Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel dlhoročný člen košickej opery

KOŠICE – Smutná správa zasiahla v závere minulého týždňa umelecký svet. Na posledný odpočinok sa pobral člen zboru Opery Národného divadla Košice Juraj Hingis. Jeho srdce dotĺklo v piatok 27. októbra vo veku nedožitých 77 rokov, informovalo na sociálnych sieťach Národné divadlo Košice.

„V opernom zbore nášho divadla bol neprehliadnuteľný. Zdá sa priam neuveriteľné, že po prvý raz vstúpil na dosky javiska Historickej budovy Národného divadla Košice ako trojročný, 23. októbra 1949, keď si zahral jedno z detí v cigánskom tábore v operete Cigánsky barón,“ informovalo Národné divadlo Košice.

Pátranie po nezvestnom 24-ročnom Hamadovi Benzovi pokračuje

Mohlo by Vás zaujímať Pátranie po nezvestnom 24-ročnom Hamadovi Benzovi pokračuje

„Zaujímavé je, že človek si nezvykne pamätať veci z takého raného detstva, ale toto si pamätám. Boli sme na javisku v Cigánskom barónovi ako deti v cigánskom tábore. A viem, že našou úlohou bolo kradnúť mešce. Spočiatku som sa na skúškach bál, ale potom to už bolo pre mňa normálne,“ spomínal na divadelné začiatky v rozhovore pred siedmimi rokmi Juraj Hingis.

Divadlo mal takpovediac v krvi. Jeho otec bol v roku 1945 jedným z prvých zakladajúcich členov vznikajúceho Východoslovenského národného divadla. Jeho staršia sestra tancovala v divadle počas maďarskej okupácie v čase vojny a vo vznikajúcom divadle nastúpila spolu s ďalšou sestrou do baletného zboru, informuje NDKE.

Pomohli dobrej veci. Dobrovoľníci skrášlili židovský cintorín

Mohlo by Vás zaujímať Pomohli dobrej veci. Dobrovoľníci skrášlili židovský cintorín

Stálym členom operného zboru sa Juraj Hingis stal až v roku 1982. Vyučil sa za čašníka, ale keďže stále mohol, tak sa k divadlu vracal a účinkoval v štafážach. „Ale počet opier či operiet, v ktorých som účinkoval, vám nepoviem. Zažil som celú históriu divadla, všetkých dirigentov, režisérov. Mal som česť robiť so skvelými ľuďmi, ako boli dirigent Boris Veľat či zbormajster Roman Skřepek. Divadlo je jednoducho celoživotná láska,“ povedal v rozhovore pri príležitosti sedemdesiatin Juraj Hingis.

Podľa neho je každá opera svojím spôsobom krásna. „Krása sa dá nájsť v každej hudbe, aj v tých moderných operách, aj v tých klasických,“ povedal Juraj Hingis.

Minúta  |  

B. Bystrica: MsP posilnila hliadky, správca cintorína pripomína neuhradené nájmy

BANSKÁ BYSTRICA - Mestská polícia posilnila počas dušičiek hliadky v okolí banskobystrických cintorínov. Dôvodom je zvýšený nápor návštevníkov, ktorých intenzívnejšie monitoruje. Dohliada tiež na pohyb motorových vozidiel a v prípade potreby je pripravená ľudí usmerniť.

"Apelujeme na rešpektovanie pokynov príslušníkov, ako aj dopravného značenia. V čase návštevy miesta posledného odpočinku svojich blízkych si netreba nechávať v aute cennosti, doklady či tašky s peňaženkami," upozornili mestskí policajti na sociálnej sieti.

MsP súčasne v tomto období pripravila bezpečnostnú akciu, v rámci ktorej sa zameriava na viditeľnosť chodcov. Pri vstupoch na cintoríny preventívne informuje okoloidúcich o dôležitosti používania reflexných prvkov.

Na území Banskej Bystrice je 16 cintorínov, ktoré sú v správe mestskej organizácie Záhradnícke a rekreačné služby. Na rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Š. Moysesa sú na bránach oboch vstupov, teda zo spodnej i hornej časti, vyvesené informačné tabule nezaplatených hrobových miest. Údaje sú ku koncu decembra roku 2020. Správca žiada všetkých, ktorí nemajú uhradený nájom za hrobové miesto alebo uzatvorenú nájomnú zmluvu, aby sa obrátili na správu cintorínov v Kremničke.

Banskobystrická samospráva zároveň vyzýva návštevníkov cintorínov, aby si pamiatku svojich blízkych uctili ekologickejšie, teda bez plastových kvetov, kytíc či výzdob, a skôr siahli po živých kvetoch a spomienkových predmetoch z prírodných materiálov.

(tasr)

Minúta  |  

Košice: Návštevníci cintorína budú môcť zaparkovať aj v areáli na Južnej triede

KOŠICE - Návštevníci verejného cintorína v Košiciach budú môcť v stredu a tiež vo štvrtok 2. novembra zaparkovať svoje autá v areáli na Južnej triede 74. Firma vyčlení 26 parkovacích miest na ploche vľavo pri vstupe do areálu.

Dočasné bezplatné parkovisko bude návštevníkom cintorína k dispozícii len počas spomínaných dní. "Parkovisko bude vyznačené prenosným dopravným značením a vodičov budú na mieste usmerňovať brigádnici aj príslušníci mestskej polície," uvádza mesto Košice.

V okolí cintorína sú vodičom k dispozícii parkovacie miesta na Cintorínskej ulici v jednom jazdnom pruhu v oboch smeroch. Do piatka 3. novembra môžu návštevníci parkovať aj na Rastislavovej ulici v pravom jazdnom pruhu v úseku od cintorína v smere na Alejovú. Pri hornom vstupe na verejný cintorín na Užhorodskej ulici je pre zabezpečenie parkovania zriadená jednosmerná trasa a uzavretý jeden jazdný pruh.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku avizuje vznik ďalších desať politických strán. Jedna má názov podobný maďarskej Aliancii

Na Slovensku chce vzniknúť ďalších desať politických strán, hoci aktívnych ich máme už vyše 50. Jedna má názov veľmi podobný maďarskej Aliancii.

V minulých parlamentných voľbách sa o hlasy voličov uchádzalo až 25 politických subjektov, hoci išlo len o polovicu z aktívnych strán na Slovensku Stovky ďalších sú podľa rezortu vnútra v procese likvidácie. Napriek tomu ministerstvo očakáva vznik desiatich nových politických strán.

Medzi novými subjektmi sú strany ako Spoločnosť Dobro, Slovensko Si Nedáme, Reštart Slovenska, Volt Slovensko, Jednotní Slovania, Zdravý rozum - kresťanské a konzervatívne hnutie, Hnutie Svetlo, Front občianska strana práce a Rómska strana, informuje portál TVnoviny.sk.

Záujem púta najmä strana Magyar Szövetség - Maďarská aliancia, keďže jej názov pripomína maďarskú Alianciu-Szövetség, ktorá ešte donedávna integrovala tri maďarské strany – SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť. Vo voľbách napokon kandidáti liberálnejšieho Mosta-Híd vytvorili zoskupenie s Dzurindovými Modrými.

Hnutie však nepripúšťa možnosť štiepenia a tvrdí, že za novovznikajúcou stranou stojí len pár jednotlivcov, ktorí nemajú žiadne spojenie s Alianciou. „Nepripravujeme novú stranu, neplánujeme zmeniť názov strany a ani platforma SMK, alebo iná platforma neplánuje odchod zo strany Szövetség – Aliancia,“ uviedla hovorkyňa Aliancie Évi Pálinkás.

(tvnoviny.sk)

Minúta  |  

Pred 30 rokmi nadobudla účinnosť Maastrichtská zmluva – Zmluva o Európskej únii

Pred 30 rokmi nadobudla účinnosť Maastrichtská zmluva. Keďže položila základy dnešnej podoby Európskej únie, známa je tiež ako Zmluva o Európskej únii.

Maastrichtská zmluva znamená jeden z najvýznamnejších medzníkov vo vývoji európskej integrácie, pretože zoskupeniu západoeurópskych krajín dala podobu skutočne všestrannej hospodárskej, menovej a postupne i politickej únie.

Jej podpísaniu v holandskom meste Maastricht, ktoré leží v blízkosti hraníc s Belgickom a Nemeckom, predchádzalo niekoľko rokov medzivládnych diskusií. Nie menej náročný bol aj proces ratifikácie dokumentu v 12 členských krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Dnes (1. novembra) uplynie 30 rokov odvtedy, čo nadobudla Maastrichtská zmluva platnosť.

Návrh Zmluvy o Európskej únii prijali na zasadaní Európskej rady v dňoch 9. – 10. decembra 1991 v Maastrichte najvyšší predstavitelia členských krajín Spoločenstva. V tomto najstaršom holandskom meste text dokumentu oficiálne podpísali o dva mesiace neskôr – 7. februára 1992 – ministri zahraničných vecí členských štátov.

Zmluvu potvrdili svojimi podpismi predstavitelia 12 krajín zastupujúcich Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Už 7. apríla 1992 schválil dokument Európsky parlament v pomere hlasov 226 za a 62 proti. Súčasťou Zmluvy o EÚ bola dohoda o sociálnej politike, 17 protokolov a 33 deklarácií.

Zmluva, ktorou sa názov Spoločenstva zmenil na Európsku úniu, čo malo zdôrazniť jeho novú identitu, vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 po ratifikácii vo vtedajších členských štátoch. Tento proces však nebol jednoduchý. Napríklad v Dánsku rozhodlo o prijatí zmluvy po neúspešnom prvom referende až druhé všeľudové hlasovanie, ktoré sa konalo 18. mája 1993, a v Nemecku posudzoval súlad textu Zmluvy o EÚ s nemeckou ústavou tamojší ústavný súd. Definitívny verdikt o tom, že nie je v rozpore s ústavou, vyriekol Spolkový ústavný súd až 12. októbra 1993.

Zmluva o EÚ formulovala tri základné oblasti – piliere maastrichtského chrámu: Európske spoločenstvá, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoluprácu vlád EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Dokument znamenal začiatok novej etapy procesu vytvárania stále užšieho zväzku národov Európy tým, že dal predchádzajúcim spoločenstvám politický rozmer.

Zmluva zaviedla európske občianstvo, vďaka ktorému môžu občania žiť v rôznych členských štátoch a voľne sa medzi nimi pohybovať. Posilnila právomoci Európskeho parlamentu (EP).

Maastrichtská zmluva položila základy hospodárskej a menovej únie, zaviedla jednotnú menu euro, ako aj kritéria jej používania vrátane predpokladov, ktoré musí krajina splniť na vstup do eurozóny. Účelom týchto pravidiel, ktoré sa tiež označujú ako maastrichtské alebo konvergenčné kritériá, je zabezpečiť, aby v eurozóne zostala aj po vstupe nových krajín zachovaná cenová stabilita. Zároveň bola zriadená Európska centrálna banka (ECB).

Od podpísania Maastrichtskej zmluvy vstúpilo do EÚ ďalších 16 krajín. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ k 31. januáru 2020 má v súčasnosti Európska únia 27 členských štátov, v ktorých žije celkovo viac ako 446 miliónov ľudí.

Slovensko sa 1. mája 2004 vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie a od 1. januára 2009 prijalo euro po tom, ako Európska rada schválila 8. júla 2008 jeho vstup do eurozóny.

Od odsúhlasenia plánu na vytvorenie jednotnej meny sa stalo euro druhou najpoužívanejšou menou na svete a je súčasťou každodenného života 341 miliónov obyvateľov. V súčasnosti je euro oficiálnou menou v 20 z 27 členských krajín EÚ, ktoré tvoria eurozónu. Ako posledné prijalo zatiaľ euro od 1. januára 2023 Chorvátsko. Práve spoločná mena euro je jedným z najviditeľnejších prejavov hlbšej integrácie, ktorú Európskej únii priniesla Maastrichtská zmluva.

(tasr)

Minúta  |  

V Ríme údajne zhanobili pamätné kamene na počesť obetí nacistov

Pamätníky v Ríme na počesť ľudí, ktorých prenasledovali, deportovali a zavraždili nacisti, údajne niekto zhanobil a podpálil. Vandali sa zamerali na kamene s vyrytými menami dvoch rímskych obetí holokaustu, ktoré deportovali do koncentračného tábora Auschwitz.

Neznáme osoby tieto pamätné kamene, ktoré sa nachádzajú v centrálnej rímskej štvrti Trastevere, podpálili.

Takzvané Stolpersteine, nazývané aj kamene zmiznutých, sú dlažobné kocky s mosadzným povrchom, do ktorého sú vyryté mená ľudí prenasledovaných a zavraždených nacistami počas druhej svetovej vojny. Bývajú osadené pred vchodom do domu, kde takáto osoba žila.

Na internete sa objavili fotografie malých pamätných kameňov, ktoré boli začiernené plameňmi. Toto poškodenie si všimol náhodný okoloidúci, napísala ANSA. Neskôr boli kamene očistené. Zatiaľ nie je známe, ako presne k zhanobeniu došlo.

Pamätné kamene sú venované dvom rímskym Židom, Michelemu Eziovi Spizzichinovi a Amedeovi Spagnolettovi.

„Ak sa potvrdí, že to bol úmyselný čin hanobenia, bude to mimoriadne vážne. (Kamene) Stolpersteine majú pre našu komunitu a pre všetkých Rimanov obrovský význam, pretože sú poctou obetiam antisemitského šialenstva," povedal predseda židovskej obce v Ríme Victor Fadlun.

Starosta Ríma Roberto Gualtieri ostro odsúdil tento „neprijateľný a patetický čin".

Fadlun nedávno uviedol, že jeho komunita má obavy z atmosféry neznášanlivosti. Dodal: „Žiaľ, v týchto dňoch znova po mnohých rokoch počúvame na niektorých talianskych námestiach antisemitské heslá."

V Ríme, tak ako v niektorých ďalších mestách, sa konali propalestínske protesty, ktoré reagovali na katastrofálnu situáciu ľudí uviaznutých vo vojne v pásme Gazy. Prepukla po brutálnych útokoch palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.