Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecku stále hrozí nedostatok plynu v prípade extrémne chladnej zimy

Nemecku stále hrozí nedostatok plynu v prípade extrémne chladnej zimy, aj keď sú momentálne zásobníky v krajine úplne plné. Extrémne studená zima by mohla vyprázdniť všetky zásobníky do konca januára.

Upozornilo na to združenie prevádzkovateľov zásobníkov plynu INES. Na druhej strane, pri "normálnych" teplách počas zimy, ako napríklad v roku 2016, projekcie INES predpovedajú, že skladovacie zariadenia by mali zostať na začiatku februára plné aspoň na 42 percent.

Podľa združenia na zvládnutie zimy potrebuje mať Nemecko vo februári zásobníky plné minimálne na 40 percent. Pri "teplej" zime ako v roku 2020 budú podľa modelu INES začiatkom februára zásobníky plné na 70 percent.

Za predpokladu normálnych teplôt model predpovedá, že objem zásob do konca marca klesne na 19 percent. Na porovnanie, na konci marca 2023 bola úroveň skladových zásob v Nemecku po veľmi miernej zime a výrazných úsporách na úrovni 64 percent.

V Nemecku aj inde v Európe panovali vlani obavy z nedostatku plynu po tom, ako Rusko zastavilo jeho dodávky po zavedení sankcií Západu v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. Zásobníky plynu vyrovnávajú výkyvy v spotrebe a tvoria tak nárazníkový systém pre trh s plynom.

Ich naplnenie sa zvyčajne počas zimy znižuje, keďže sa spotrebuje viac plynu. Naopak, stúpa počas teplejších mesiacov. Nemecko vo veľkej miere dováža plyn potrubím a loďami cez nové terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG).

Naplnenie jeho zásobníkov plynu minulú nedeľu (5. 11.) dosiahlo 100 percent kapacity. Generálny riaditeľ INES Sebastian Heinermann očakáva, že sa z nich začne čerpať v priebehu tohto mesiaca, keď nastane chladné počasie.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Výroky Šutaja Eštoka o Hamranovi označilo policajné prezídium za nepravdivé

Výroky Šutaja Eštoka o Hamranovi sú podľa Prezídia Policajného zboru nepravdivé. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v nedeľnej relácii obhajoval prevelenie policajného prezidenta Štefana Hamrana do Popradu.

"Ja chápem, že miesto v Poprade možno nie je také atraktívne ako miesto pridelenca v Thajsku, o ktoré mal záujem, ale policajti slúžia tam, kde ich potrebujú," vyhlásil Šutaj Eštok. V utorok pre Nový čas tieto informácie vyvrátilo Prezídium Policajného zboru. 

„Uvedené informácie nie sú pravdivé, meno bývalého prezidenta PZ sa v súvislosti s funkciou policajného pridelenca neskloňovalo,“ uviedli z komunikačného odboru. Hamranovi sa portál nedovolal, lebo služobný telefón a e-mail už má zrušené.

(nový čas)

Minúta  |  

V kine Mladosť sa začína verejná časť Festivalu slobody

V kine Mladosť sa začína verejná časť Festivalu slobody, ako prvý zo štvordňového cyklu uvedú historický dokument Malý svet pravdy.

Malý svet pravdy je dokument z produkcie Ústavu pamäti národa, ktorý je organizátorom celého podujatia. Historici, tvorcovia samizdatov, ich distribútori a vydavatelia vo filme opisujú, čo pre nich znamenalo obdobie neslobody.

O šiestej hodine večer začína prvá časť Festivalu – otvorenie filmovej prehliadky. Premietanie filmov bude trvať do piatku.

Podujatie začalo v pondelok 6. novembra odovzdávaním ocenení. Laureátmi Ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody sú bývalí politickí väzni Ján Zeman a Viliam Šimko (obaja in memoriam). Cenu za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie získal zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.

Minúta  |  

Výstavba novej materskej školy je takmer dokončená, samospráva ju však nemá z čoho zaplatiť

RADNOVCE - Výstavba novej materskej školy je takmer dokončená, samospráva ju však nemá z čoho zaplatiť. Vplyvom rastu cien materiálu sa suma zvýšila na 1,25 milióna eur. S výstavbou škôlky pre takmer 100 detí začali v prvej polovici tohto roka. Uviedol to starosta obce Aladár Bari.

"Sme spádová oblasť pre ďalšie dve obce Vieska nad Blhom a Žíp, navyše tá pôvodná škôlka je z azbestu," skonštatoval Bari. Ako dodal, nová materská škola je dokončená približne na 80 percent.

V roku 2019 podpísali Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku vo výške viac ako 660-tisíc eur. Po viacerých neúspešných verejných obstarávaniach samospráva v roku 2022 vysúťažila dodávateľa, a to spoločnosť Expresstav, ktorá ponúkla cenu približne 840-tisíc eur s DPH.

Z dôvodu nárastu sumy chcela obec financovať výstavbu z plánu obnovy. "Keď však začali robiť kontroly, zistili, že nemáme zverejnenú zmluvu s dodávateľom v Centrálnom registri zmlúv, a preto je zmluva zo zákona neplatná. Dostali sme pokyn, že nakoľko máme platné verejné obstarávanie, máme uzavrieť zmluvu znovu a zverejniť to v registri v zákonom danej lehote, čo sa aj stalo," vysvetlil Bari. Ako dodal, v čase uzatvorenia zmluvy s dodávateľom bola zmluva zverejnená na webe obce, že chýba v centrálnom registri si úrady podľa jeho slov nevšimli.

V súčasnosti čaká na stanovisko o tom, či bude môcť využiť prostriedky z plánu obnovy. "Firma to zatiaľ stavia z vlastných zdrojov, ale už to ďalej nevie utiahnuť," skonštatoval Bari s tým, že ak samospráva nebude mať výstavbu materskej školy z čoho zaplatiť, bude jej hroziť nútená správa.

(tasr)

Minúta  |  

Portugalský prezident Marcelo Rebelo de Sousa prijal rezignáciu premiéra Antónia Costu

Portugalský prezident Marcelo Rebelo de Sousa prijal rezignáciu premiéra Antónia Costu. Na stredu plánuje stretnutie parlamentných strán a oboznámiť ich so zámerom zorganizovať predčasné voľby.

V kauze, ktorá sa údajne týka aj Costu, ide podľa portugalských médií o nezákonné poskytovanie výhod pri ťažbe lítia pri obci Montalegre a výrobe takzvaného zeleného vodíka v okolí mesta Sines. Jedným zo zatknutých je starosta tohto mesta.

Do korupčného škandálu má byť zapletený aj minister pre infraštruktúru Joao Galamba a životného prostredia Duarte Cordeiro.

(tasr, afp, dpa)

Minúta  |  

Afganistan požiadal svetových predstaviteľov, aby poskytli humanitárnu pomoc pre utečencov, ktorí sa vracajú z Pakistanu

Afganistan požiadal svetových predstaviteľov, aby poskytli humanitárnu pomoc pre utečencov, ktorí sa vracajú z Pakistanu. Do vlasti sa doteraz vrátilo vyše 200-tisíc Afgancov.

Pakistanská vláda oznámila, že od 1. novembra bude zatýkať afganských utečencov bez dokladov, a bude ich nútene repatriovať.

„Nútení navrátilci majú vážne problémy, pokiaľ ide o prístrešie, oblečenie či jedlo,“ povedal námestník afganského ministra pre utečencov a repatriáciu Muhammad Arsalah Kharoti. Počas stretnutia s predstaviteľmi OSN a Medzinárodnej organizácie pre migráciu tiež požiadal o poskytnutie „účinnej“ pomoci pre navrátilcov aj v súvislosti s príchodom chladnejšieho počasia.

Afganské úrady tvrdia, že všetci navrátilci dostali jedlo, čistú vodu a bezplatnú dopravu; na ich presídlenie je však potrebné urobiť oveľa viac.

Pakistan začiatkom októbra vyhlásil, že viac než 1,7 milióna Afgancov žije v krajine nezákonne, a majú jeden mesiac na opustenie krajiny.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.