 pripomíname ako pamätný deň - dnes

Dnes si pripomínane narodenia Ľudovíta Štúra. Deň narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa si Slovenská republika pripomína od roku 1996 ako pamätný deň.

Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október, Deň narodenia Ľudovíta Štúra, uvedený medzi pamätnými dňami.

Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života prvej polovice 19. storočia. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. O viac ako storočie neskôr sa v tom istom dome, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch i v popularizačných materiáloch sa však stretávame s dvoma dátumami narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 odišiel študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný Győr). Pre svoju budúcu životnú dráhu nadobudol vyššie vzdelanie na lýceu v Bratislave a v nemeckom univerzitnom meste Halle.

Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom. Pamätným sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod jeho vedením na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.

Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 - 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

Po neúspechu revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil puškou. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.

Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

(tars)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.