Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina vyzvala poľských dopravcov, aby ukončili blokádu troch kľúčových poľsko-ukrajinských hraničných priechodov

Ukrajina vyzvala poľských dopravcov, aby ukončili blokádu hraničných priechodov. Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyľ Zvaryč na platforme X napísal, že blokovanie troch kľúčových poľsko-ukrajinských priechodov cez hranice je „bolestivé bodnutie do chrbta Ukrajiny“, ktorá trpí pre ruskú agresiu.

„Koridory solidarity medzi Ukrajinou a EÚ sú ohrozené. Vyzývame na ukončenie hraničnej blokády," cituje veľvyslanca spravodajský portál Ukrajinska pravda.

Skôr počas pondelka začali desiatky poľských dopravcov blokovať tri kľúčové poľsko-ukrajinské hraničné priechody - Dorohusk –Jagodzin, Korczowa – Krakowiec a Chrebenne – Rawa Ruska. Ich kľúčovou požiadavkou je návrat systému vydávania povolení pre ukrajinských dopravcov na pôsobenie v Európskej únii, čo neplatí od začiatku vojny na Ukrajine. Ďalšou požiadavkou je sprísnenie pravidiel pre dopravu podľa certifikátu ECMT.

Kyjiv plánuje o tejto otázke diskutovať s poľskými úradmi aj s Európskou komisiou.

(sita)

Minúta  |  

Litva posilní ochranu na hraniciach s Bieloruskom

Litva posilní ochranu na hraniciach s Bieloruskom, pohraničná stráž má v úmysle v priebehu nasledujúcich dvoch rokov prijať ďalších 450 príslušníkov. V pondelok to uviedol riaditeľ pohraničnej stráže Rustamas Liubajevas.

„Chceme posilniť bezpečnosť hraníc," povedal Liubajevas pred parlamentným výborom pre národnú bezpečnosť a obrany vo Vilniuse.

Očakáva sa, že ďalších pohraničníkov prijmú v rokoch 2024 a 2025, pričom pred nasadením na hraniciach absolvujú trojmesačný kurz.

Litovská pohraničná stráž má v súčasnosti približne 4 300 zamestnancov vrátane civilistov. Litovsko-bieloruská hranica meria takmer 680 kilometrov a je súčasťou vonkajšej hranice EÚ.

Litva, Lotyšsko a Poľsko obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z vytvárania migračnej krízy cieleným privádzaním migrantov k ich hraniciam. V reakcii na to posilnili ochranu hraníc s Bieloruskom.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínsko: Ruské sily zabili gruzínskeho občana pri hranici s Južným Osetskom

Ruské sily zabili gruzínskeho občana pri hranici s Južným Osetskom. Oznámil to gruzínsky premiér Irakli Garibašvili.

Premiér na sociálnej sieti napísal, že ruské sily neďaleko obce Kirbali zastrelili jedného gruzínskeho občana a ďalšieho zadržali.

Ide o prvý smrteľný incident od krátkej vojny v Južnom Osetsku medzi Ruskom a Gruzínskom z roku 2008.

Región Južné Osetsko má zhruba 50.000 obyvateľov a od Gruzínska sa odtrhol v krvavej občianskej vojne začiatkom 90. rokov. V roku 2008 Rusko po krátkej vojne s Gruzínskom uznalo jeho nezávislosť spolu s nezávislosťou Abcházska, ďalšieho gruzínskeho odštiepeneckého regiónu.

Ruské sily sú v tomto separatistickom regióne nasadené od roku 1992. Väčšina medzinárodného spoločenstva stále považuje Južné Osetsko za súčasť Gruzínska.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Francúzsku sa začal súdny proces s ministrom spravodlivosti Dupondom-Morettim

Vo Francúzsku sa začal súdny proces s ministrom spravodlivosti Dupondom-Morettim. Hrozí mu až päť rokov väzenia.

Dupond-Moretti je prvým úradujúcim francúzskym ministrom spravodlivosti, ktorý sa postavil pred súd. V roku 2021 ho obvinili z konfliktu záujmov v podobe vybavovania si účtov so sudcami, s ktorými sa počas svojej právnickej kariéry dostal do konfliktu. Proces má trvať do 17. novembra.

"Pre mňa a mojich blízkych je tento proces hanbou," povedal Dupond-Moretti na súde. "Prišiel som sa brániť," dodal s tým, že jeho prezumpcia neviny nebola dodržiavaná a boli uverejnené klamstvá, nepresnosti a urážky.

Dupond-Moretti bol do vymenovania za člena centristického kabinetu prezidenta Emmanuela Macrona jedným z najznámejších a najlepšie zarábajúcich obhajcov vo Francúzsku. Ako minister vyvolal veľa kontroverzných rekcií, a to aj pre údajne sexistické poznámky na adresu reportérok či urážlivé gesto rukou počas parlamentnej rozpravy, pripomenula AFP.

Macron a francúzska premiérka Élisabeth Bornová vyjadrili ministrovi podporu.

(tasr)

Minúta  |  

SSD rieši situáciu s unimobunkami v Telgárte, elektrinu by mohli mať do 15 dní

TELGÁRT - Spoločnosť Stredoslovenská distribučná sa zaoberá situáciou s unimobunkami v obci, napojenie na elektrinu by mohlo byť vyriešené do 15 dní. Spoločnosť potvrdila, že dostala žiadosť o pripojenie nových odberných miest v obci Telgárt, tá však nebola vyplnená správne.

Informoval o tom hovorca spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) Miroslav Gejdoš v reakcii na vyjadrenia predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera, podľa ktorého sa ľudia do unimobuniek nemôžu presťahovať pre chýbajúce povolenie od elektrikárov.        

SSD potvrdila, že dostala žiadosť o pripojenie nových odberných miest v obci Telgárt, tá však nebola vyplnená správne. Opätovnú žiadosť so správnymi údajmi spoločnosť dostala len v uplynulých dňoch. "Podľa zákona máme 30 dní na to, aby sme sa k takejto žiadosti vyjadrili. Avšak, keďže ide o takúto mimoriadnu situáciu, začali sme to riešiť okamžite," skonštatoval Gejdoš.        

Spoločnosť už vykonala aj obhliadku trafostanice, na ktorú by mali byť unimobunky v obci pripojené. "Zistili sme, že trafo, ktoré sa tam nachádza, nie je schopné poskytnúť taký výkon, ako je požadované. Musíme pristúpiť k jeho výmene," priblížil hovorca SSD. Ako dodal, výmena si vyžiada i odstávku elektriny, o ktorej budú obyvatelia informovaní. Situácia by podľa jeho slov mohla byť vyriešená do 15 dní.        

V Telgárte v uplynulých dňoch po viac ako troch mesiacoch od požiaru v miestnej osade pribudlo vyše dvadsať mobilných kontajnerov. Unimobunky majú poslúžiť ako dočasné ubytovanie pre ľudí, ktorí prišli o svoje domovy. Obec na ich zabezpečenie získala z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity takmer 390 000 eur. Predseda BBSK v pondelok v Telgárte upozornil na to, že ľudia, ktorí už tri mesiace žijú v nedôstojných podmienkach, unimobunky zatiaľ využívať nemôžu pre chýbajúce pripojenie na elektrinu.        

K požiaru v obci Telgárt došlo v druhej polovici júla v nočných hodinách v miestnej osade. Plamene zničili osem objektov, ďalšie ostali po požiari poškodené. Pri udalosti zomrela jedna osoba, viac ako stovka ľudí vrátane 60 detí prišla o strechu nad hlavou. Obyvatelia, ktorí prišli o domovy, boli dočasne ubytovaní vo veľkokapacitných stanoch. V súčasnosti prespávajú v priestoroch komunitného centra a v unimobunkách, ktoré obci poskytlo kresťanské spoločenstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa Fínska bol v Baltskom mori poškodený aj ruský telekomunikačný kábel

Podľa Fínska bol v Baltskom mori poškodený aj ruský telekomunikačný kábel, v súčasnosti prebieha jeho oprava, vyhlásilo v pondelok fínske ministerstvo hospodárstva.

Baltika patrí ruskej štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom. Meria približne tisíc kilometrov kilometrov a spája Petrohrad s enklávou Kaliningrad.

Fínsky minister hospodárstva v pondelok oznámil, že Rostelecom prvý raz nahlásil fínskym úradom výpadok na kábli 12. októbra, teda štyri dni po zistení poškodenia plynovodu Balticconnector medzi Fínskom a Estónskom a dvoch ďalších telekomunikačných káblov do Estónska a Švédska. Fínska pobrežná stráž v pondelok uviedla, že monitoruje ruskú loď Spasatel Karev, ktorá kábel opravuje vo fínskej výlučnej ekonomickej zóne.

Podľa fínskej polície plynovod poškodila čínska kontajnerová loď Newnew Polar Bear registrovaná v Hogkongu. Po dne ťahala kotvu a fínska pobrežná stráž ju nemohla prehľadať, pretože vplávala do ruských teritoriálnych vôd.

Podľa fínskeho premiéra Petteriho Orpa Helsinki a Peking spolupracujú na vyšetrení incidentu. Polícia neuviedla, či išlo o nehodu alebo zámerný útok.

V septembri 2022 výbuchy na dne Baltského mora poškodili plynovody Nord Stream, ktoré spájali Rusko a Nemecko. Mohlo ísť o sabotáž, oficiálne výsledky vyšetrovania však zatiaľ neboli zverejnené.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.