Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Antony Blinken požiadal Rusko o záväzok, že nebude vykonávať jadrové testy

Antony Blinken požiadal Rusko o záväzok, že nebude vykonávať jadrové testy. Podľa amerického ministra diplomacie odstúpenie od ratifikácie medzinárodnej Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok predstavuje "významný krok nesprávnym smerom" a Moskva sa takto podľa neho "snaží zvyšovať jadrové riziko a napätie, zatiaľ čo pokračuje vo svojej nezákonnej vojne proti Ukrajine".

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dokumenty o odstúpení od Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) vo štvrtok. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov začiatkom októbra uviedol, že odstúpenie od ratifikácie neznamená, že Moskva má v úmysle testovať jadrové zbrane. Krajina by tak podľa neho len chcela dosiahnuť rovnaký status, aký majú Spojené štáty.

Putin uviedol, že nie je "pripravený povedať", či Rusko obnoví jadrové skúšky.

CTBT prijalo v roku 1996 Valné zhromaždenie OSN. Zakazuje všetky jadrové výbuchy vrátane skúšok jadrových zbraní. Do platnosti však nevstúpila, pretože ju neratifikovalo osem krajín vrátane Spojených štátov, Indie a Číny.

Aj napriek tomu mala CTBT symbolickú hodnotu, keďže ju ratifikovalo 178 krajín vrátane jadrových veľmocí Francúzska a Británie. Stúpenci zmluvy tiež tvrdia, že stanovuje medzinárodné normy vzťahujúce sa na jadrové skúšky. Podľa jej kritikov však nemožno jej potenciál využiť naplno, kým ju neratifikujú všetky veľké jadrové veľmoci.

Bývalý americký prezident George H. W. Bush podpísal v roku 1992 zákon o zákaze jadrových skúšok USA. V roku 1999 však americký Senát odmietol ratifikáciu CTBT. Americký prezident Joe Biden aj jeho demokratickí predchodcovia ratifikáciu podporili. V USA sú však na to potrebné dve tretiny hlasov a mnohí republikáni nesúhlasia s akýmkoľvek obmedzovaním moci krajiny.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Mohutná smršť Ciarán si vyžiadala najmenej tri obete už aj v Taliansku

Mohutná smršť Ciarán si vyžiadala najmenej tri obete už aj v Taliansku. "Ešte nikdy sme nezaznamenali také množstvo dažďových zrážok len v priebehu niekoľkých minút," uviedol prezident Toskánska Eugenio Giani na sociálnej sieti.

Giani spresnil, že dvaja ľudia prišli o život v obci Montemurlo zhruba 25 kilometrov západne od Florencie, kde sa z koryta vyliala jedna z tamojších riek. Ďalšia osoba zahynula v dôsledku smršti v obci Rosignano na toskánskom pobreží, približne 80 kilometrov juhozápadne od Florencie a 20 kilometrov smerom na juhovýchod od mesta Livorno.

Podľa predpovedí sa očakáva, že dážď a silný vietor sa presunú smerom k južným oblastiam Talianska, uviedol tamojší úrad civilnej ochrany.

Mohutná smršť Ciarán vo štvrtok zasiahla severozápad Francúzska i juhozápad Anglicka predtým, než sa presunula smerom na Holandsko, Belgicko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. O život pritom prišlo najmenej desať ľudí a viacero ďalších osôb utrpelo zranenia.

Vietor pritom v niektorých regiónoch dosahoval rýchlosť až 200 kilometrov za hodinu. V dôsledku smršti došlo na mnohých miestach k ochromeniu leteckej i vlakovej dopravy i k zatvoreniu škôl a rozsiahlym výpadkom elektriny. Niektoré školy v Británii zostanú uzatvorené až do pondelka.

Očakáva sa, že vietor cez víkend zoslabne, stále však budú pretrvávať búrkové a daždivé poveternostné podmienky.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Arménsko tvrdí, že odhalilo sprisahanie proti vládnym inštitúciám

Arménsko tvrdí, že odhalilo sprisahanie proti vládnym inštitúciám. V rámci neho údajne plánovalo päť podozrivých osôb odpálenie výbušnín, útoky na civilistov a obsadenie vládnych budov.

Arménska štátna bezpečnostná služba vo štvrtok uviedla, že odhalila "prípravy na teroristický útok... zosnovaný s cieľom brániť fungovaniu vládnych orgánov".

Arménske úrady identifikovali podozrivých len prostredníctvom ich iniciálok a sprisahanie priamo nespojili s najnovším konfliktom o Karabach, ktorý v krajine vyvolal veľkú nevôľu.

Po obsadení Karabachu Azerbajdžanom organizovali opozičné strany v Arménsku protivládne demonštrácie a požadovali odstúpenie tamojšieho premiéra Nikola Pašinjana.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Spojené štáty uvalili ďalšie sankcie voči desiatkam osôb, spoločností a zariadení, ktoré podporujú Rusko vo vojne proti Ukrajine

Spojené štáty uvalili ďalšie sankcie voči desiatkam osôb, spoločností a zariadení, ktoré podporujú Rusko vo vojne proti Ukrajine. Na zozname sa objavilo napríklad meno Alexandra Sacharova, zodpovedného za výrobu ruských dronov Lancet, ktoré boli v uplynulom období vo veľkej miere nasadzované na Ukrajine.

Sankcie sú okrem iného zamerané na oslabenie ruského energetického a surovinového sektora, vyplýva zo štvrtkového vyhlásenia amerického ministerstva financií a zahraničných vecí vo Washingtone. Namierené sú podľa nich aj voči tým, ktorí sa podieľajú na obchádzaní platných sankcií.

Na sankčný zoznam pribudol prevádzkovateľ projektu veľkej ruskej plynárenskej spoločnosti Novatek so skvapalneným zemným plynom v Arktíde, ako aj ťažobná spoločnosť Rustitan, ktorá v Rusku zodpovedá za projekt rozvoja najväčšieho ložiska titánovej rudy na svete.

Následkom sankcií môžu byť v Spojených štátoch zablokované prípadné aktíva spomenutých subjektov. Ďalej sa americkým občanom, alebo osobám, ktoré sa v USA nachádzajú, zakazuje obchodovanie so sankcionovanými spoločnosťami, zariadeniami či osobami. V súvislosti so sankciami je väčšinou výrazne sťažené aj medzinárodné obchodovanie dotknutých subjektov.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Tisíce ľudí vo Viedni protestovali proti antisemitizmu a teroru

Tisícky ľudí protestovali vo štvrtok vo Viedni proti antisemitizmu a terorizmu, ako aj za prepustenie rukojemníkov, ktorých v Gaze zadržiava Hamas. "Vy všetci dokazujete, že stojíme za otvorenou spoločnosťou, za liberálnou demokraciou," uviedol predseda židovskej obce vo Viedni Oskar Deutsch počas protestu nazvaného "Lichtermeer" (More svetiel), ktorý sa konal v centre mesta na Námestí hrdinov (Heldenplatz).

Jeden z organizátorov podujatia uviedol, že na zhromaždenie prišlo viac než 20-tisíc ľudí. Stanica ORF informovala o "tisíckach" účastníkov. Viedenská polícia doposiaľ počet demonštrantov bezprostredne nezverejnila.

Dezignovaný veľvyslanec Izraela v Rakúsku David Roet poďakoval organizátorom podujatia a zároveň vyslovil kritiku na adresu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý nedávno odsúdil "obe strany konfliktu" medzi Izraelom a Hamasom.

V židovskej časti Viedenského ústredného cintorína v noci na stredu niekto zjavne založil požiar. Na múre cintorína tiež našli nasprejované hákové kríže a nacistické heslo. Predtým došlo v priebehu októbra vo viacerých rakúskych mestách k strhávaniu izraelských vlajok z verejných budov.

(tasr, dpa, apa)

Minúta  |  

Snemovňa schválila balík pomoci pre Izrael vo výške 14,5 miliardy dolárov

Americká Snemovňa reprezentantov schválila balík pomoci v hodnote takmer 14,5 miliardy dolárov pre Izrael. Pomoc pre Izrael však v súčasnosti blokuje spor medzi demokratmi a republikánmi v americkom Kongrese. Návrh legislatívy preto údajne nemá šancu na prijatie v Senáte.

Biden pred niekoľkými dňami požiadal Kongres o balík pomoci vo výške dovedna 105 miliárd dolárov, ktorý okrem iného zahŕňa rozsiahlu podporu pre Izrael i Ukrajinu. Niektorí republikáni v Snemovni však majú výhrady voči ďalšej pomoci pre Ukrajinu. Chceli preto o podpore Izraelu a Ukrajine hlasovať oddelene.

Vedenie republikánov v Snemovni preto najprv predložilo balík určený Izraelu vo výške 14,3 miliardy dolárov. V rámci protifinancovania sú však Americkou daňovou správou plánované škrty v rovnakom rozsahu. Biden a demokrati v tejto súvislosti republikánom vyčítajú, že chcú pomoc pre Izrael spolitizovať a pokúšajú sa tak presadiť vlastnú vnútropolitickú agendu.

V Senáte majú Bidenovi demokrati tesnú väčšinu, preto novoprijatý balík v žiadnom ohľade nemá šancu na úspech. Líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer vo štvrtok uviedol, že horná komora Kongresu USA tento "nanajvýš nedostatočný" návrh republikánov odmietne.

Nesúhlas vyjadril aj Biely dom a súčasne pohrozil, že prezident Biden bude v krajnom prípade legislatívu vetovať.

Za nezhodami je zásadný spor medzi demokratmi a republikánmi. Republikánski poslanci, predovšetkým tí pravicovo orientovaní, sú dlhodobo proti veľkým vládnym výdavkom a požadujú viac úsporných opatrení. V súvislosti so sporom medzi oboma tábormi i vnútorným bojom republikánov o smerovanie tiež nie je jasné, či a kedy by mohol Kongres schváliť ďalšiu pomoc Ukrajine.

(tasr, ap, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.