Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Arménsko tvrdí, že odhalilo sprisahanie proti vládnym inštitúciám

Arménsko tvrdí, že odhalilo sprisahanie proti vládnym inštitúciám. V rámci neho údajne plánovalo päť podozrivých osôb odpálenie výbušnín, útoky na civilistov a obsadenie vládnych budov.

Arménska štátna bezpečnostná služba vo štvrtok uviedla, že odhalila "prípravy na teroristický útok... zosnovaný s cieľom brániť fungovaniu vládnych orgánov".

Arménske úrady identifikovali podozrivých len prostredníctvom ich iniciálok a sprisahanie priamo nespojili s najnovším konfliktom o Karabach, ktorý v krajine vyvolal veľkú nevôľu.

Po obsadení Karabachu Azerbajdžanom organizovali opozičné strany v Arménsku protivládne demonštrácie a požadovali odstúpenie tamojšieho premiéra Nikola Pašinjana.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Spojené štáty uvalili ďalšie sankcie voči desiatkam osôb, spoločností a zariadení, ktoré podporujú Rusko vo vojne proti Ukrajine

Spojené štáty uvalili ďalšie sankcie voči desiatkam osôb, spoločností a zariadení, ktoré podporujú Rusko vo vojne proti Ukrajine. Na zozname sa objavilo napríklad meno Alexandra Sacharova, zodpovedného za výrobu ruských dronov Lancet, ktoré boli v uplynulom období vo veľkej miere nasadzované na Ukrajine.

Sankcie sú okrem iného zamerané na oslabenie ruského energetického a surovinového sektora, vyplýva zo štvrtkového vyhlásenia amerického ministerstva financií a zahraničných vecí vo Washingtone. Namierené sú podľa nich aj voči tým, ktorí sa podieľajú na obchádzaní platných sankcií.

Na sankčný zoznam pribudol prevádzkovateľ projektu veľkej ruskej plynárenskej spoločnosti Novatek so skvapalneným zemným plynom v Arktíde, ako aj ťažobná spoločnosť Rustitan, ktorá v Rusku zodpovedá za projekt rozvoja najväčšieho ložiska titánovej rudy na svete.

Následkom sankcií môžu byť v Spojených štátoch zablokované prípadné aktíva spomenutých subjektov. Ďalej sa americkým občanom, alebo osobám, ktoré sa v USA nachádzajú, zakazuje obchodovanie so sankcionovanými spoločnosťami, zariadeniami či osobami. V súvislosti so sankciami je väčšinou výrazne sťažené aj medzinárodné obchodovanie dotknutých subjektov.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Tisíce ľudí vo Viedni protestovali proti antisemitizmu a teroru

Tisícky ľudí protestovali vo štvrtok vo Viedni proti antisemitizmu a terorizmu, ako aj za prepustenie rukojemníkov, ktorých v Gaze zadržiava Hamas. "Vy všetci dokazujete, že stojíme za otvorenou spoločnosťou, za liberálnou demokraciou," uviedol predseda židovskej obce vo Viedni Oskar Deutsch počas protestu nazvaného "Lichtermeer" (More svetiel), ktorý sa konal v centre mesta na Námestí hrdinov (Heldenplatz).

Jeden z organizátorov podujatia uviedol, že na zhromaždenie prišlo viac než 20-tisíc ľudí. Stanica ORF informovala o "tisíckach" účastníkov. Viedenská polícia doposiaľ počet demonštrantov bezprostredne nezverejnila.

Dezignovaný veľvyslanec Izraela v Rakúsku David Roet poďakoval organizátorom podujatia a zároveň vyslovil kritiku na adresu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý nedávno odsúdil "obe strany konfliktu" medzi Izraelom a Hamasom.

V židovskej časti Viedenského ústredného cintorína v noci na stredu niekto zjavne založil požiar. Na múre cintorína tiež našli nasprejované hákové kríže a nacistické heslo. Predtým došlo v priebehu októbra vo viacerých rakúskych mestách k strhávaniu izraelských vlajok z verejných budov.

(tasr, dpa, apa)

Minúta  |  

Snemovňa schválila balík pomoci pre Izrael vo výške 14,5 miliardy dolárov

Americká Snemovňa reprezentantov schválila balík pomoci v hodnote takmer 14,5 miliardy dolárov pre Izrael. Pomoc pre Izrael však v súčasnosti blokuje spor medzi demokratmi a republikánmi v americkom Kongrese. Návrh legislatívy preto údajne nemá šancu na prijatie v Senáte.

Biden pred niekoľkými dňami požiadal Kongres o balík pomoci vo výške dovedna 105 miliárd dolárov, ktorý okrem iného zahŕňa rozsiahlu podporu pre Izrael i Ukrajinu. Niektorí republikáni v Snemovni však majú výhrady voči ďalšej pomoci pre Ukrajinu. Chceli preto o podpore Izraelu a Ukrajine hlasovať oddelene.

Vedenie republikánov v Snemovni preto najprv predložilo balík určený Izraelu vo výške 14,3 miliardy dolárov. V rámci protifinancovania sú však Americkou daňovou správou plánované škrty v rovnakom rozsahu. Biden a demokrati v tejto súvislosti republikánom vyčítajú, že chcú pomoc pre Izrael spolitizovať a pokúšajú sa tak presadiť vlastnú vnútropolitickú agendu.

V Senáte majú Bidenovi demokrati tesnú väčšinu, preto novoprijatý balík v žiadnom ohľade nemá šancu na úspech. Líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer vo štvrtok uviedol, že horná komora Kongresu USA tento "nanajvýš nedostatočný" návrh republikánov odmietne.

Nesúhlas vyjadril aj Biely dom a súčasne pohrozil, že prezident Biden bude v krajnom prípade legislatívu vetovať.

Za nezhodami je zásadný spor medzi demokratmi a republikánmi. Republikánski poslanci, predovšetkým tí pravicovo orientovaní, sú dlhodobo proti veľkým vládnym výdavkom a požadujú viac úsporných opatrení. V súvislosti so sporom medzi oboma tábormi i vnútorným bojom republikánov o smerovanie tiež nie je jasné, či a kedy by mohol Kongres schváliť ďalšiu pomoc Ukrajine.

(tasr, ap, dpa)

Minúta  |  

Spišiak o hľadaní nového šéfa polície: Pre Smer je dôležitejšia lojalita ako profesionalita

Čas preverí výber Branislava Zuriana ako nového riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Zhodli sa na tom predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar (Smer) i člen tohto parlamentného výboru Jaroslav Spišiak (PS). Ďalší člen výboru, Juraj Krúpa (SaS), mieni, že Zuriana diskvalifikujú viaceré dôvody.

"Je to skúsený policajt, ktorý má všetky odborné predpoklady na post šéfa policajnej inšpekcie. Dajme mu teraz priestor, aby dokázal, že ju bude dobre riadiť," zdôraznil Gašpar vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

Spišiak nepovažuje za dôležité prezentovať svoj osobný názor na Zurianovo menovanie. "Dôležité bude sledovať či bude robiť tak, ako sľúbil na vypočutí pred branno-bezpečnostným výborom, či bude dodržovať zákon, ako sa bude správať voči policajtom," upozornil Spišiak.

Krúpa sa obáva, že Zurianovo menovanie vyvolá ďalšie pnutie v policajnom zbore, u nového šéfa ÚIS vidí konflikt záujmov, poukazuje pritom napríklad na to, že bol obvinený z toho, čo vyšetruje práve inšpekcia, ktorú má teraz riadiť. Vyčíta mu i ukrývanie sa v Bielorusku, rovnako i absenciu bezpečnostnej previerky. "Je isté, že ju dostane?" pýta sa Krúpa.

Zúčastnení viedli diskusiu aj o obsadení vedenia SIS a polície. V prípade riaditeľa tajnej služby Gašpar deklaroval, že nepozná meno kandidáta ani okruh tých, z ktorých sa má vyberať. "Predpokladám, že s tým menom príde predseda vlády Robert Fico po tom, ako sa dorieši programové vyhlásenie vlády ako priorita súčasnosti," dodal. Krúpa zdôraznil, že po tom, čo boli obvinení predchádzajúci dvaja šéfovia SIS, musí stáť na čele "tajných" osobnosť, ktorá bude rešpektovaná a dôveryhodná v zahraničí a rozptýli pochybnosti o spoľahlivosti SIS.

Zatiaľ nejasný je aj kandidát na riadny mandát prezidenta Policajného zboru. Krúpa si myslí, že sa na tento post testuje práve dočasne poverený šéf polície Rastislav Polakovič, tento scenár je možný aj podľa Gašpara. Spišiak má opačný názor, naznačil, že koalícia môže mať problémy nájsť vhodného človeka. "Vhodného z hľadiska loajality, ktorá je pre stranu Smer dôležitejšia ako profesionalita," vyhlásil. Gašpar pripomenul, že ministerstvo vnútra patrí podľa koaličnej dohody Hlasu.

(tasr)

Minúta  |  

Vo štvrtok sa vo Veľkej Británii skončil dvojdňový summit o bezpečnosti umelej inteligencie (AI).

Vo štvrtok sa vo Veľkej Británii skončil dvojdňový summit o bezpečnosti umelej inteligencie (AI). V sídle Bletchley Park neďaleko Londýna sa účastníci stretnutia dohodli na novom režime testovania bezpečnosti AI.

Poprední vývojári v oblasti AI vrátane spoločností OpenAI, Google DeepMind či Microsoft súhlasili, že budú spolupracovať s vládami na testovaní najnovších modelov umelej inteligencie pred aj po ich uvedení na trh.

Pri uzatváraní dohody boli prítomní zástupcovia vlád skupiny najrozvinutejších štátov sveta (G7), Európskej únie, Austrálie, Singapuru i Južnej Kórey. Čína vo štvrtok nebola na stretnutie pozvaná, a teda sa pod dohodu o testovaní nepodpísala.

Generálny tajomník OSN António Guterres na summite vyzval na "jednotnú, udržateľnú a globálnu reakciu" na hrozby umelej inteligencie.

Podľa neho má AI z dlhodobého hľadiska negatívne dôsledky na všetky oblasti - od práce až po kultúru, a to možným prehĺbením už aj tak obrovských nerovností. Zároveň vyjadril obavy, že koncentrácia AI iba v niekoľkých krajinách a spoločnostiach "by mohla zvýšiť geopolitické napätie".

Britský premiér Rishi Sunak, ktorého krajina summitu predsedala, privítal dosiahnutie "prelomovej" dohody o testovaní. Zároveň vyjadril presvedčenie, že pomôže "nakloniť rovnováhu v prospech ľudstva".

"Zosnulý Stephen Hawking raz povedal, že umelá inteligencia bude pravdepodobne to najlepšie alebo najhoršie, čo sa ľudstvu stane. Ak sa nám podarí udržať spoluprácu, ktorú sme rozvíjali počas týchto dvoch dní, som hlboko presvedčený, že ju môžeme urobiť tou najlepšou," uviedol Sunak na záver summitu.

Britská vláda ešte v stredu otvorila summit zverejnením takzvanej Deklarácie z Bletchley, pod ktorú sa podpísalo dvadsaťosem krajín sveta vrátane USA, Číny, Británie i Európskej únie. Signatári v nej súhlasili s "potrebou medzinárodnej spolupráce" v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie (AI) s cieľom riešiť potenciálne riziká tejto technológie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.