9. novembra 2023 | 17:29

Minúta | 9. novembra 2023 | 17:29

Šéfovia CIA a Mosadu sa stretli s katarským premiérom

Šéfovia CIA a Mosadu sa stretli s katarským premiérom. Rokovali o kritériách dohody o prepustení rukojemníkov a prestávkach v bojoch medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Výsledok rokovaní nie je jasný.

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns a šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea sa vo štvrtok v Dauhe stretli s katarským premiérom. V Katare sídli viacero politických lídrov Hamasu a Katar je zároveň sprostredkovateľom snáh o prepustenie rukojemníkov, ktorých teroristi uniesli začiatkom októbra pri útoku na Izrael.

Barnea, Burns a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání sa stretli po stredajšom stretnutí katarských sprostredkovateľov s politickými predstaviteľmi Hamasu. Výhodou ich stretnutia bolo, že všetky tri strany v reálnom čase sedeli za jedným stolom, aby urýchlili doladenie podmienok možnej dohody o prepustení rukojemníkov.

Štvrtkové rokovania zahŕňali aj okolnosti umožnenia humanitárnych dodávok paliva do pásma Gazy. Izrael ich doteraz odmieta pre obavy, že k palivu sa dostane Hamas a použije ho na bojové účely.

Iný nemenovaný zdroj uviedol v stredu pre agentúru Reuters, že prebiehajú rokovania o prepustení desiatich až 15 rukojemníkov výmenou za jednodňovú až dvojdňovú humanitárnu prestávku v bojoch v Gaze.

Katarský premiér spolu s katarským emirom Tamímom ibn Hamadom al-Sáním odcestovali vo štvrtok do Spojených arabským emirátov (SAE), kde sa stretli so šejkom Muhammadom bin Zájiomd Ál Nahjánom, najvyšším predstaviteľom SAE. Cieľ ich návštevy nie je bezprostredne jasný, SAE však na rozdiel od Kataru udržiavajú od roku 2020 diplomatické vzťahy s Izraelom.

(reuters, tasr)

9. novembra 2023 | 17:11

Minúta | 9. novembra 2023 | 17:11

Humenné: Slávnostne otvorili cyklomost ponad rieku Laborec

HUMENNÉ - Lávku pre peších a cyklistov cez rieku Laborec slávnostne otvorili, verejnosť ju už môže využívať. Práce trvali rok.

Náklady projektu s názvom Zvýšenie mestskej mobility budovaním siete cyklistickej infraštruktúry v meste Humenné dosiahli viac ako 1,87 milióna eur. Mesto ho financovalo prevažne z eurofondov, pričom spoluúčasť radnice predstavovala päť percent.

Nový cyklomost spája Sídlisko pod Sokolejom ponad riečnu tepnu mesta s jeho centrálnou časťou. Súčinne uľahčí prechod pre obyvateľov lokality Valaškovce alebo z obce Jasenov. Jeho celková dĺžka je 87,5 metra a šírka 6,05 metra. O jeho podobe rozhodli Humenčania prostredníctvom verejnej ankety. Na Štefánikovej ulici je lávka napojená na existujúci cyklochodník. Na Jasenovskej ulici bol vybudovaný nový cyklochodník v dĺžke 130 metrov. "V rámci projektu bola tiež rozšírená už existujúca sieť chodníkov na Štefánikovej aj Jasenovskej ulici," dodalo mesto.

Podľa slov primátora Miloša Merička je výstavba lávky aj symbolom spájania. Ako povedal, Sídlisko pod Sokolejom, časť Valaškoviec, Jasenovská ulica aj priemyselná zóna sú tak ešte pevnejšou časťou Humenného. "Aktuálne spájame dve časti nášho mesta, ktoré pretína rieka Laborec. Na tomto projekte sme pracovali viac ako štyri roky, od prípravy projektovej dokumentácie, majetkovoprávneho vyrovnania, cez územné konanie až po stavebné konanie a následnú výstavbu," dodal.

Radnica pripomenula, že žiadosť o získanie nenávratných finančných prostriedkov podala v októbri 2021. Konečné rozhodnutie o schválení prišlo samospráve až v septembri 2022.

(tasr)

9. novembra 2023 | 16:59

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:59

Rezort financií ubezpečil Úniu miest Slovenska, že rozpočtové provizórium považuje za poslednú voľbu

Rezort financií ubezpečil Úniu miest Slovenska, že rozpočtové provizórium považuje za poslednú voľbu. Cieľom ministerstva je schváliť rozpočet na budúci rok. Rezort po rokovaní únie miest sľúbil, že nebude prijímať záverečné rozhodnutia bez diskusie so samosprávami.

"Úniu miest Slovenska (ÚMS) teší, že na dnešnom rokovaní zazneli zo strany ministerstva financií úvahy o tom, že vláda chce samosprávam v rozpočte pomôcť. ÚMS zároveň očakáva, že bude v najbližších týždňoch zverejnená nová, reálna daňová prognóza týkajúca sa príjmov miest z podielových daní v roku 2024. Rovnako očakáva, že štát príde s kredibilným plánom, ako stabilizovať situáciu, ktorá ohrozuje fungovanie samospráv v ďalších rokoch," uviedla hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

Únia taktiež informovala o tom, že po schválení programového vyhlásenia vlády v Národnej rade sa pravidlá pre dlhovú brzdu nebudú uplatňovať 24 mesiacov. Dodala, že aj keby zákon o dlhovej brzde neplatil, prognózuje štát mestám v budúcom roku príjmy z podielových daní maximálne na úrovni tohtoročných príjmov. Je to podľa únie v dôsledku štátom schválených zákonov a sociálnych opatrení.

Prezident ÚMS Richard Rybníček dodal, že štát súčasne samosprávam zvýšil výdavky. "Napríklad vplyvom štátom schváleného rozhodnutia o zvýšení miezd zamestnancov stúpnu výdavky na mzdy v meste Trenčín o štyri milióny eur. Vplyvom inflácie neustále rastú výdavky za tovary a služby a stavebné práce," objasnil.

Za veľmi nestabilné a rizikové z pohľadu rozpočtu považuje ÚMS aj ceny energií. "Pri stagnácii, respektíve poklese reálnych príjmov od štátu z podielových daní, nie sú mestá schopné financovať svoje samosprávne funkcie bez úpravy svojich daní a poplatkov, čo sa už, žiaľ, deje," doplnil Rybníček.

Únia dodala, že dlhodobo a systematicky upozorňuje na náročnú finančnú situáciu v mestách a apeluje na zodpovedný prístup štátu. Taktiež je pripravená na ďalšie diskusie a od vzájomnej spolupráce očakáva reálny výsledok v podobe zlepšujúcej sa ekonomickej kondície miest.

(tasr)

9. novembra 2023 | 16:53

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:53

Kamenický v Bruseli vysvetľoval prípravu rozpočtu Slovenska na rok 2024

Ladislav Kamenický v Bruseli vysvetľoval prípravu rozpočtu Slovenska na budúci rok. Európsku komisiu minister financií informoval o celkovej situácii na Slovensku z pohľadu verejných financií po nástupe novej vlády.

Minister uviedol, že počas stretnutí s eurokomisárom pre hospodárstvo Paolom Gentilonim a podpredsedom Európskej komisie (EK) pre hospodárstvo Valdisom Dombrovskisom upozornil na oveľa horší stav verejných financií, ako si predstavoval pred vzniknutím vlády.

"S komisármi sme si vyjasnili čísla, ktoré boli odoslané Európskej komisii. Dohodli sme sa, že bude ďalšie objasnenie. V piatok ráno budem mať stretnutie so svojimi ľuďmi na ministerstve a posnažíme sa odoslať eurokomisii aktualizované čísla," opísal situáciu.

Každá členská krajina EÚ pred odobrením svojho ročného rozpočtu posiela podklady exekutíve EÚ. Kamenický skonštatoval, že keď odchádzal z funkcie ministra financií v roku 2019, eurokomisia mala pravidlá týkajúce sa národných rozpočtov. To zmenila pandémia nového koronavírusu, od 1. januára 2024 by však tieto pravidlá mali opäť platiť.

Minister zdôraznil, že prišiel do Bruselu obhajovať záujmy Slovenska a tlmočiť, že predošlé vlády spôsobili, že Slovensko má po tri a pol roka jeden z najvyšších nárastov dlhu v EÚ. "Je to o desať percentuálnych bodov na úroveň 58 percent z pôvodných 48 percent. Máme úplne najhorší deficit v rámci EÚ," uviedol.

Poukázal na to, že vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera spôsobili, že Slovensko bude mať obrovský deficit aj na budúci rok, čo znamená, že nová vláda musí konsolidáciu verejných financií riešiť aj s týmto bremenom.

O opatreniach, ktoré vláda prijme, je podľa neho predčasné hovoriť. Vláda sa na nich musí dopredu dohodnúť s eurokomisiou. Spresnil, že len čo vláda schváli rozpočet, okamžite ho zašle do Bruselu a keď ho eurokomisia odobrí, predloží ho na schválenie do Národnej rady SR.

Kamenický upozornil, že Slovensko v rámci navrhovaného navýšenia eurorozpočtu o 50 miliárd eur pre Ukrajinu (66 miliárd celkom) by malo po dobu štyroch rokov prispieť sumou od 400 do 500 miliónov eur. "My s týmito dosahmi rátame, ale čo sa týka samotných opatrení, to ešte budeme riešiť, že koľko a kde budeme musieť ušetriť," odkázal.

(tasr)

9. novembra 2023 | 16:46

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:46

Putin navštívil Kazachstan, Erdogan a Raísí zavítali do Uzbekistanu

Putin navštívil Kazachstan, Erdogan a Raísí zavítali do Uzbekistanu. Ide o pokračovanie množstva diplomatických aktivít v Strednej Ázii, kde Európa, Rusko, Turecko, Irán a Čína súperia o vplyv.

Bývalé sovietske stredoázijské republiky sa zároveň snažia diverzifikovať svoje medzinárodné partnerstvá.

Moskva región považuje za svoju sféru vplyvu, po rozpútaní vojny na Ukrajine sa však jej vplyv oslabil. Kazachstan inváziu nepodporil a prisľúbil, že bude voči Moskve presadzovať sankcie.

Lídri Ruska a Kazachstanu na ekonomickom samite v kazašskom hlavnom meste Astana vyzdvihli historické prepojenie oboch krajín. Putin ponúkol kazašskému prezidentovi Kasymovi-Žomartovi Tokajevovi posilnenie spolupráce od vojenského a vesmírneho sektora až po poľnohospodárstvo a jadrovú energetiku.

Moskva zvýšila investície do stredoázijského energetického sektora a rokuje tiež o výstavbe jadrových elektrární a hydroelektrární vo viacerých iných krajinách. Čelí však konkurencii Číny, ktorá sa prostredníctvom svojho projektu "Nová hodvábna cesta" stala významným investorom v Strednej Ázii.

V uzbeckom hlavnom meste Taškent sa vo štvrtok stretli najvyšší predstavitelia Iránu, Turecka, Pakistanu, Azerbajdžanu a stredoázijských štátov na samite Organizácie pre hospodársku spoluprácu (ECO).

Erdogan na samite pritvrdil tón voči Izraelu aj Západu, zatiaľ čo iránsky prezident Ebráhím Raísí, ktorý podporuje Hamas, zopakoval ostrý odpor Teheránu voči Izraelu.

"Izraelská administratíva, ktorá má plnú podporu západných krajín, bombarduje školy, nemocnice, kostoly, univerzity a civilné osady. Západné krajiny, ktoré neustále hovoria o ľudských právach, slobodách a demokracii, sledujú všetky tieto izraelské masakre z diaľky," povedal turecký prezident.

Hospodárske príležitosti v regióne sleduje aj Európa. Francúzsky prezident Emmanuel Macron preto minulý týždeň navštívil Kazachstan aj Uzbekistan spolu so 60-člennou delegáciou francúzskych obchodných lídrov.

(tasr)

9. novembra 2023 | 16:46

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:46

Zvolen: Mesto predpokladá, že zimná údržba ciest bude stáť podobne ako vlani

ZVOLEN - Mesto predpokladá, že zimná údržba ciest bude stáť podobne ako vlani. Údržba zvolenských ciest a chodníkov mala stáť približne 750 000 eur.

Potvrdil to hovorca mesta Zvolen Martin Svatuška s tým, že všetko však závisí najmä od charakteru počasia.

Ako ďalej uviedol, mesto sa stará o 101 kilometrov ciest a 95 kilometrov chodníkov. Zimnú údržbu zabezpečuje z väčšej časti prostredníctvom svojho zmluvného partnera. Niektoré ulice však čistí vlastnými zamestnancami a technikou svojho Strediska komunálnych služieb. V rámci strediska pracuje na zimnej údržbe šesť až osem ľudí, ktorí majú k dispozícii dva špeciálne traktory a ďalšiu techniku. "Miesta, kam sa technika nedostane, je potrebné dočisťovať ručne," spresnil.

Podľa jeho slov má zmluvný partner k dispozícii omnoho väčší počet ľudí. "Čo sa týka techniky, používa všetky druhy sypačov. Od veľkých až po tie najmenšie, keďže musí obsiahnuť väčšinu ciest a chodníkov v meste," priblížil Svatuška.

Samosprávu stála zimná údržba na území v sezóne 2022/2023 vyše 761 000 eur. Spolu v tomto zimnom období zaznamenali vo Zvolene 15 dní sneženia. V oblasti na Kráľovej a v Sekierskej doline bolo počasie chladnejšie s viacerými výjazdmi techniky na posyp a odstraňovanie závejov.

V sezóne 2021/2022, keď zaznamenali 16 dní sneženia, stála údržba 729 703 eur. Zima 2020/2021 s 13 dňami sneženia sa skončila s účtom 445 250 eur.

(tasr)

9. novembra 2023 | 16:31

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:31

Robot si pomýlil muža so škatuľou na zeleninu a celého ho rozdrvil.

Robot si pomýlil muža so škatuľou na zeleninu a celého ho rozdrvil. Napriek rýchlemu prevozu do nemocnice zraneniam neskôr podľahol.

Úlohou robota v distribučnom centre poľnohospodárskych produktov v provincii Južný Gyeongsang bolo ukladať na paletu škatule s paprikou. Pri tomto úkone robot neúmyselne zachytil štyridsaťročného robotníka. Podľa informácií malo robotické rameno pritlačiť muža na dopravný pas, rozdrviť mu tvár aj hrudník.

Majiteľ závodu Dongseong po incidente vyzval na vytvorenie bezpečného a presného systému. V priebehu pár mesiacov išlo v Južnej Kórei už o druhý vážny prípad spojený s priemyselným robotom.

(telegraph)

9. novembra 2023 | 16:30

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:30

Europoslanci podporili nové pravidlá týkajúce sa emisií z motorových vozidiel

Europoslanci podporili nové pravidlá týkajúce sa emisií z motorových vozidiel. Poslanci sú o týchto nových pravidlách na zníženie emisií z cestnej dopravy pre osobné automobily, dodávky, autobusy a nákladné vozidlá pripravení rokovať.

Nové nariadenie aktualizuje súčasné limity pre emisie výfukových plynov, ako sú oxidy dusíka, tuhé častice, oxid uhoľnatý a amoniak, a zavádza nové opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a zvýšenie životnosti batérií.

Poslanci súhlasia s úrovňami, ktoré navrhla Európska komisia pre emisie znečisťujúcich látok pre osobné automobily, a navrhujú dodatočné rozdelenie emisií do troch kategórií ľahkých úžitkových vozidiel na základe ich hmotnosti. Tiež navrhujú prísnejšie limity výfukových emisií merané v laboratórnych a skutočných jazdných podmienkach pre autobusy a ťažké úžitkové vozidlá. Zároveň chce europarlament zosúladiť metodiky a limity EÚ pre výpočet emisií častíc z bŕzd a miery oderu pneumatík s medzinárodnými normami, ktoré v súčasnosti vypracúva Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov.

(sita)

9. novembra 2023 | 16:25

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:25

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave dosiahlo tento rok výnosy 7,96 milióna eur

BRATISLAVA - Letisko Milana Rastislava Štefánika dosiahlo za deväť mesiacov tohto roka výnosy vo výške 7,96 milióna eur. Oproti rovnakému obdobiu roka 2022 ide o 72-% nárast.

Informovala o tom hovorkyňa Letiska M. R. Štefánika v Bratislave Veronika Tóthová.

Celkové výnosy bratislavského letiska v rámci EBITDA (ukazovateľ výsledku hospodárenia pred odpismi, úrokmi a zdanením) za deväť mesiacov tohto roka prevýšili pôvodný plán o 11 %. Predbehli aj obdobie spred pandémie nového koronavírusu, oproti rovnakému obdobiu v roku 2019 celkové výnosy narástli o 24 %. Vtedy výnosy v EBITDA predstavovali 6,39 milióna eur.

Zvýšila sa aj priemerná mzda zamestnancov letiskovej spoločnosti, ktorá za posledné tri roky narástla o 39,5 %, informovala Tóthová. Ako dodala, v porovnaní s rokom 2018 ide dokonca o nárast o vyše 45 %.

"Tieto výsledky potvrdzujú dobré manažérske rozhodnutia a celkové nasmerovanie letiskovej spoločnosti. Ak porovnáme roky 2019 a 2023 tak sa nám podarilo navýšiť ukazovateľ EBITDA/pasažier o viac ako 50 %. Takýto dramatický nárast sa doteraz nikomu nepodaril a tento trend zabezpečí prevádzku letiskovej spoločnosti aj na najbližšie roky a zastabilizuje prevádzkový výsledok," uviedol generálny riaditeľ Letiska M. R. Štefánika v Bratislave Dušan Keketi.

Bratislavské letisko od januára do septembra využilo 1 504 855 cestujúcich. Letisko má za sebou aj silnú letnú sezónu, keď prepravilo v mesiacoch jún až september 1 052 208 cestujúcich. Oproti minuloročnej letnej sezóne ide o nárast o 25 % v celkovom počte odbavených cestujúcich, informovala Tóthová.

(tasr)

9. novembra 2023 | 16:25

Minúta | 9. novembra 2023 | 16:25

Matúš Šutaj Eštok trvá na tom, že postupoval v súlade so zákonom,

Matúš Šutaj Eštok trvá na tom, že postupoval v súlade so zákonom, keď odvolal obvinených policajtov NAKA okolo Jána Čurillu. Reagoval na predsedníčku Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanu Dlugošovú, podľa ktorej sa mal minister vnútra obrátiť na úrad, aby sa vylúčilo, že jeho krok nie je výsledkom odvety a dôsledkom oznámení protispoločenskej činnosti.