Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Robert Fico oznámil, že prerušuje akúkoľvek komunikáciu s Markízou, Denníkom N, SME a Aktualitami

Robert Fico prerušuje akúkoľvek komunikáciu s Markízou, Denníkom N, SME a Aktualitami. Odôvodňuje to tým, že si podľa neho neplnia povinnosť „pravdivo, všestranne a včas informovať verejnosť o činnosti orgánov verejnej moci, osobitne vlády a jej predsedu.“

„Sú to médiá, ktoré otvorene prejavujú nepriateľské politické postoje založené predovšetkým na zverejňovaní nepravdivých, neúplných informácií alebo na zamlčiavaní informácií,“ uviedol vo vyhlásení.

(denník n)

Minúta  |  

Colníci zaistili napodobeniny značkového textilu za takmer 250-tisíc eur

BRATISLAVA - Colníci zaistili jedenásťtisíc napodobnenín značkového textilu za takmer 250-tisíc eur. Tovar objavili pri bežnej kontrole vozidiel na diaľničnom hraničnom priechode Čunovo.

Hliadka príslušníkov finančnej správy SCÚ Bratislava v nočných hodinách zastavila motorové vozidlo s maďarským evidenčným číslom. Vodičom dodávky bol 49-ročný občan Maďarska, ktorého príslušníci vyzvali, aby sprístupnil pre kontrolné účely batožinový priestor a interiér vozidla. 

Nachádzalo sa tam 1 050 kusov mikín značiek Lacoste a Polo Ralph Lauren a 9 950 kusov spodnej bielizne výrobcov Tommy Hilfiger, Calvin Klein a Emporio Armani. Škoda, ktorá by vznikla pri predaji tovaru na domácom trhu ako originálov, predstavuje sumu 240 900 eur.

(financnasprava.sk)

Minúta  |  

Ruské HDP vzrastie podľa Putina o vyše 3 percentá, ekonómovia poukazujú na chudobu

Ruské HDP vzrastie podľa Putina o vyše 3 percentá, ekonómovia poukazujú na chudobu. To je optimistickejšia prognóza než tie predchádzajúce, ktoré poukazovali na rast pod touto hranicou.

V roku 2022 klesla ruská ekonomika o 2,1 percenta po tom, ako západné krajiny uvalili na Rusko rozsiahle sankcie v reakcii na inváziu na Ukrajinu. Ruská vláda a centrálna banka však urobili viacero opatrení, ktorými ekonomiku postupne stabilizovali a tento rok by sa mala opäť vrátiť k rastu, pričom na základe najnovších prognóz vyššiemu, než sa pôvodne čakalo.

"Celý čas sme prezentovali opatrné predpovede, že to bude o 2,7 percenta, o 2,5 percenta, o 2,8 percenta. Teraz s istotou môžeme povedať, že to bude o viac než 3 percentá," povedal Putin koncom minulého týždňa na Medzinárodnom kultúrnom fóre v Petrohrade.

Odhad ruskej centrálnej banky, ktorý zverejnila minulý mesiac, je však menej optimistický. Banka očakáva, že v tomto roku by ruská ekonomika mala zaznamenať rast v rozmedzí od 2,2 do 2,7 percenta.

Medzinárodný menový fond (MMF) je ešte opatrnejší. Rast ruského hospodárstva odhaduje na úrovni 2,2 percenta a na budúci rok počíta s výrazným spomalením tempa rastu na 1,1 percenta.

Inflácia dosiahla minulý rok 11,9 percenta a za tento rok centrálna banka očakáva rast v rozmedzí od 7 do do 7,5 percenta. Niektorí ekonómovia odhadujú, že inflácia bude v závere roka ešte vyššia než 7,5 percenta, pričom časť z nich upozorňuje na rastúci počet ľudí prepadávajúcich sa do chudoby.

Štatistický úrad uviedol, že v Rusku žije pod hranicou chudoby, ktorá predstavuje hodnotu 14 375 rubľov, v prepočte 157 USD (144,4 eura) mesačne, minimálne 15,7 milióna ľudí. Aj podľa ruského ekonóma Igora Lipica je reálna situácia v Rusku vážna, napriek prezentovaniu pozitívnych ekonomických dát.

"Skutočná situácia je zlá," povedal Lipic, pričom dodal, že po prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v marci budúceho roka, očakáva zhoršovanie ekonomickej situácie, v tom najlepšom prípade stagnáciu. "Veľká časť ruskej populácie má veľmi nízke mzdy," povedal. Zároveň dodal, že on sám odhaduje, že pod hranicou chudoby, prípadne na jej hranici môže byť v Rusku zhruba 20 miliónov ľudí. Mnohí majú v dôsledku vysokých úrokových sadzieb dlhy a ekonómovia predpokladajú, že po prezidentských voľbách sa rubeľ môže opäť oslabiť.

(tasr)

Minúta  |  

Pred desiatimi rokmi vypukla na Ukrajine vlna protestov, známa ako Euromajdan

Pred desiatimi rokmi vypukla na Ukrajine vlna protestov, známa ako Euromajdan. Zhromaždenie sa nazýva podľa ukrajinského názvu Námestia nezávislosti – Majdan.

Na Ukrajine si 21. novembra pripomenú výročie zmeny garnitúry ako Deň dôstojnosti a slobody. Dôvodom sa stalo rozhodnutie vlády nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Bývalý prezident Viktor Janukovyč odmmietol podpísať dokument na samite Východného partnerstva v roku 2013, vláda Mykolu Azarova týždeň predtým oznámila pozastavenie prípravy na podpísanie.

Kyjev sa týmto krokom oficiálne snažil „zaistiť národnú bezpečnosť Ukrajiny a obnoviť stratené objemy výroby a obchodné aj ekonomické vzťahy s Ruskou federáciou“.

Prístup vlády vyvolal protesty priaznivcov eurointegrácie, ktoré sa stupňovali, došlo aj k násilnostiam medzi demonštrantmi a príslušníkmi špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra Berkut.

Na Chráme svätého Michala sa v ten deň rozozvučali zvony, ktoré naposledy zvonili v roku 1240 počas ohrozenia Kyjeva mongolskými vojskami.

(tasr)

Minúta  |  

Nový minister financií vymenil zástupcov Slovenska v medzinárodných finančných inštitúciách

Nový minister financií vymenil zástupcov Slovenska v medzinárodných finančných inštitúciách. Minister Ladislav Kamenický bude zastupovať Slovensko ako guvernér Európskej banky pre obnovu a rozvoj, čím vystrieda svojho predchodcu Michala Horvátha.

Nová štátna tajomníčka Daniela Klučková sa stane zástupkyňou guvernéra Európskeho mechanizmu pre stabilitu, kde vystrieda Evu Gonçalves.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko chce zabrániť neprimerane prísnej regulácii umelej inteligencie v EÚ

Nemecko chce zabrániť neprimerane prísnej regulácii umelej inteligencie v EÚ. Vyhlásil to v pondelok minister hospodárstva Robert Habeck.

"Najdôležitejšie je dosiahnuť rozumnú reguláciu umelej inteligencie na európskej úrovni," uviedol Habeck. Problematike umelej inteligencie sa venovalo aj spoločné stanovisko nemeckej, talianskej a francúzskej vlády adresované španielskemu predsedníctvu EÚ. V dokumente zverejnenom v pondelok zdôraznili, že právne predpisy Únie by mali regulovať len využitie umelej inteligencie v praxi, nie technológiu ako takú. Tento prístup sa zameria na prevenciu rizík a zároveň poslúži na podporu inovácií, uviedol Habeck.

Okrem primeranej miery regulácie nemeckej vláde záleží aj na tom, aby do rozvoja digitálnych technológií vo veľkom investoval súkromný sektor, dodal minister. Nemecko potrebuje "skutočnú vlnu" v sektore rizikového kapitálu, ktorá zabezpečí prepojenie podnikov s vhodnými investormi, povedal Habeck.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.