Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deň vojnových veteránov si samospráva uctí rôznymi aktivitami

BANSKÁ BYSTRICA - Deň vojnových veteránov si samospráva uctí rôznymi aktivitami. Tradičnú pietnu spomienku organizuje samospráva za účasti pozvaných hostí a Vojenskej posádkovej hudby Banská Bystrica.

V sobotu o 11:11 h udalosť začne už tradičným položením vencov pri Monumente na vojnovom cintoríne v Majeri. V nedeľu mesto pozýva verejnosť k Pamätníku obetiam fašizmu do Kremničky na Potulky mestom zamerané na tragické vojnové udalosti.

Jana Pelikánová z oddelenia kultúry Mestského úradu v Banskej Bystrici uviedla, že udalosť budú sprevádzať žiaci zo Základnej umeleckej školy J. Cikkera a pomoc pri kladení vencov poskytnú vojaci zo Spoločného veliteľstva Ozbrojených síl SR v Banskej Bystrici.

"Pre tých, ktorí sa nemajú ako k pamätníku dopraviť, bude k dispozícii turistický vláčik Neusohl Express, ktorý vyštartuje z banskobystrického námestia o 14:00 h. Z dôvodu obmedzenej kapacity vláčika sa dajú od 6. novembra zakúpiť lístky v predpredaji v Turistickom informačnom centre (TIC) na Námestí SNP 1," doplnila vedúca TIC Barbora Osvaldová.

Na území Banskej Bystrice sa nachádza 780 vojnových hrobov a pietnych symbolov.

(tasr)

Minúta  |  

V obci Červená Voda sa koná miestne referendum o odvolaní starostky

ČERVENÁ VODA - V obci Červená Voda v okrese Sabinov sa koná miestne referendum o odvolaní Zuzany Džačovskej z funkcie starostky. Hlasovanie sa v sále kultúrneho domu začalo v sobotu o 7.00 h a trvať má do 22.00 h.

Podľa poslanca obecného zastupiteľstva Erika Kazanovského je viacero dôvodov, prečo sa koná takéto referendum. Okrem iného uviedol aj podozrenia na možné porušenia zákonov, finančné pochybenia a iné. Starostka obvinenia nekomentovala. Povedala, že sa vyjadrí až po referende.

Pod petíciou za vyhlásenie referenda o odvolaní starostky bolo 137 platných podpisov. Začiatkom septembra, keď ju iniciátori doručili obecnému úradu, evidovali v Červenej Vode 412 voličov.

Džačovská je vo funkcii prvé volebné obdobie. Vo vlaňajších komunálnych voľbách získala spomedzi dvojice kandidátov 55,86 percenta hlasov.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky parlament a členské štáty Únie sa dohodli na rozpočte na rok 2024

Európsky parlament a členské krajiny Európskej únie sa dohodli na rozpočte na budúci rok. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.

Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za "vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam".

Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady.

V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada.

Európsky parlament a Európska rada majú teraz dovedna štrnásť dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.

(tasr, apa)

Minúta  |  

Kanada rozmiestnila v Lotyšsku pätnásť tankov Leopard 2

Kanada ako členský štát Severoatlantickej aliancie rozmiestnila v Lotyšsku pätnásť tankov typu Leopard 2. "Ide o dôležitý krok smerom k posilneniu odstrašovacích a bojových schopností organizácie v regióne," napísal lotyšský minister obrany Andris Spruds na platforme X.

Rozširovanie prítomnosti existujúcich jednotiek sa tak približuje k úrovni brigády.

Kanadský veľvyslanec v Lotyšsku Brian Szwarc na sociálnej sieti potvrdil príchod tankov do krajiny EÚ susediacej s Ruskom a Bieloruskom v severovýchodnej Európe.

Kanada od roku 2017 vedie v Lotyšsku mnohonárodnú bojovú jednotku NATO s približne 1 700 vojakmi ako takzvaný rámcový štát. Ide o najväčšiu zahraničnú misiu tejto severoamerickej krajiny.

Po invázii Ruska na Ukrajinu sa Kanada zaviazala posilniť svoju prítomnosť na východnom krídle Aliancie a poslať do Lotyšska viac vojakov a vojenskej techniky. Vtedajší ministri obrany oboch krajín NATO podpísali s týmto cieľom v júli dohodu, ktorá špecifikuje jej plán rozmiestnenia brigády.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Detinské schôdze parlamentu robí opozícia pre kritiku za pasivitu, domnieva sa Danko

Mimoriadne schôdze Národnej rady iniciuje opozícia pre kritiku za pasivitu, domnieva sa líder SNS Andrej Danko. "Ani nevedeli, že nemôžu odvolávať ministra, keď ešte vláda nemá dôveru, respektíve schválené programové vyhlásenie," povedal Danko na adresu opozičného Progresívneho Slovenska, ktoré chce odvolávať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Danko to považuje za úsmevné a detinské, rovnako ako iniciatívu KDH. "To je presne ich myslenie. Namiesto toho, aby sa trochu konsolidovali, pozerali, čo ideme robiť a konštruktívne kritizovali, robia už na začiatku takéto detinské schôdze," vyhlásil predseda SNS.

Kritika pasivity bola podľa Danka dôvodom, prečo aj KDH navrhlo mimoriadnu schôdzu s cieľom odvolať podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu (Smer). Výzdoba pracovne podpredsedu Národnej rady podľa neho nie je definovaná žiadnym zákonom a je na Blahovi, ako si ju zariadi.

(tasr)

Minúta  |  

Tri poľské strany podpísali koaličnú dohodu, v ktorej stanovili základy budúcej vlády

Tri poľské strany podpísali koaličnú dohodu, v ktorej stanovili základy budúcej vlády. Občianska koalícia, Tretia cesta a Ľavica v dohode zakotvili, že chcú uprednostňovať bezpečnosť „tvárou v tvár bezprecedentnej hrozbe spôsobenej ruskou agresiou voči Ukrajine“. Koaličných partnerov však rozdeľuje otázka potratov.

Koalícia sa podľa dohody bude usilovať aj o obnovenie právneho štátu, riešenie klimatickej krízy a zlepšenie výsledkov Poľska v oblasti práv žien. Skupina sa zameria aj na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a boj proti nenávistným prejavom.

Zaviazala sa aj pracovať na „predvídateľnom daňovom systéme“, transparentných štátnych financiách, odpolitizovaní verejnoprávnych médií, zlepšení prístupu k bývaniu a zavedení lepšej siete sociálneho zabezpečenia.

Tri strany, ktoré sa snažia zostaviť budúcu vládu, sú síce jednotné vo svojej averzii voči doteraz vládnucej strana Právo a spravodlivosť (PiS), ale názorovo sa významne líšia v otázkach, ako sú potraty, práva LGBTI ľudí a energetická politika. Nesúhlas Tretej cesty s liberalizáciou prísnych zákonov o potratoch v Poľsku viedol k tomu, že táto otázka bola z koaličnej dohody vynechaná.

Časť Ľavice uviedla, že síce podporí vládu pri hlasovaní o dôvere, ktoré sa očakáva v decembri, ale formálne sa k vláde nepripojí, pretože otázky ako potraty neboli výslovne zahrnuté do koaličnej dohody.

(politico)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.