Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KSK ukončil rekonštrukciu cesty Bohdanovce - Herľany za vyše 6,9 milióna eur

BIDOVCE - Košický samosprávny kraj ukončil rekonštrukciu cesty II/576 v úseku Bohdanovce - Herľany s dĺžkou 18 kilometrov za vyše 6,9 milióna eur. Projekt bol financovaný cez eurofondy.

Obnova cesty bola rozdelená na dva úseky. Prvý sa začínal v obci Herľany a končil v Bidovciach pred kruhovou križovatkou s cestou I/19. Druhý úsek začal od mosta cez Svinický potok pred obcou Ďurkov a bol ukončený v obci Bohdanovce na hranici križovatky s cestou II/552.

"V rámci rekonštrukcie sa odstránil nevyhovujúci stavebno-technický stav vozovky, opravili cestné priepusty, vystavali, respektíve zrekonštruovali autobusové zastávky s bezbariérovou úpravou a priechodmi pre peších s osvetlením v obciach Bidovce, Ďurkov, Ruskov," uviedol predseda KSK Rastislav Trnka na slávnostnom otvorení.

Krajská samospráva informovala, že súčasťou prác bola aj výmena alebo doplnenie zvodidiel, osadenie meteostanice pred Bidovcami pri letisku a oprava ľavostrannej priekopy na 30. kilometri cesty. V úsekoch s nedostatočnou šírkou krajnice vozovku rozšírili a obnovili vodorovné a zvislé dopravné značenie.

Rekonštrukcia sa začala v októbri 2022 a prebiehala za čiastočnej uzávery, zhotoviteľom prác bola firma Metrostav DS a.s. Druhá etapa obnovy cesty nadväzovala na rekonštrukciu šesťkilometrového úseku od obce Herľany v smere na obec Banské (okres Vranov nad Topľou) a zahŕňala katastrálne územia obcí Herľany, Vyšná Kamenica, Nižná Kamenica, Bidovce, Ďurkov, Ruskov, Blažice a Bohdanovce.

KSK v novembri na ceste II/576 zároveň finišuje s rekonštrukciou mosta cez miestny potok v Bohdanovciach. Práce na ňom začali v máji a kraj na to vyčlenil zhruba 300.000 eur zo svojho rozpočtu.

(tasr)

Minúta  |  

Polostrov Reykjanes na Islande zasiahlo od polnoci vyše päťsto zemetrasení, boli však slabšie ako tie z predošlých dvoch dní

Polostrov Reykjanes na Islande zasiahlo od polnoci vyše päťsto zemetrasení, boli však slabšie ako tie z predošlých dvoch dní. Napriek tomu vedci očakávajú sopečnú erupciu.

Pätnásť kilometrov dlhá rieka magmy ohrozuje mesto Grindavík, ktoré evakuovali pred pár dňami.

Väčšina otrasov sa deje pod mestom, na povrchu sa objavili trhliny v dôsledku poklesu pôdy. Mesto sa nachádza 15 kilometrov od medzinárodného letiska Keflavík, ktorého prevádzka zatiaľ pokračuje.

Sopka Fagradalsfjall bola vulkanicky nečinná už osemsto rokov, za posledné týždne seizmológovia zaznamenali tisíce otrasov v jej blízkosti. Posledná erupcia sa však odohrala v roku 2021.

Islandské úrady pre hrozbu sopečnej erupcie vyhlásili mimoriadny stav.

Profesor vulkanológie na Islandskej univerzite Thor Thordason pre BBC povedal, že magma sa teraz nachádza menej ako 800 metrov pod povrchom a erupcia sa zdá byť bezprostredná. „Bohužiaľ, najpravdepodobnejšia strana erupcie sa zdá byť v rámci hraníc mesta Grindavík,“ dodal.

(sita, bbc)

Minúta  |  

Sudcu, ktorého kritizoval Šutaj Eštok, sa zastali kolegovia

Sudcovská rada sa zastala sudcu Michala Kubiša, ktorého kritizoval Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Vyjadrenia ministra vnútra pokladá sudcovská rada Mestského súdu Bratislava IV za hrubé zastrašovanie sudcu Michala Kubiša, ako aj ostatných sudcov Mestského súdu Bratislava IV," uvádza sa v stanovisku.

Kubiš rozhodoval v spore policajného viceprezidenta Branka Kišša s rezortom vnútra o zrušení jeho pracovnej pozície. Šutaj Eštok v súvislosti s rozhodnutím, že Kišš sa môže vrátiť do práce uviedol, že sudca Kubiš sa svojím rozhodnutím možno dopustil trestného činu. Povedal, že vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti konzultoval aj s ministrom spravodlivosti, ktorý bude rozhodovať, či je potrebné proti menovanému sudcovi začať disciplinárne konanie.

„Je neprijateľné, aby predstaviteľ výkonnej moci a súčasne žalovanej strany hrozil sudcovi pre výkon jeho funkcie trestným alebo disciplinárnym konaním vrátane vyjadrenia, že podanie disciplinárneho návrhu už konzultoval s ministrom spravodlivosti," vyhlásili členovia rady.

Týmito vyjadreniami podľa nich predstaviteľ výkonnej moci neprípustne vyvíja tlak hrozbou trestného a disciplinárneho stíhania aj voči ďalším sudcom Mestského súdu Bratislava IV, ktorí o obdobných alebo iných návrhoch proti Ministerstvu vnútra SR budú rozhodovať v blízkej dobe.

Sudcovská rada zároveň vyzýva všetkých predstaviteľov výkonnej moci, aby sa zdržali vyjadrení, ktorými by zastrašovali sudcov a zasahovali do ich nezávislosti pre ich rozhodovaciu činnosť.

Mestský súd Bratislava IV vrátil na pôvodné pracovné miesto prvého viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša. Informoval o tom ešte minulý týždeň jeho advokát Peter Kubina. Ako uviedol, išlo o neodkladné opatrenie súdu, ktorý v celom rozsahu vyhovel ich návrhu.

(sita)

Minúta  |  

Chorobnosť na respiračné ochorenia v Trenčianskom kraji vzrástla

TRENČÍN - Chorobnosť na respiračné ochorenia v Trenčianskom kraji vzrástla. Lekári nahlásili 3 535 akútnych respiračných ochorení, čo je o približne16 percent prípadov viac ako v predchádzajúcom týždni.

Informovala o tom trenčianska regionálna hygienička Ľudmila Bučková. Najvyššia chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v rámci kraja je aktuálne v okrese Púchov, kde dosiahla úroveň 2 265 ochorení na 100-tisíc obyvateľov, naopak najnižšiu chorobnosť zaznamenali v okrese Myjava.

V 45. kalendárnom týždni nahlásili lekári tiež 38 prípadov ochorenia COVID-19, z toho 20 prípadov v okrese Trenčín. Ochorenie sa vyhlo okresom Partizánske a Púchov.

(sita)

Minúta  |  

Envirorezort zruší Zelenú linku

Taraba zruší Zelenú linku, na ktorej je možné anonymne ohlásiť porušovanie zákonov, súvisiacich s ochranou životného prostredia. Tvrdí, že denne tam boli tri telefonáty.

"Je to úplný nezmysel, pretože kto chce telefonovať na ministerstvo, tak vie telefónne číslo na akúkoľvek sekciu. Ak máte akýkoľvek podnet, môžete kontaktovať inšpekciu životného prostredia alebo enviropolíciu," poznamenal po rokovaní vlády šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS). Na Zelenej linke podľa neho pracovali traja ľudia, ktorí "sa pozerali na jeden telefonát".

Minúta  |  

V lyžiarskych strediskách spustili snežné delá

POPRAD - V lyžiarskych strediskách začali so zasnežovaním. Snežné delá spustili vo Vysokých Tatrách o polnoci z nedele na pondelok a v Jasnej v Nízkych Tatrách s ním začali už v nedeľu popoludní. Lyžiarske strediská využili súčasné ochladenie, ktoré snežným delám umožňuje produkovať prvé kopy snehu.

Informovala o tom dnes hovorca prevádzkovateľa lyžiarskych stredísk Marián Galajda, podľa ktorého bude zasnežovanie pokračovať podľa aktuálnych poveternostných podmienok.

Vo Vysokých Tatrách začali podľa riaditeľa tamojšieho strediska Dušana Slavkovského so zasnežovaním prvej vetvy zo Skalnatého Plesa smerom dole na Štart. „Zasnežovali sme zhruba osem hodín a v akcii bolo 50 zasnežovacích bodov,“ doplnil šéf lyžiarskych tratí v Tatranskej Lomnici Ján Kozubík.

V Jasnej zasnežovali na severnej aj južnej strane Chopka od výšky zhruba 1 300 metrov. „V akcii bolo 180 zasnežovacích bodov. Výborné je, že predtým napadol aj prírodný sneh, vo vyšších polohách dokonca miestami aj 30 centimetrov,“ uviedol riaditeľ strediska Jiří Trumpeš. Špeciálnu pozornosť budú v Jasnej venovať zjazdovke, na ktorej sa uskutočnia preteky Svetového pohára v dňoch 20. a 21. januára 2024. „Tam od začiatku zasnežujeme s vyšším podielom vody, aby bol podklad čo najkompaktnejší a mohli sme na ňom ďalej pracovať,“ dodal šéf lyžiarskych tratí Maroš Kupčo.

Lyžiarske strediská informovali, že lyžiarsku sezónu 2023/24 by chceli otvoriť 2. decembra v Jasnej, 9. decembra na Štrbskom Plese a 16. decembra v Tatranskej Lomnici.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.