Preskočiť na obsah
  |  

Gruzínsko: Ruské sily zabili gruzínskeho občana pri hranici s Južným Osetskom

Ruské sily zabili gruzínskeho občana pri hranici s Južným Osetskom. Oznámil to gruzínsky premiér Irakli Garibašvili.

Premiér na sociálnej sieti napísal, že ruské sily neďaleko obce Kirbali zastrelili jedného gruzínskeho občana a ďalšieho zadržali.

Ide o prvý smrteľný incident od krátkej vojny v Južnom Osetsku medzi Ruskom a Gruzínskom z roku 2008.

Región Južné Osetsko má zhruba 50.000 obyvateľov a od Gruzínska sa odtrhol v krvavej občianskej vojne začiatkom 90. rokov. V roku 2008 Rusko po krátkej vojne s Gruzínskom uznalo jeho nezávislosť spolu s nezávislosťou Abcházska, ďalšieho gruzínskeho odštiepeneckého regiónu.

Ruské sily sú v tomto separatistickom regióne nasadené od roku 1992. Väčšina medzinárodného spoločenstva stále považuje Južné Osetsko za súčasť Gruzínska.

(tasr)

  |  

Vo Francúzsku sa začal súdny proces s ministrom spravodlivosti Dupondom-Morettim

Vo Francúzsku sa začal súdny proces s ministrom spravodlivosti Dupondom-Morettim. Hrozí mu až päť rokov väzenia.

Dupond-Moretti je prvým úradujúcim francúzskym ministrom spravodlivosti, ktorý sa postavil pred súd. V roku 2021 ho obvinili z konfliktu záujmov v podobe vybavovania si účtov so sudcami, s ktorými sa počas svojej právnickej kariéry dostal do konfliktu. Proces má trvať do 17. novembra.

"Pre mňa a mojich blízkych je tento proces hanbou," povedal Dupond-Moretti na súde. "Prišiel som sa brániť," dodal s tým, že jeho prezumpcia neviny nebola dodržiavaná a boli uverejnené klamstvá, nepresnosti a urážky.

Dupond-Moretti bol do vymenovania za člena centristického kabinetu prezidenta Emmanuela Macrona jedným z najznámejších a najlepšie zarábajúcich obhajcov vo Francúzsku. Ako minister vyvolal veľa kontroverzných rekcií, a to aj pre údajne sexistické poznámky na adresu reportérok či urážlivé gesto rukou počas parlamentnej rozpravy, pripomenula AFP.

Macron a francúzska premiérka Élisabeth Bornová vyjadrili ministrovi podporu.

(tasr)

  |  

SSD rieši situáciu s unimobunkami v Telgárte, elektrinu by mohli mať do 15 dní

TELGÁRT - Spoločnosť Stredoslovenská distribučná sa zaoberá situáciou s unimobunkami v obci, napojenie na elektrinu by mohlo byť vyriešené do 15 dní. Spoločnosť potvrdila, že dostala žiadosť o pripojenie nových odberných miest v obci Telgárt, tá však nebola vyplnená správne.

Informoval o tom hovorca spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) Miroslav Gejdoš v reakcii na vyjadrenia predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera, podľa ktorého sa ľudia do unimobuniek nemôžu presťahovať pre chýbajúce povolenie od elektrikárov.        

SSD potvrdila, že dostala žiadosť o pripojenie nových odberných miest v obci Telgárt, tá však nebola vyplnená správne. Opätovnú žiadosť so správnymi údajmi spoločnosť dostala len v uplynulých dňoch. "Podľa zákona máme 30 dní na to, aby sme sa k takejto žiadosti vyjadrili. Avšak, keďže ide o takúto mimoriadnu situáciu, začali sme to riešiť okamžite," skonštatoval Gejdoš.        

Spoločnosť už vykonala aj obhliadku trafostanice, na ktorú by mali byť unimobunky v obci pripojené. "Zistili sme, že trafo, ktoré sa tam nachádza, nie je schopné poskytnúť taký výkon, ako je požadované. Musíme pristúpiť k jeho výmene," priblížil hovorca SSD. Ako dodal, výmena si vyžiada i odstávku elektriny, o ktorej budú obyvatelia informovaní. Situácia by podľa jeho slov mohla byť vyriešená do 15 dní.        

V Telgárte v uplynulých dňoch po viac ako troch mesiacoch od požiaru v miestnej osade pribudlo vyše dvadsať mobilných kontajnerov. Unimobunky majú poslúžiť ako dočasné ubytovanie pre ľudí, ktorí prišli o svoje domovy. Obec na ich zabezpečenie získala z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity takmer 390 000 eur. Predseda BBSK v pondelok v Telgárte upozornil na to, že ľudia, ktorí už tri mesiace žijú v nedôstojných podmienkach, unimobunky zatiaľ využívať nemôžu pre chýbajúce pripojenie na elektrinu.        

K požiaru v obci Telgárt došlo v druhej polovici júla v nočných hodinách v miestnej osade. Plamene zničili osem objektov, ďalšie ostali po požiari poškodené. Pri udalosti zomrela jedna osoba, viac ako stovka ľudí vrátane 60 detí prišla o strechu nad hlavou. Obyvatelia, ktorí prišli o domovy, boli dočasne ubytovaní vo veľkokapacitných stanoch. V súčasnosti prespávajú v priestoroch komunitného centra a v unimobunkách, ktoré obci poskytlo kresťanské spoločenstvo.

(tasr)

  |  

Podľa Fínska bol v Baltskom mori poškodený aj ruský telekomunikačný kábel

Podľa Fínska bol v Baltskom mori poškodený aj ruský telekomunikačný kábel, v súčasnosti prebieha jeho oprava, vyhlásilo v pondelok fínske ministerstvo hospodárstva.

Baltika patrí ruskej štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom. Meria približne tisíc kilometrov kilometrov a spája Petrohrad s enklávou Kaliningrad.

Fínsky minister hospodárstva v pondelok oznámil, že Rostelecom prvý raz nahlásil fínskym úradom výpadok na kábli 12. októbra, teda štyri dni po zistení poškodenia plynovodu Balticconnector medzi Fínskom a Estónskom a dvoch ďalších telekomunikačných káblov do Estónska a Švédska. Fínska pobrežná stráž v pondelok uviedla, že monitoruje ruskú loď Spasatel Karev, ktorá kábel opravuje vo fínskej výlučnej ekonomickej zóne.

Podľa fínskej polície plynovod poškodila čínska kontajnerová loď Newnew Polar Bear registrovaná v Hogkongu. Po dne ťahala kotvu a fínska pobrežná stráž ju nemohla prehľadať, pretože vplávala do ruských teritoriálnych vôd.

Podľa fínskeho premiéra Petteriho Orpa Helsinki a Peking spolupracujú na vyšetrení incidentu. Polícia neuviedla, či išlo o nehodu alebo zámerný útok.

V septembri 2022 výbuchy na dne Baltského mora poškodili plynovody Nord Stream, ktoré spájali Rusko a Nemecko. Mohlo ísť o sabotáž, oficiálne výsledky vyšetrovania však zatiaľ neboli zverejnené.

(tasr)

  |  

Maďarsko: Parlament schválil ďalšie predĺženie núdzového stavu

Maďarský parlament schválil ďalšie predĺženie núdzového stavu, ktorý vyhlásil premiér Viktor Orbán vlani 24. mája pre ozbrojený konflikt na Ukrajine.

Návrh na predĺženie stavu núdze do 23. mája 2024 bol predložený poslancom v rámci návrhu novely zákona o predchádzaní a zvládaní následkov ozbrojeného konfliktu v susednej krajine, ako aj o riešení maďarských následkov humanitárnej katastrofy súvisiacej s konfliktom.

Parlament 3. mája poveril vládu predĺžením stavu núdze spôsobeného vojnou na Ukrajine do 25. novembra.

Zákonodarný zbor vlani 1. novembra rozhodol, že vláda môže príležitostne požiadať Národné zhromaždenie o predĺženie núdzového stavu nad 30 dní, najviac však na 180 dní.

Novelou zákona o koordinácii obranných a bezpečnostných činností súvisiacich s predĺžením výnimočného stavu možno núdzový stav predĺžiť viackrát.

Predkladatelia návrhu v zdôvodnení uviedli, že osobitné právne predpisy viacerých európskych krajín určujú časový limit na núdzový stav. "Vzhľadom na skutočnosť, že počas núdzového stavu je možné prijímať aj opatrenia obmedzujúce základné práva, je opodstatnené určiť časový limit na predĺženie núdzového stavu parlamentom," píše sa v zdôvodnení vlaňajšej novely.

(tasr)

  |  

Policajtka po útoku nožom v Jeruzaleme podľahla zraneniam, páchateľa zastrelili

Policajtka po útoku nožom v Jeruzaleme podľahla zraneniam, 16-ročného páchateľa, ktorý ju pobodal, zastrelili. V pondelok o tom informovala izraelská polícia.

Polícia následne uviedla, že "v okolí zatkla podozrivého jednotlivca". Mladík z východného Jeruzalema poranil aj ďalšieho policajta.

Podľa zdravotníkov 20-ročnú policajtku previezli do nemocnice v kritickom stave a neskôr tam zraneniam podľahla. Útok sa odohral pri Herodesovej bráne, jednej zo siedmich otvorených brán jeruzalemského Starého mesta.

Koncom októbra polícia informovala o podobnom prípade, keď Palestínčan vo východnom Jeruzaleme nožom vážne zranil izraelského policajta. Polícia útočníka zastrelila.

Izrael si nárokuje na celý Jeruzalem ako svoje nedeliteľné hlavné mesto. Východnú časť mesta dobyl počas Šesťdňovej vojny v roku 1967, pričom Palestínčania chcú, aby sa stal hlavným mestom ich budúceho štátu.

(tasr)