Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Snemovňa schválila balík pomoci pre Izrael vo výške 14,5 miliardy dolárov

Americká Snemovňa reprezentantov schválila balík pomoci v hodnote takmer 14,5 miliardy dolárov pre Izrael. Pomoc pre Izrael však v súčasnosti blokuje spor medzi demokratmi a republikánmi v americkom Kongrese. Návrh legislatívy preto údajne nemá šancu na prijatie v Senáte.

Biden pred niekoľkými dňami požiadal Kongres o balík pomoci vo výške dovedna 105 miliárd dolárov, ktorý okrem iného zahŕňa rozsiahlu podporu pre Izrael i Ukrajinu. Niektorí republikáni v Snemovni však majú výhrady voči ďalšej pomoci pre Ukrajinu. Chceli preto o podpore Izraelu a Ukrajine hlasovať oddelene.

Vedenie republikánov v Snemovni preto najprv predložilo balík určený Izraelu vo výške 14,3 miliardy dolárov. V rámci protifinancovania sú však Americkou daňovou správou plánované škrty v rovnakom rozsahu. Biden a demokrati v tejto súvislosti republikánom vyčítajú, že chcú pomoc pre Izrael spolitizovať a pokúšajú sa tak presadiť vlastnú vnútropolitickú agendu.

V Senáte majú Bidenovi demokrati tesnú väčšinu, preto novoprijatý balík v žiadnom ohľade nemá šancu na úspech. Líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer vo štvrtok uviedol, že horná komora Kongresu USA tento "nanajvýš nedostatočný" návrh republikánov odmietne.

Nesúhlas vyjadril aj Biely dom a súčasne pohrozil, že prezident Biden bude v krajnom prípade legislatívu vetovať.

Za nezhodami je zásadný spor medzi demokratmi a republikánmi. Republikánski poslanci, predovšetkým tí pravicovo orientovaní, sú dlhodobo proti veľkým vládnym výdavkom a požadujú viac úsporných opatrení. V súvislosti so sporom medzi oboma tábormi i vnútorným bojom republikánov o smerovanie tiež nie je jasné, či a kedy by mohol Kongres schváliť ďalšiu pomoc Ukrajine.

(tasr, ap, dpa)

Minúta  |  

Spišiak o hľadaní nového šéfa polície: Pre Smer je dôležitejšia lojalita ako profesionalita

Čas preverí výber Branislava Zuriana ako nového riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Zhodli sa na tom predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar (Smer) i člen tohto parlamentného výboru Jaroslav Spišiak (PS). Ďalší člen výboru, Juraj Krúpa (SaS), mieni, že Zuriana diskvalifikujú viaceré dôvody.

"Je to skúsený policajt, ktorý má všetky odborné predpoklady na post šéfa policajnej inšpekcie. Dajme mu teraz priestor, aby dokázal, že ju bude dobre riadiť," zdôraznil Gašpar vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

Spišiak nepovažuje za dôležité prezentovať svoj osobný názor na Zurianovo menovanie. "Dôležité bude sledovať či bude robiť tak, ako sľúbil na vypočutí pred branno-bezpečnostným výborom, či bude dodržovať zákon, ako sa bude správať voči policajtom," upozornil Spišiak.

Krúpa sa obáva, že Zurianovo menovanie vyvolá ďalšie pnutie v policajnom zbore, u nového šéfa ÚIS vidí konflikt záujmov, poukazuje pritom napríklad na to, že bol obvinený z toho, čo vyšetruje práve inšpekcia, ktorú má teraz riadiť. Vyčíta mu i ukrývanie sa v Bielorusku, rovnako i absenciu bezpečnostnej previerky. "Je isté, že ju dostane?" pýta sa Krúpa.

Zúčastnení viedli diskusiu aj o obsadení vedenia SIS a polície. V prípade riaditeľa tajnej služby Gašpar deklaroval, že nepozná meno kandidáta ani okruh tých, z ktorých sa má vyberať. "Predpokladám, že s tým menom príde predseda vlády Robert Fico po tom, ako sa dorieši programové vyhlásenie vlády ako priorita súčasnosti," dodal. Krúpa zdôraznil, že po tom, čo boli obvinení predchádzajúci dvaja šéfovia SIS, musí stáť na čele "tajných" osobnosť, ktorá bude rešpektovaná a dôveryhodná v zahraničí a rozptýli pochybnosti o spoľahlivosti SIS.

Zatiaľ nejasný je aj kandidát na riadny mandát prezidenta Policajného zboru. Krúpa si myslí, že sa na tento post testuje práve dočasne poverený šéf polície Rastislav Polakovič, tento scenár je možný aj podľa Gašpara. Spišiak má opačný názor, naznačil, že koalícia môže mať problémy nájsť vhodného človeka. "Vhodného z hľadiska loajality, ktorá je pre stranu Smer dôležitejšia ako profesionalita," vyhlásil. Gašpar pripomenul, že ministerstvo vnútra patrí podľa koaličnej dohody Hlasu.

(tasr)

Minúta  |  

Vo štvrtok sa vo Veľkej Británii skončil dvojdňový summit o bezpečnosti umelej inteligencie (AI).

Vo štvrtok sa vo Veľkej Británii skončil dvojdňový summit o bezpečnosti umelej inteligencie (AI). V sídle Bletchley Park neďaleko Londýna sa účastníci stretnutia dohodli na novom režime testovania bezpečnosti AI.

Poprední vývojári v oblasti AI vrátane spoločností OpenAI, Google DeepMind či Microsoft súhlasili, že budú spolupracovať s vládami na testovaní najnovších modelov umelej inteligencie pred aj po ich uvedení na trh.

Pri uzatváraní dohody boli prítomní zástupcovia vlád skupiny najrozvinutejších štátov sveta (G7), Európskej únie, Austrálie, Singapuru i Južnej Kórey. Čína vo štvrtok nebola na stretnutie pozvaná, a teda sa pod dohodu o testovaní nepodpísala.

Generálny tajomník OSN António Guterres na summite vyzval na "jednotnú, udržateľnú a globálnu reakciu" na hrozby umelej inteligencie.

Podľa neho má AI z dlhodobého hľadiska negatívne dôsledky na všetky oblasti - od práce až po kultúru, a to možným prehĺbením už aj tak obrovských nerovností. Zároveň vyjadril obavy, že koncentrácia AI iba v niekoľkých krajinách a spoločnostiach "by mohla zvýšiť geopolitické napätie".

Britský premiér Rishi Sunak, ktorého krajina summitu predsedala, privítal dosiahnutie "prelomovej" dohody o testovaní. Zároveň vyjadril presvedčenie, že pomôže "nakloniť rovnováhu v prospech ľudstva".

"Zosnulý Stephen Hawking raz povedal, že umelá inteligencia bude pravdepodobne to najlepšie alebo najhoršie, čo sa ľudstvu stane. Ak sa nám podarí udržať spoluprácu, ktorú sme rozvíjali počas týchto dvoch dní, som hlboko presvedčený, že ju môžeme urobiť tou najlepšou," uviedol Sunak na záver summitu.

Britská vláda ešte v stredu otvorila summit zverejnením takzvanej Deklarácie z Bletchley, pod ktorú sa podpísalo dvadsaťosem krajín sveta vrátane USA, Číny, Británie i Európskej únie. Signatári v nej súhlasili s "potrebou medzinárodnej spolupráce" v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie (AI) s cieľom riešiť potenciálne riziká tejto technológie.

(tasr)

Minúta  |  

Mládežnícka organizácia nemeckej SPD chce presadiť minimálne dedičstvo vo výške 60-tisíc eur

Jusos, mládežnícka organizácia nemeckej SPD, chce presadiť minimálne dedičstvo vo výške 60-tisíc eur. Nadväzujú tým na návrh štartovacieho kapitálu vo výške 20-tisíc eur. Podľa prepočtov Jusosu by 60-tisícové dedičstvo stálo dokopy 45 miliárd eur.

Podľa organizácie má návrh vyrovnať nerovnosti a zvýšiť prosperitu spoločnosti, ktorej hnacou silou je práca. Nazdáva sa, že v nemeckých rodinách ostáva príliš mnoho majetku a týmto spôsobom by sa peniaze dostali k chudobnejším. Navrhujú progresívnu dedičskú daň, ktorá by podľa nich do štátnej pokladnice priniesla 400 miliárd aur.

Zatiaľ však ide len o návrh, o ktorom by mládežnícka organizácia mala hlasovať na kongrese v polovici novembra.

(zeit)

Minúta  |  

Spojené štáty vo štvrtok uvalili ďalšie sankcie na 130 spoločností a ľudí

Spojené štáty vo štvrtok uvalili ďalšie sankcie na 130 spoločností a ľudí z Turecka, Číny a Spojených arabských emirátov v snahe zamedziť Rusku prístup k nástrojom a zariadeniam, ktoré podporujú jeho inváziu na Ukrajinu.

Sankcie sa zameriavajú na spoločnosti z tretích krajín a ľudí, ktorí údajne pomáhajú Moskve pri obstarávaní vybavenia potrebného na bojisku, vrátane dodávateľov a odosielateľov. Americké ministerstvo zahraničných vecí okrem toho uvalilo diplomatické sankcie namierené proti ruskej produkcii energie a ruskému metalurgickému a baníckemu odvetviu.

Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že Rusko „je závislé od ochotných jednotlivcov a subjektov z tretích krajín, aby doplnilo zásoby svojej armády a pokračovalo v ohavnej vojne proti Ukrajine, a nebudeme váhať s tým, že ich budeme brať na zodpovednosť“.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken uviedol, že sankcie ministerstva zahraničných vecí boli okrem iného uvalené na ľudí zapojených do obchádzania sankcií.

(sita)

Minúta  |  

Nemecko na svojom území zakázalo organizáciu Samidún

Nemecko na svojom území zakázalo organizáciu Samidún, podporujúcu palestínskych väzňov. Informovala o tom nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, ktorá zakázala tiež činnosť palestínskeho islamistického hnutia Hamas.

"V prípade Hamasu som dnes úplne zakázala činnosť tejto teroristickej organizácie, ktorej cieľom je zničiť štát Izrael," uviedla vo vyhlásení Faeserová.

Vláda rozpustí aj nemecké krídlo siete Samidún založenej v roku 2012 v USA. Táto medzinárodná sieť podľa Faeserovej pod pláštikom solidarity s palestínskymi väzňami v rôznych krajinách šíri protiizraelskú a antisemitskú propagandu.

Znamená to, že bude skonfiškovaný všetok majetok týchto organizácií. Zároveň sa zakážu aj aktivity týchto skupín na internete a sociálnych sieťach. Každý, kto bude naďalej pôsobiť v týchto organizáciách, sa dopúšťa trestného činu, uviedol rezort vnútra vo vyhlásení.

Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) odhaduje, že približne 450 ľudí žijúcich v Nemecku aktívne podporuje militantné hnutie Hamas, ktoré 7. októbra podniklo bezprecedentný útok na územie Izraela, kde zabilo vyše 1 400 ľudí a do pásma Gazy unieslo podľa izraelskej armády 240 osôb. Skupiny spojené s Hamasom sú v Nemecku už roky zakázané.

Nemecké ministerstvo vnútra obvinilo Samidún a s ním spriaznené spolky z činnosti, ktorá podkopáva mierové spolunažívanie skupín obyvateľstva v rámci Nemecka a Samidún označila za hrozbu pre verejný poriadok. Táto organizácia začala niekoľko hodín po tom, čo Hamas začal útočiť na Izrael, rozdávať sladkosti v berlínskej štvrti Neukölln.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.