Preskočiť na obsah
  |  

PRIESKUM: Nemecké firmy na Slovensku očakávajú stagnáciu, situácia na trhu práce je naďalej problematická

Prieskum: Nemecké firmy na Slovensku očakávajú stagnáciu, situácia na trhu práce je naďalej problematická.

Firmy z Nemecka sú so svojou ekonomickou situáciou na Slovensku zväčša spokojné, ale ich očakávania zaostávajú. Z nedávneho prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (AHK Slowakei) medzi 57 nemeckými spoločnosťami na Slovensku vyplýva, že je to spôsobené najmä obavami z dopytu a zložitou situáciou na trhu práce.

Podľa prieskumu považuje viac ako polovica opýtaných svoju súčasnú podnikateľskú situáciu za dobrú, iba 7 percent uviedlo zlú podnikateľskú situáciu. Napriek tomu sú podniky v súvislosti s vyhliadkami na nasledujúcich 12 mesiacov skôr zdržanlivé. „Väčšine firiem sa v tomto roku darilo. Nemecká ekonomika, ktorá je najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska, sa však nachádza uprostred recesie. V súčasnosti chýbajú slovenskej konjunktúre impulzy," uviedol prezident AHK Slowakei Peter Lazar.

V tejto situácii sa len jedna z piatich opýtaných spoločností na Slovensku domnieva, že sa v nadchádzajúcich 12 mesiacoch jej podnikateľská situácia zlepší, zatiaľ čo 63 % očakáva stagnáciu. Investičné zámery a plány v oblasti zamestnanosti ukazujú podobný obraz. Väčšina účastníkov prieskumu má v úmysle ponechať v nasledujúcich 12 mesiacoch investície aj počet zamestnancov na súčasnej úrovni.

Ako jedno z najväčších podnikateľských rizík označili respondenti rastúce náklady na pracovnú silu. „Vysoká inflácia a nedostatok pracovných síl ďalej podporujú dynamiku rastu miezd," upozornil Lazar. Dotknuté podniky jedným dychom spomínajú problémy s dopytom a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Približne každá druhá firma sa tiež obáva budúcej podoby rámcových podmienok hospodárskej politiky.

Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (AHK Slowakei) vznikla v roku 2005 ako 57. nemecká zahraničná obchodná komora. Podporuje hospodárske vzťahy medzi Slovenskom a Nemeckom. Má okolo 400 členských firiem.

(sita)

  |  

Macron na konferencii o Gaze žiadal humanitárnu pauzu a ochranu civilistov

Macron na konferencii o Gaze žiadal ochranu civilistov. Aby sa to dosiahlo, je podľa prezidenta čo najskôr potrebná tzv. humanitárna prestávka a prímerie.

"Je to absolútne nevyhnutné. Nedá sa o tom vyjednávať," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron na margo ochrany civilistov. Dodal, že všetky životy majú rovnakú hodnotu“.

Boj proti terorizmu sa podľa Macrona nedá viesť bez pravidiel a Izrael to vie. Chytiť sa do pasce terorizmu pre všetkých znamená "podľahnúť násiliu a vzdať sa svojich hodnôt", dodal.

Na konferencii v Paríži sa zišli zástupcovia mnohých západných a arabských krajín, OSN a mimovládnych organizácií. Predstavitelia Izraela sa na rozhovoroch nezúčastňujú, Rusko pozvánku nedostalo.

Viac ako 1,5 milióna ľudí – teda približne 70 percent obyvateľov pásma Gazy – utieklo zo svojich domovov po začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskymi militantmi z hnutia Hamas.

Predmetom diskusií na konferencii bude aj finančná podpora a ďalšie spôsoby pomoci civilistom v Gaze. Očakáva sa, že Francúzsko oznámi ďalšiu pomoc. Od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra Paríž poskytol prostredníctvom OSN a ďalších partnerov pre pásmo Gazy humanitárnu pomoc za 20 miliónov eur.

Francúzski predstavitelia avizovali, že zvažujú aj evakuáciu zranených ľudí na lode, ktoré by kotvili v Stredozemnom mori pri pobreží pásma Gazy. Paríž už vyslal k pobrežiu Cypru vrtuľníkovú loď a pripravuje ďalšiu so zdravotníckym vybavením.

Nemecká vláda v utorok uviedla, že k doterajším 71 miliónom eur, ktoré už boli vyčlenené pre agentúru OSN pomáhajúcu palestínskym utečencom (UNRWA), poskytne ďalších 20 miliónov eur.

Cyperský prezident Nikos Christodulidis navrhol vytvorenie humanitárneho námorného koridoru do pásma Gazy, ktorým by bezpečne prúdila pomoc "v bezprostrednom, strednodobom a dlhodobom horizonte". Lode by prevážali pomoc z prístavu v cyperskom Limasole, ktorý je vzdialený asi 410 kilometrov.

Na parížskej konferencii sa zúčastňujú aj predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. AP pripomína, že EÚ je najväčším globálnym poskytovateľom pomoci Palestínčanom.

(tasr)

  |  

Vo Vajnoroch bude Svätomartinské požehnanie mladého vína

BRATISLAVA - V bratislavských Vajnoroch požehnajú už túto nedeľu mladé víno a nebude chýbať ani degustácia. Podujatie organizuje Vajnorský vinohradnícky spolok v spolupráci s mestskou časťou a farnosťou.

"Vo vinohrade je najkrajšie spojenie človeka s prírodou. Je to komunikácia na všetkých úrovniach od zeme, v ktorej vinič rastie a vinári v nej majú svoje pivnice, až po vzduch a slnko. Najkrajšie je vidieť, ako sa vinohrad vďaka starostlivosti mení a ako sa odmení," konštatuje Eva Vlašičová z vinohradníckeho spolku.

Vajnorský vinohradnícky spolok Via vitis bol založený v roku 2003. Snaží sa o maximálnu záchranu vajnorských vinohradov a vinohradníckych tradícií vo Vajnoroch.

Oslavy sv. Martina sú už od čias Rakúsko-Uhorska spájané s vinárskou tradíciou. Presne 11. novembra sa totiž každoročne, nielen na Slovensku, ale aj v Česku či Rakúsku, otvárajú prvé vína tohtoročnej úrody. Podľa starej tradície víno z úrody daného roka požehnáva cirkevný hodnostár.

Požehnanie vína vo Vajnoroch sa koná po Festivale mladých vín, ktorý sa uskutoční od 10. do 11. novembra na Primaciálnom námestí a nádvorí v jeho okolí. Organizuje ho Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS). Prinesie ponuku mladých vín z tohtoročnej úrody bratislavských vinárov, gastronómie i hudby.

(tasr)

  |  

Budúcnosť schengenského priestoru je otázka, domnieva sa Šutaj Eštok

Vo chvíli, keď jednotlivé štáty zavádzajú vo vlastnej réžii hraničné kontroly, je otázna budúcnosť schengenského priestoru. Vyhlásil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý v danej súvislosti ocenil ambíciu českého ministra diplomacie Víta Rakušana zvolať stretnutie ministrov vnútra krajín Vyšehradskej štvorky v rozšírenom formáte s Nemeckom a Rakúskom.

Šutaj Eštok sa vo štvrtok stretol so svojím českým rezortným partnerom v Prahe. Zdôraznil, že Slovensko si bude plniť úlohy, ktoré vyplývajú z ochrany schengenského priestoru. "Zaviazali sme sa, že budeme bojovať proti pašerákom a nelegálnej migrácii... Nechceme, aby na Slovensku vznikali getá a no-go zóny, ktoré vznikli vo Francúzsku, v Nemecku, Švédsku, Belgicku a podobne," povedal minister vnútra.

Prevádzači sa podľa neho snažia prepašovať aj spiace teroristické bunky. "To sa nesmie stať, aby sme tu my podcenením situácie vytvorili možnosť akéhokoľvek teroristického útoku," dodal.

Český minister vnútra očakáva, že kvalita spolupráce medzi SR a ČR v oblasti riešenia nelegálnej migrácie zostane rovnaká. Chce dospieť k tomu, aby sa kontroly na hranici so Slovenskom mohli zrušiť. Sú podľa jeho slov finančne aj logisticky náročné. "Ako minister vnútra ale musím zaistiť bezpečnosť občanov Česka," povedal.

Doplnil, že so Šutajom Eštokom podpísali revidovanú zmluvu o štátnej hranici, zostáva nemenná.

(tasr)

  |  

Europarlament žiada razantnejšie presadzovanie sankcií EÚ voči Rusku

Europarlament žiada razantnejšie presadzovanie sankcií Európskej únie voči Rusku a ďalšie obmedzenie možností na ich obchádzanie.

 Európsky parlament (EP) vo svojom uznesení vyjadril znepokojenie nad existujúcimi medzerami v sankčnom režime EÚ voči Rusku. Europoslancov znepokojujú nedostatky v presadzovaní sankcií, ako aj snahy o podkopávanie reštrikcií zameraných na oslabenie kapacít, ktoré umožňujú Moskve viesť vojnu voči Ukrajine.

Uznesenie konkrétne poukazuje na schopnosť Ruska obchádzať opatrenia, ktoré majú obmedziť jeho zisky z exportu ropy a ropných produktov do EÚ. Deje sa tak napríklad prostredníctvom nárastu dovozu produktov vyrobených z ruskej ropy z Indie a ďalších krajín.

Poslanci tiež zdôraznili, že kriticky dôležité komponenty zo Západu sa stále dostávajú do Ruska cez krajiny, ako sú Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Kirgizsko či Srbsko.

Poslanci preto vyzvali EÚ a jej členské štáty, aby posilnili a centralizovali dohľad nad uplatňovaním sankcií na úrovni Únie a vytvorili mechanizmus, ktorý by eliminoval ich obchádzanie.

EÚ by podľa nich mala posilniť najmú koordináciu pri presadzovaní existujúcich ropných sankcií, uzavrieť trh pre fosílne palivá pôvodom z Ruska a uvaliť sankcie na všetky hlavné ruské ropné spoločnosti, Gazprombanku, ich dcérske firmy, predstavenstvá a manažment.

Novinkou je, že poslanci žiadajú od Európskej komisie a členských štátov EÚ aj rozšírenie sankcií aj na úplný zákaz predaja a spracovania diamantov ruského pôvodu. EÚ by podľa EP mala preskúmať aj právne možnosti umožňujúce konfiškáciu zmrazeného ruského majetku a jeho použitie na obnovu Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Španielski socialisti sa dohodli s katalánskymi separatistami zo strany Junts

Španielski socialisti sa dohodli s katalánskymi separatistami zo strany Junts, výmenou za amnestie vo veci referenda podporia vládu Pedra Sáncheza.

Dohodu oznámil socialistický zákonodarca a predstaviteľ Santos Cerdán. „Toto je politická dohoda a dohoda o amnestii,“ povedal.

Toto rozhodnutie výrazne zvyšuje Sánchezove šance na vytvorenie ďalšej menšinovej ľavicovej koaličnej vlády. Stále však potrebuje podporu malej baskickej strany, pravdepodobne ju však dosiahne.

Amnestia bola kľúčovou súčasťou náročných rokovaní dvoch strán zastávajúcich nezávislosť Katalánska so zástupcami Sánchezovej úradujúcej vlády. Prospela by totiž bývalému katalánskemu prezidentovi Carlesovi Puigdemontovi, ako aj množstvu ľudí od menších vládnych úradníkov až po bežných občanov, ktorí sa dostali do právnych problémov pre svoje úlohy v ilegálnom pokuse o odtrhnutie Katalánska pred šiestimi rokmi.

(sita, ap)