Preskočiť na obsah
  |  

V okrese Kežmarok zrekonštruovali tri mostné objekty za viac ako 2 milióny eur

KEŽMAROK - V okrese Kežmarok obnovili tri mostné objekty za viac ako dva milióny eur. Ide o mosty v obciach Veľká Franková a Huncovce, a tiež pred Lendakom. Kraj ich modernizáciu financoval z vlastného rozpočtu.

Vo Veľkej Frankovej vybudovali nový 12-metrový most, ktorý nahradil pôvodný postavený pred 72 rokmi. Jeho výstavba trvala 180 kalendárnych dní a do užívania ho dali motoristickej verejnosti len nedávno. "Nechýbajú bezpečnostné zariadenia, a tiež vynovená časť vozovky na priľahlej ceste tretej triedy. Ide pritom o stavebné činnosti za vyše 551 000 eur," uviedla hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Daša Jeleňová. 

Na prestavbu mosta vedúceho cez rieku Poprad v Huncovciach investovala samospráva takmer 695 000 eur. V rámci prác sa tam zastabilizovali podpery, navýšila sa nosná konštrukcia a zhotovila nová spriahajúca doska s následným doplnením mostných krídel. Most má nový zvršok a bezpečnostné zariadenia, zrekonštruovaná je tiež priľahlá cesta.        

Najväčší investičný vklad PSK, konkrétne vyše 877 000 eur, si vyžiadala oprava 64-ročného mostného objektu v úseku Tatranská Kotlina - Lendak. Práce tam začali uplynulé leto a aktuálne finišujú, most však už uviedli do prevádzky.        

"Počas rekonštrukcie boli Lendačania odrezaní od dobrého cestného prepojenia. Veľa z nich dochádza za prácou práve do Vysokých Tatier a museli tak absolvovať značnú obchádzku. Cez tento most je zároveň dobré napojenie na diaľnicu. Preto ma teší, že sme tento most dali do užívania," skonštatoval predseda PSK Milan Majerský (KDH). Práce v tomto prípade zahŕňali vybudovanie novej nosnej konštrukcie, opravu jestvujúcich opôr a doplnenie mostných krídel. Súčasťou je aj vyhotovenie nového mostného zvršku a osadenie bezpečnostných zariadení. Úpravou prešla aj okolitá cesta III. triedy.        

Rekonštrukcia týchto mostov bola podľa kraja nevyhnutná, keďže sa nachádzali v šiestom stupni zo siedmich a ich stavebno-technický stav bol hodnotený ako veľmi zlý. Vykazovali mnohé poškodenia a niektoré viditeľné poklesy. Opravou, resp. výstavbou sa zvýšila ich životnosť, a tiež bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.        

"Cez mostný program máme vytypované mosty v každom jednom okrese, niektoré chceme posunúť do vyššej kvality, niektoré úplne zrekonštruovať. Je ich viacero, napríklad na začiatku kraja pri bráne do Vysokých Tatier, ale aj v Medzilaborciach chceme zrekonštruovať cestu, ktorej súčasťou je aj mostný objekt, je to toho veľa," priblížil plány na budúci rok Majerský.

(tasr)

  |  

Zmena vo vyplatení rodičovského dôchodku prostredníctvom dvoch percent z daní by bola pre občianske združenia likvidačná

Zmena vo vyplatení rodičovského dôchodku prostredníctvom dvoch percent z daní by bola pre občianske združenia likvidačná, povedal predseda KDH Milan Majerský. Združenia sa starajú o najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti, a prostriedky majú často práve z dvoch percent.

„V KDH máme problém s pripravovanou zmenou financovania rodičovského dôchodku, kde deti môžu z časti svojich daní prispievať finančne pre svojich rodičov. Občianske združenia sú spolky, ktoré kultivujú našu spoločnosť,“ povedal Majerský.

Ak zmeny vo financovaní rodičovského dôchodku prejdú, štát zlikviduje mimovládne organizácie či športové kluby, povedala členka predsedníctva hnutia Martina Holečková.

OZ-ká podľa nej „suplujú úlohy štátu“ a starajú sa o seniorov, chorých, zdravotne znevýhodnených či rozvíjajú športové talenty.

(tasr)

  |  

Drienovo uprostred Krupinskej planiny vymiera, oživiť by ho mohli turisti

DRIENOVO - Obec uprostred Krupinskej planiny vymiera, oživiť by ju mohli turisti. Počet obyvateľov, jednej z najmenších obcí v okrese Krupina, klesol prvý raz v tomto roku pod 100. Dedina s bohatou históriou, čaká tak ako mnoho podobných na Slovensku, postupná premena na obec, v ktorej bude pobývať viac chalupárov, ako stálych obyvateľov

"Z 98 obyvateľov tvoria dnes asi tretinu seniori, takže stálych obyvateľov môže byť o niekoľko rokov ešte menej," hovorí starostka Mária Lukáčová. Je jednou z mála mladých ľudí, ktorí aktuálne v obci žijú. "Dnes ešte prevažujú v obci stáli obyvatelia nad tými, ktorí sem chodia na chalupy, o niekoľko rokov sa to však zrejme zmení," poznamenala. Podľa nej samosprávu v budúcnosti môže čakať spojenie s inou obcou či obcami.

Dedinka podľa nej už nemá možnosti na rozvoj. Jedinou oblasťou, ktorá by mohla obec ešte udržať v centre pozornosti, je turistický ruch. "Samospráva vlastní turistickú ubytovňu pri rybníku, ktorú by sme chceli podľa možnosti obnoviť a naďalej prevádzkovať," hovorí. Z dediny vedie totiž jedna z turistických trás na neďaleký hrad Čabraď, ktorý je najmä v lete lákavým cieľom turistov. Okolité lesy navyše ponúkajú bohaté možnosti na hubárčenie.

V samotnej obci je hrob národného buditeľa Jána Rotaridesa, zaujímavá je aj evanjelická fara z 19. storočia a stará sýpka pri obecnom úrade. Neďaleko stojí tiež kultúrny dom, vymaľovaný krátko po roku 2000, keď sa tam konali tzv. lúčne sympóziá. Dnes objekt chátra a na jeho obnovu sú potrebné cudzie zdroje. Z vlastných tento rok obec aspoň čiastočne obnovila dom smútku, kde vymenili okná a dvere.

Ako sa píše na stránke obce, prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1256, keď sa spomína ako Drino. V roku 1828 mala už ako Drienovo 103 domov a 618 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

(tasr)

  |  

Fico: Skončila sa éra, keď na Slovensku vládli politické mimovládky.

„Skončila sa éra, keď na Slovensku vládli politické mimovládne organizácie," povedal Robert Fico. Chce jasne odlišovať mimovládne organizácie, ktoré robia čistú politiku s jediným cieľom poškodiť vládu.

"Nie je dôvod, aby takéto organizácie dostávali peniaze zo štátnych zdrojov, alebo iných zdrojov. Nech si hľadajú bohatých zahraničných sponzorov – aj ich majú, lebo ich jedinou úlohou je škodiť vláde Slovenskej republiky,“ povedal Fico na štvrtkovom tlačovom brífingu.

Naopak, mimovládne organizácie pomáhajúce pri ochrane prírody či historických pamiatok sa podľa neho nemusia báť, že nebudú mať dostatok peňazí na svoje fungovanie.

  |  

Krajčí vyzval vládu, aby od 1. januára platil zákon, ktorý určuje lehotu na zoperovanie pacienta s určitou diagnózou

Marek Krajčí vyzval vládu, aby od 1. januára platil zákon, ktorý určuje lehotu na zoperovanie pacienta s určitou diagnózou. Líder hnutia Slovensko Igor Matovič obvinil vládu Roberta Fica, že uzavrela dohodu s finančníkom Jaroslav Haščákom a jeho investičnou skupinou Penta, aby zákon nevstúpil do platnosti na začiatku budúceho roka.

Zákon z dielne bývalého ministra zdravotníctva mal upravovať, aby mali pacienti pri viac ako 700 diagnózach garantovanú liečbu, najčastejšie operačnú. Pokiaľ by čakanie pacienta prekročilo stanovenú lehotu pri konkrétnej diagnóze, pacient by mal nárok nechať sa zoperovať aj u nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či v zahraničí.

Zákon mal platiť od 1. januára 2024, aby mali zdravotné poisťovne dostatok času na prípravu.

  |  

Peter Pellegrini: Banská Bystrica potrebuje strategický podnik aj letecké spojenie

BANSKÁ BYSTRICA – Mesto pod Urpínom je posledné krajské mesto na Slovensku, ktoré vo svojom okolí nemá žiadnu významnú investíciu alebo výrobný podnik strategického významu, čo by dodalo impulz tomuto regiónu. Do budúcna by sa to však malo zmeniť.

Konštatoval to vo štvrtok predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) počas svojho prvého oficiálneho výjazdu vo funkcii šéfa parlamentu vo svojom rodisku v Banskej Bystrici.

„Osobne budem presadzovať v spolupráci s ministerkou hospodárstva a vládou, aby sme v tomto regióne našli územie, ktoré by bolo vyhlásené za územie strategického významu. Vláda by na ňom pripravila infraštruktúru priemyselného charakteru, parku, do ktorého by bolo možné aktívne vyhľadať a umiestniť významnú výrobu, najlepšie s nejakou vyššou pridanou hodnotou. Na tú by sa nabaľovala veľká sieť subdodávateľských organizácií,“ zdôraznil Pellegrini s tým, že by to mohlo byť územie medzi Banskou Bystricou a Zvolenom.

Na stretnutí s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejom Lunterom a primátorom Jánom Noskom hovorili aj o zlepšení dopravného železničného prepojenia medzi oboma spomínanými mestami a možných investíciách do zdvojkoľajnenia trate. Jednokoľajná trať dnes už nedovoľuje navýšiť kapacity a zvýšiť intervaly vlakových spojení.

„Budeme sa snažiť aj spolu s ministrom obrany nájsť možnosť, aby sa na letisku Sliač v dohľadnom čase obnovila civilná letecká doprava. Dá sa to aj napriek tomu, že tam budú umiestnené najmodernejšie stíhačky. V Európe existujú mnohé letiská, kde dokážu koexistovať vojenská i civilná časť,“ uviedol šéf parlamentu.

Ako pripomenul, Banská Bystrica je aj posledné krajské mesto, ktoré nemá plynulé prepojenie štvorprúdovou rýchlostnou cestou alebo diaľnicou na viacero strán. Narážal tým na nedávnu štúdiu ministerstva dopravy, ktorá neodporúča budovať severojužné prepojenie rýchlostnou cestou R1 Banská Bystrica – Ružomberok. „Sme slepá ulica, kde sa rýchlostná doprava končí,“ poznamenal. Dúfa, že minister dopravy bude potrebám tohto regiónu načúvať.

Dodal, že pre Banskú Bystricu, ktorá sa z pohľadu demografického vývoja stáva najstarším krajským mestom, sú rozvojové projekty a investície nevyhnutné na to, aby mladí ľudia neodchádzali.

(tasr)